Máme za sebou rok skúseností s týmto ochorením. Z pohľadu času to nie je veľa, ale predsa viac, ako to bolo minulú jar. Vieme už povedať, že tých pandémii je viac a nielen z medicínskeho pohľadu.
Pandémia chaosu
Toto vystihuje posledný rok asi najviac. Oficiálne inštitúcie vydávajú nejednoznačné alebo protichodné vyhlásenia. Nielen tie slovenské, ale aj zahraničné a medzinárodné. Môžeme síce povedať, že takúto pandémiu sme tu ešte nemali, ale nie je to pravda. Podobné ochorenia sa opakujú cyklicky, niektoré vo väčšom, iné v lokálnom formáte. Istú časť šírenia síce možno pripísať masívnej globalizácii, ale napríklad v rokoch 1968-70 sa po svete rozšírila tzv. hongkongská chrípka, ktorú z Ázie doniesli americkí vojaci. Zažil ju aj môj otec keď bol dieťa. Vyradila oboch jeho rodičov (čiže mojich starkých) tak, že im suseda musela nosiť jedlo.
Táto chrípka zasiahla Európu, Japonsko a Austráliu. Napríklad v Berlíne uskladňovali mŕtvych v tuneloch metra a v západnom Nemecku pochovávali smetiari, pretože bol nedostatok pohrebníkov a mnoho mŕtvych. Napriek tomu v porovnaní s inými pandémiami táto chrípka mala nízku úmrtnosť. A ako prišla, tak aj odišla. Boli jej dve vlny (sezóny) a koniec.
Aj z tohoto dôvodu hovorím o chaose, pretože pandémie sú s nami od nepamäti a máme s nimi skúsenosti. Reakcie úradov a oficiálnych inštitúcii tak ale nevyzerajú. Najlepšie ten chaos ilustrujú moje vlastné zážitky počas pandémie. Keďže som s touto chorobou bol konfrontovaný ja a moja rodina, zažili sme protichodné vyjadrenia lekárov. Naposledy jedna internistka povedala blízkej osobe, že netuší, z čoho má 5 mesiacov trvajúce tlaky na hrudi, aj keď snímok je čistý a EKG tiež. Na záver pripustila, že takýchto pacientov je mnoho a oni nevedia, čo s nimi robiť. Predtým jej obvodná lekárka povedala, že má nervovú formu covidu, čo naopak neurologička okomentovala, že ona takúto formu nepozná. Na konci dňa ale lekári skončili s predpísaním liekov na bolesti a posunutím prípadu inému kolegovi. Dotyčná osoba to komentovala, že sa nepotrebuje zbaviť bolesti, ale vyriešiť príčinu, prečo táto „kontrolka“ svieti tak dlho.
Potom ten istý človek po 5 mesiacoch trápenia príde domov a v správach mu povedia, že by nemal ležať na chrbte, lebo to môže škodiť. A hneď za tým sa vyjadria lekári, že táto správa sa mala objaviť dávno a nie teraz, keď klesajú čísla a vlna končí tak, ako doteraz na jar skončili všetky akútne respiračné ochorenia.
Rovnaký chaos panuje pri očkovaní. Vydávajú sa protichodné informácie, a potom už aj časť zaočkovaných začína pochybovať, či sa nestali pokusnými králikmi. Stačí len to, aby neustále niektoré štáty zastavovali očkovanie s niektorými látkami alebo neustále menili hranicu očkovania. Tieto kroky môžu mať svoj význam, ale nie sú verejnosti dostatočne vysvetlené a poškodzujú vakcinačnú kampaň viac, ako všetci tzv. konšpirátori sveta. Na lokálnej úrovni panuje chaos v miestnych krízových štáboch a v omnoho jednoduchších veciach. Napríklad v Nitre majú tabuľku, ktorá hovorí, aby sa ľudia postavili do radu. Lenže iná inštrukcia hovorí, že sa majú postaviť do radu len pol hodinu pred samotným termínom očkovania. Problém je, ak pri obmedzenej doprave a zlom počasí človek dorazí z dediny alebo iného vzdialeného mesta o 1-2 hodiny skôr a vidí nesprávnu tabuľku, logicky sa chce dostať dnu a nie mrznúť vonku. Výsledok sú konflikty medzi čakajúcimi. A keď na toto upozorní na krízovom štábe jedna-dve osoby, ostatní ich vysmejú a zhodia návrh zo stola. V krízových štáboch nemáme dostatok praktikov, zato hojnosť teoretikov.
Pandémia strachu
Strach je otvárač dverí pre množstvo chorôb. Kým v prvej vlne sme vo svojom okolí nemali žiadneho chorého s touto chorobou, dnes ich už ani nespočítam a my sami sme ju mali 2x. Pri tomto množstve som si začal všímať, ako postihuje moje okolie a ako naň vplýva. Všimol som si priamy súvis medzi povahou, strachom a nakazením sa. Tí odolnejší mali žiadny až slabý priebeh a tí ustráchanejší ho mali vážnejší alebo chorobu dostali viac krát. Samozrejme že je tu aj spojitosť s inými chronickými chorobami. Kto už zápasí s cukrovkou alebo inou vážnou diagnózou, sa prirodzene bojí viac ako človek, ktorý je zdravý. Občasné prípady úmrtia inak zdravých ľudí sú extrémom, ktoré nájdete pri každom jave.
Strach úzko súvisí s chaosom a je jeho výsledkom. Chaos neukľudňuje, naopak, vyvoláva nervozitu a konflikty. Ak ten chaos trvá rok, má slušný nábeh nato, aby u časti populácie vytvoril strach chronický. V médiách sa pomaly obracia téma pandémie z mŕtvych na druhotné dopady choroby – nárast domáceho násilia, na nárast akceptovania násilia u detí, na rast sociálnych porúch, zanedbanú zdravotnú starostlivosť, lebo rok existovala len jedna jediná choroba.
Strach môže prameniť aj z ekonomickej situácie, pretože už od roku 2008 nad nami visí v podstate permanentná kríza a domáce aj medzinárodné politické turbulencie. Čo je mimochodom rovnaké podhubie ako v ’68, kedy sme mali spomínanú hongkongskú chrípku. Mnoho starších ľudí v mojom okolí ešte pred pandémiou hovorilo, že majú rovnaký nedobrý pocit, ako pred udalosťami v ’68. (Pamätajte, že turbulencie neboli vtedy len u nás, ale na celom svete.)
Politicko-ekonomická pandémia
Táto forma pandémie úzko súvisí s predošlými bodmi. Mnohokrát táto pandémia vyzerá ako politická alebo ekonomická najmä preto, ako k nej pristupujú úradníci a politici. Niekto z toho spraví populizmus a naháňa si body, iný ignoruje vedu a na konci urobí politické rozhodnutie.
Politické sú dokonca aj vyjadrenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej liekovej agentúry (EMA) a podobných inštitúcii. Keď sa objavili informácie o krvných zrazeninách jednej očkovacej látky, WHO aj EMA zhodne povedali, že očkovanie ich nespôsobuje. Zároveň však pridali vetičku, že to treba poriadne preskúmať, pretože nič nie je potvrdené. Toto vyhlásenie nebolo medicínske ani vedecké. Bolo to politické vyhlásenie na ukľudnenie chaosu. Pár týždňov nato už tieto organizácie pripustili, že súvis tam je.
Politické bolo aj potrestanie redaktoriek, ktoré robili v RTVS reportáž o úmrtí mladej učiteľky a možný súvis s krvnými zrazeninami. Vedecké by bolo počkať na výsledky šetrení. Dnes sa ten súvis potvrdil, ale redaktorkám sa nik neospravedlní.
Len časom uvidíme, čo všetko ovplyvnila táto pandémia v ekonomickej oblasti. Už dnes však vieme, že vo svete sa dávno pred ňou debatovalo o sociálnom pnutí, 4. priemyselnej revolúcii, nepodmienenom príjme a ďalších problémoch, ktoré čakajú na vyriešenie a sú už tu.
Pandémia alibizmu
Alebo tiež pandémia horúceho zemiaku. Namiesto hmotnej zodpovednosti politikov by pre začiatok stačila obyčajná zodpovednosť za svoju pridelenú prácu a rezort. Včera bolo v správach, aké chyby má registračný formulár pre očkovanie. Nato v reportáži reagovalo Národné centrum zdravotníckych informácii, že ono za to nemôže, že formulár spravilo len v zmysle zadania od ministerstva podľa platnej legislatívy. Túto alibistickú vetu si mohli odpustiť, pretože na konci dňa to znamená, že človek išiel na očkovanie nadarmo.
Ak budeme fungovať len takýmto spôsobom, že každý bude robiť len pridelenú prácu a žiadnu inú, potom náš štát padne na alibizme skôr ako na iné problémy.
Pandémia nevedy
Pri poslednom bode nemám na mysli tzv. konšpirátorov. Mám na mysli celú tú nevedeckú debatu okolo pandémie. Mám na mysli tvorbu táborov a zákopovú vojnu medzi vedcami aj medzi verejnosťou, ktorá nie je ani štipku vedecká. Dobrý príklad je ivermektín, ktorý ma svojich odporcov aj zástancov, ale opäť je to ako s tými krvnými zrazeninami. Pôsobenie tejto látky nie je dostatočne preskúmané.
Túto zákopovú vojnu si všímam už dlhšie a minule som s ňou bol konfrontovaný aj medzi študentami. Mnohí z nich sa ešte len hlásia na medicínu, ale nebránilo im to mať pomerne vyhranené názory na to, ako táto choroba funguje, čo na ňu pomáha a podobne. V ich veku sme boli rovnakí, rovnako sme zjedli všetku múdrosť sveta. Dnes je to aj mimoriadne jednoduché, existuje internet a môžu čítať do sýtosti. Neskúsenosť a nízky vek však nikomu nevyčítam, pretože sú to objektívne faktory. Vyčítať však možno médiám spôsob, akým nastavili verejnú debatu. Už roky masírujú najmä mladých k tomu, aby k faktom pristupovali vedecky, aby vyžadovali na všetko štúdie a pod. Robia to na osnove hoaxov a údajného boja proti nim. Teraz to preniesli na covid a doviedli do extrému. Lenže čo sa stane, ak dáš dieťaťu do rúk auta alebo firmu? Rovnako je to aj s informáciami alebo metodikou. Ak ich dáte do rúk neskúseným, títo môžu nadobudnúť dojem, že veci rozumejú, že majú v ruke nástroj a práve preto to pôjde. Nepôjde, výsledok je prehlbovanie konfliktov a zákopová vojna.
Mám to šťastie, že z môjho širokého okolia čerpám informácie, medzi nimi je aj jeden lekár-profesor. V živote som nevidel u nikoho toľko pokory ako u neho. Ak nám to čas dovolí, tak spolu vedieme dlhé rozhovory o všetkom možnom, živote, pestovaní, politike aj medicíne. Tento človek by si nikdy nedovolil také vyjadrenia, ako vidím dnes v médiách alebo počujem medzi študentami. Pokora k tomu, čo všetko neviem a čo mi môže byť zamlčané.
Pandémia medicínska
Nakoniec je táto pandémia samozrejme vecou medicíny. Moja osobná skúsenosť je, že prvý krát som túto chorobu dostal v októbri bez toho, aby som o nej vedel. Zistilo sa to až z krvných testov. Druhý krát som ju dostal v marci s miernym priebehom, ktorý trval cca 3 týždne. Nemal som ani stratu čuchu ani chuti, najhoršie boli migrény a zažívacie problémy.
Keď som si pozrel doterajšie pandémie, ale aj štatistiku akútnych respiračných chorôb na Slovensku za posledných 20 rokov na stránke WHO, vyšlo mi, že do mája je táto pandémia preč a je dosť možné, že aj nadobro. Z minulosti vidíme, že takéto vlny sa objavujú na Zemi pravidelne v dlhších časových úsekoch, raz za X rokov.
Teraz je už len otázkou, či prípadné zvýšenie čísel po Veľkej noci pripíšeme sviatkom (a politici či lekári hodia opäť na ľudí), alebo tu je predsa súvis s počasím a jeho výkyvmi. Na toto ako nevedec neviem odpovedať, ale možno taký výskum už existuje a súvis potvdil či naopak vyvrátil.
Ak panuje takýto chaos, takéto protirečenia a ľudia sú pod takýmto tlakom, je mimoriadne nemiestne, ak sa lekári či odborníci začínajú navážať do bežných ľudí, že si hľadajú cestičky, ako z toho von. Nehľadajú si ich preto, lebo niekoho volili, lebo sú konšpirátori alebo počúvajú nejakú hudbu. Hľadajú ich preto, lebo tie informácie buď nedostávajú a ak áno, tak veľmi skreslené. A hlavne sa snažia prežiť. Presne takto nadávajú ľuďom politici, takto sa obúvali do ľudí lekárnici a robia to aj ďalší odborníci. Pomerne často používam analógiu so starostami, ktorí tiež nemôžu vymeniť obyvateľov svojej obce, nemôžu ich vyhodiť. Musia tie miestne problémy riešiť alebo ísť od toho. Nie nadávať. To zatiaľ nepomohlo vyriešiť žiaden problém.
Môj doterajší názor je, že všetky pandémie nakoniec skončia premorením. Bez ohľadu na to, či nosíme rúška alebo respirátory a bez ohľadu na očkovanie alebo neočkovanie. A až po ďalších rokoch budeme vedieť lepšie zhodnotiť, čo napríklad napáchalo viac škôd – či bezprostredné úmrtia, chaos alebo druhotné následky. Dnes, keď panuje v podstate rovnaký chaos ako pred rokom, sa to ešte stále povedať nedá.
Doplnenie
Nielen slovenskí lekári netušia, ako pristupovať k pacientom, ktorí prekonali kovid, no majú pretrvávajúce ťažkosti. V Rakúsku je situácia rovnaká a píšu tam o potrebe „senzibilizácii“ lekárov prvého kontaktu, aby nebrali týchto pacientov ako simulantov.
Foto: DS stories z Pexels