Pomerne často sledujem večerné správy v našich televíziách. Nie kvôli samotným informáciám, po tie chodím najradšej rovno ku zdrojom (agentúry, organizácie, tlačové vyhlásenia, tlačovky a pod.). Pozerám ich skôr preto, aby som videl, akým smerom sa uberá informovanie – čo tým informovaním podporujú a čo naopak zamlčiavajú. Zaujíma ma výber udalostí, tá selekcia.
Odfláknutá novinárska práca
Nedávno vysielali naše televízie reportáž o počte zomrelých za posledné mesiace. RTVS informovala v plnom rozsahu, teda pustili vyjadrenie Štatistického úradu, ale doplnili aj prehľadnú grafiku. Tá obsahovala tabuľku s číslami, kde sa dalo dobre porovnať, aká zmena nastala v počte úmrtí.
TV JOJ na tú istú tému odvysielala reportáž, kde nechala len hovoriť pani zo štatistiky, doplnili ju len cez graf, z ktorého nebolo možné za krátky čas vyčítať všetky potrebné informácie. Ten graf sa navyše ešte mierne pohybuje (zväčšuje), čo ďalej sťažuje jeho odčítanie. Skrátka len aby tam bolo aj niečo iné. Nedali si žiadnu námahu spracovať vlastnú grafiku alebo materiál.
Informačná hodnota reportáže na tú istú tému je teda v RTVS a TV JOJ zásadne rozdielna. Kým z RTVS si dodnes pamätám aj niektoré z čísel, to isté neviem povedať o reportáži JOJ-ky. Dupľom nie, ak v nej zaznela kopa čísel. Toto sa učí už na škole, divák alebo poslucháč nie je jednoducho schopný vstrebať v jednej reportáži také množstvo čísel, aké občas novinári nakopia do jednej vety.
Rovnako odfláknutá práca bola reportáž o petícii poľovníkov. Mladý hovorca rezortu poľnohospodárstva tam namietal, že táto petícia sa určite bude prerokovávať, lebo bude nasledovať medzirezortné pripomienkové konanie. Toto vyjadrenie je blud, pretože v medzirezortnom konaní nie sú prizvaní občania. Vyjadrujú sa tam len ostatné ministerstvá, či sa ich novela zákona nejako dotýka. Či im pribudla kompetencia, na ktorú potrebujú nové zdroje, alebo naopak im nejakú kompetenciu uberie. Poľovníci tam nemajú čo hľadať. V prvom rade nemal takto zavádzať hovorca ministerstva, ale rovnako tak mali mylnú informáciu zastaviť v RTVS, prípadne konfrontovať hovorcu s nezmyslom. Takto sa potom formuje mylné povedomie u občanov.
Vynechávanie podstatných informácii
Odfláknuté sú zo strany TV JOJ aj iné reportáže. Témou bola petícia proti nedávnym vyjadreniam Matoviča na adresu štátu a jeho organizácii v súvislosti so Sputnikom V. Na RTVS ukázali dve dievčatá, ktoré na Úrad vlády priniesli petičné hárky. Riadne ich otitulkovali a uviedli, že reprezentujú hnutie Za slušné Slovensko. Tá istá téma na TV JOJ vyzerala podobne, akurát že dotyčným slečnám uviedli len mená, ale neuviedli, koho reprezentujú. Toto zamlčanie je buď nepozornosť alebo zámer, (kedže vieme, ako je táto televízia dlhodobo názorovo naladená).
Oplatí sa skladať si mozaiku
Keď porovnám iné reportáže, tam sa môžete stretnúť s tým, ako rozdielne vedia informovať dva zdroje. Médiami prebehla informácia, že sa medzi Slovenskom a Maďarskom spustila nová prenosová sústava. Na RTVS to poňali z ekologického hľadiska a na JOJ-ke zas povedali, že sústava vznikla najmä kvôli Mochovciam, aby boli schopné preniesť to množstvo energie a Slovensko sa stalo z importéra elektrickej energie jej exportérom.
Keď ste si pozreli len reportáž na RTVS, tieto podstatné veci ste sa nedozvedeli. Celý obraz získal divák až vtedy, keď si pozrel obe reportáže a poskladal ich v jeden rozumný a komplexný celok.
Na druhej strane ale musím povedať, že tú mozaiku by si mali skladať len tí, ktorí sú odolní a majú patričné nástroje ochrany pred špinou, ktorá sa z médií valí. Ak tú kapacitu nemáte, potom je lepšie médiá radšej odstrihnúť a nahradiť ich iným spôsobom informovania sa. Pretože úplne vypadnúť z obrazu nie je dlhodobo dobré. Môže sa vypomstiť napríklad na ďalších voľbách, kde si neinformovaný človek opäť vyberie nejakého plagiátora. Veď bol taký sympatický…
Záver
Za žiadnych okolností dnes nemožno reagovať na správu, ktorú sme počuli len z jedného zdroja. Je neúplná, niekedy odfláknutá, no hlavne, vždy musíme pripočítať množstvo percent toho, čo v skutočnosti nevieme a ani nám informačné zdroje nepovedia, resp. nechcú povedať.
Nech je nám trvalou výstrahou, ako médiá roky dávali priestor šašovi Matovičovi, nechali ho rásť, lebo z neho mali „zaujímavý“ materiál. Pred voľbami mu aktívne kryli chrbát a vyniesli ho tam, kde je dnes. Dnes tie isté médiá zrazu fňukajú, že ich uráža, ako nevie riadiť štát, že pred nimi uteká a že im neodpovedá na otázky. Médiá (a ich majitelia!) zasiali vietor, ale tú búrku žneme my všetci.
Foto: Anete Lusina z Pexels