Politický prehľad #32

Uvoľňovanie opatrení a čas dovoleniek len zamrazil tlak, ktorý sa hromadí vo svetovej aj lokálnej politike.

Vyhorení učitelia

Prehľad začnem prieskumami. Najprv jedným zo školstva, kde pôsobím. Podľa najnovšieho prieskumu takmer polovica učiteľov zvažuje odchod zo školstva. Dôvodov je niekoľko – psychické vyčerpanie, preťaženie, neustále zmeny v systéme a slabý rešpekt v spoločnosti. Keď to skĺbite s tým, že dnes na školách chýba viac ako 1.000 učiteľov, nie je to dobrá vyhliadka.

Žiaľ, debata o týchto problémoch sa väčšinou redukuje len na slabý plat. Zo svojej (krátkej) skúsenosti môžem povedať, že posledné roky boli skutočne náročné ešte aj pre mňa, ktorý som prišiel do školstva z IT biznisu. Na druhej strane to bola príležitosť naučiť sa niečo nové a posunúť vlastné hranice. Čo sa vyhorenie týka, toto som zatiaľ nezažil, pretože som to „vyskúšal“ práve v tom IT, v ktorom som doteraz pracoval. A plat? Nie je to na vyskakovanie. Mnohé pomôcky si kupujem z vlastného a veľa záleží na možnostiach konkrétnej školy. Do školstva som išiel s týmto vedomím a nie som sklamaný. Isteže treba z niečoho aj platiť účty, ale na druhej strane robím násobne zmysluplnejšiu prácu, ako keby som mal zalamovať grafiku na leták, ktorý prakticky okamžite skončí v koši.

Problémy sa neprejavujú len u učiteľov ale aj na vysvedčeniach, kedy prepadlo okolo 10.000 detí. Ministerstvo odkázalo, že si na tieto prepadnutia posvieti cez školskú inšpekciu. K tomuto poviem len toľko, že školy len urobili to, čo malo v skutočnosti urobiť ministerstvo. Ministerstvo má riadiť a neriadilo. Nechalo všetkých plávať, a teraz chce za to ešte aj trestať.

Vyhorení ľudia

Nedávno sa v Bratislave uskutočnila konferencia nazvaná Dosť dobré detstvo. V rámci nej prezentovali výskum, kde skúmali negatívne zážitky a traumy z detstva u dospelých vo veku od 18 do 90 rokov. Tieto zážitky majú priamy vplyv na formovanie osobnosti a tým aj celý život. 50% opýtaných uviedlo, že boli v detstve emocionálne zanedbávaní, rodina im nebola oporou a zažili nedobré zaobchádzanie. Na druhom mieste bolo už priamo emočné týranie (zosmiešňovanie alebo nadávanie). 9% zažilo nejakú formu sexuálneho násilia a odhaduje sa, že toto číslo je vyššie, pretože časť obetí ho vytesnila a neprizná ho. 50% je hrozivé číslo, pretože rodičia majú tendenciu posúvať tieto vzory správania ďalej. Rovnako hrozivé je zistenie, že každý 10. človek bol obťažovaný.

Keď si dám dokopy, koľko ľudí dodnes nesie následky nedobrého detstva a k tomu pripočítam rozvodovosť a stav školstva, ktoré má priamy vplyv na výchovu, výsledok ma ani najmenej neteší. Na toto nepomôže nový minister, ani viac mimovládok. Na toto pomôže len očista spoločnosti zvnútra. Buď v sebe nájde silu alebo sa tie následky budú kopiť až samozrejme jedného dňa pretečú. Riešenie týchto problémov by malo mať absolútnu prednosť pred štadiónmi (ne)vysvietenými do dúhových farieb.

V tomto zmysle vnímam aj terajšiu situáciu. Čím dlhšie na sebe necháme kálať drevo, tým väčší tlak sa bude tvoriť v spoločnosti. Čím menej sa ozývame a protestujeme, tým silnejší bude následný výbuch. Naozaj si neželám, aby bol ten výbuch násilný či nebodaj krvavý. Preto hovorím, že v dnešnej situácii si nemôžeme dovoliť dovolenku, lebo sa nemusíme mať kam vrátiť.

Česko žaluje Ruskú federáciu

Ide o kauzu výbuchu vo Vrběticiach, z ktorej obviňujú vraj ruských agentov. Oceňujem túto iniciatívu, pretože vysúdeniu 650 miliónov českých korún bude musieť predchádzať riadne vyšetrovanie a dokazovanie. Všade sa hovorí o takých alebo onakých agentoch, ale vypustiť správu je to najľahšie. Dokázať ju je už niečo iné.

Moravu zasiahlo tornádo

Následky sú katastrofálne, ale udalosť sprevádza aj niekoľko zaujímavých zistení. Napríklad to, koľko nehnuteľností na postihnutom území vlastní bývalý minister zdravotníctva ČR Arenberger. Tento lekár a politik dlhodobo vykazuje podozrivé majetkové priznania.

Ešte zaujímavejšia správa je, že amatérski meteorológovia dokázali predpovedať tornádo a čudujú sa, prečo ho nevedel predpovedať štátna meteorologická inštitúcia a následne vydať patričné varovanie. Tvrdia aj to, že ak by mali k dispozícii dáta z dopplerových radarov, vedeli by to predpovedať ešte lepšie. Aj toto je jeden z prejavov, že štát prestáva plniť svoju funkciu a prestáva zabezpečovať bezpečné prežitie svojich obyvateľov. Už nielen na poli zdravotníctva, školstva, potravinárstva, ale aj v iných oblastiach života spoločnosti. No a kde zlyháva štát, tam nastupuje samoriadenie. Ľudia stále majú pud sebazáchovy a intuitívne tušia, že musia niečo začať robiť. Zisťujú tiež, koľko ľudí sa len vezie a koľko procesov v skutočnosti ťahajú jeden, dvaja ľudia. Presne podľa zistenia tzv. Ringelmannovho efektu, na ktorý existuje aj jedna krásna anekdota:

Dedinčania sa dohodli, že na dedinskú slávnosť pripravia sud vodky. Každý dedinčan mal priniesť vedro vodky. Každý teda priniesol svoje vedro, no na konci mali sud plný vody. Každý sa spoľahol, že to jeho vedro vody sa stratí v sude vodky. Presne do tohto stavu sme sa ako spoločnosť dostali. Štát už dlhšie funguje samospádom a väčšina si povedala, že kašle na politiku. Napriek tomu im to nebránilo ísť voliť. Vraj išli voliť zmenu. Keď ste si zvolili zmenu, tak vám teraz neostáva nič iné, ako sa naozaj zmeniť.

Potravinová sebestačnosť vs. Slovensko

Táto téma nie je veľmi príjemná, ale našťastie sa už aj tu začalo prejavovať samoriadenie spoločnosti. Možno poznáte systém agrokruh, ktorý vymyslel pán Šlinský. Za tie roky, čo sa o jeho nápade vie, oň prejavila záujem japonská Honda a dnes už konečne aj domáci trh. V košickom kraji na Strednej odbornej škole agrotechnických a gastronomických služieb vyrástla modelová farma, kde používajú metódu pestovania v kruhoch. Úrodu by mali používať vo vlastnej školskej jedálni.

Napriek tejto pozitívnej správe si ale treba neustále pripomínať, že na Slovensku chýba poľnohospodárske produkcia, ubudli mäsokombináty a zostala tu už len jedna kafiléria. Ako to všetko spolu súvisí, je jasne vysvetlené v nasledovnom článku od novinára, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo a získal za svoju prácu aj medzinárodné ocenenie Medzinárodnej federácie poľnohospodárskych novinárov IFAJ.

Foto: Pixabay z Pexels