Po dlho omieľanej mantre, že náš svet poháňa spotreba, spotreba, spotreba zrazu ekonóm Steven Roach z Yale a bohatými skúsenosťami z bánk aj FED-u povie, že Amerike chýbajú úspory. Pozoruhodné!
Chýbajúce úspory budú mať podľa neho za následok pád dolára ako rezervnej meny. V prvom štvrťroku 2020 sa úspory prepadli na 1,4% národného príjmu a majú sa dostať do mínusu v rozmedzí od -5 až do -10%. V mínuse boli napríklad, keď praskla bublina v 2008. V kombináncií s deficitom, ktorý sa dostane pod -6,3% (rekord z roku 2005) to má mať vplyv na ukončenie dolára ako rezervnej meny. Doslova hovorí:
Exorbitant privilege needs to be earned, not taken for granted.
V preklade: Obrovské privilégium si treba zaslúžiť, nie ho brať ako samozrejmosť. Celý článok je tu https://www.bloombergquint.com/opinion/a-crash-in-the-dollar-is-coming. (Prvé 3 články sú zadarmo, ostatné sú spoplatnené.)
Nesúhlasím však s jeho názorom, že za toto všetko môže Trump. Je tam necelé 4 roky, ale na toto si USA zarábali ďaleko predtým svojimi politickými, ekonomickými a vojenskými rozhodnutiami. Rovnako ani rasizmus a segregácia neskončili čiernym prezidentom Obamom a nezačali Trumpom. Trump naopak zastavuje toto šialenstvo a resetuje zamrznutý systém, ktorý nie je viac schopný pravidelne „defragmentovať disk“ normálnym spôsobom. Robí to typicky americky, lebo požiare je niekedy lepšie hasiť výbušninou ako vodou. Trvá to kratšie a straty sú vo výsledku menšie.
Kým väčšina čitateľov médií sa baví tým, ako hrubo a buransky sa správa, prehliadajú zásadné vyjadrenia o tom, že USA nie sú svetový policajt. Alebo že formát G7 je zastaraný, pretože na svete sú aj iné silné štáty, ktoré by mali spolurozhodovať o svetovej politike (to sa koniec-koncov deje vo formáte G20).
Text vyšiel ako názorový článok na Bloomberg, nie na tzv. ruskom dezinfo webe. Konkrétne v sekcií Quint, čo je indická joint-venture s pôvodnou agentúrou Bloomberg. Na tomto je pekne vidno, že podobne mrzké správy sa najprv uverejňujú na menej nápadných miestach a menej známymi osobami. Až neskôr nastúpia silnejšie kalibre a vec sa oznámi aj širokej verejnosti a nahlas. Preto sa tá široká verejnosť často čuduje, ako sa daná udalosť mohla stať. Nemali odsledovaný začiatok celého procesu a nemali možnosť dostať sa k signálom, ktoré by im pomohli predpovedať vývoj.
Podobným spôsobom sa možno pozerať aj na nedávne Trumpovo tvrdenie, kde povedal, že Nemecko si neváži pomoc USA a preto od nich stiahnu svojich vojakov. Berlín a jeho vládni predstavitelia to prešli mlčaním, odpovedala mu ale najnižšia osoba v hierarchií – veľvyslankyňa Nemecka v USA. Povedala, že americká armáda nie je v Nemecku nato, aby chránila Nemecko, ale aby hájila záujmy USA. Dá sa to nazvať asymetrická odpoveď, keď si niečo nemôže dovoliť povedať jeden, ale môže to urobiť niekto iný. Problém je, že takéto vyjadrenie zaznamená opäť len pozornejší čitateľ, nie široké masy.
Na záver ešte musím doplniť, že ma vývoj v USA neteší a neželám im, aby krach sprevádzali také krvavé udalosti, ako to vidíme posledné týždne. Podobné udalosti majú vždy negatívny dopad a zlíznu si ich tí najchudobnejší a najslabší, nikdy nie milionári. Krach neželám žiadnej krajine, pretože Zem je guľatá – čo sa stane tam, donesú vietor a voda aj k nám. Omnoho radšej by som bol, keby sa nám darilo spoločne ako ľudstvu.
Doplnenie
Existuje príslovie – Donúť hlupáka modlit sa k Bohu, on si horlivosťou čelo rozbije. Presne to predvádzajú slovenskí politruci NATO, napríklad Valášek v nedávnej relácií Téma dňa na TA3. Absolútne nechápe, čo prebieha v USA a ako si má vykladať Trumpove poznámky a konanie.
Moderátor v danej relácií sa ho opýtal správnu otázku, či nie je načase tak dlho po vojne sa konečne stiahnuť. Lebo americké vojská sú jasný pozostatok 2. svetovej vojny. Dokonca spomenul aj Rammstein a ich proti-americké naladenie. Odpoveďou Valáška bolo, že emancipácia Európy od Ameriky je v podstate nemožná, lebo to dokázali analýzy. On ani len nevidí možnosť, že Európa by mohla konečne pracovať sama na seba a nie na Ameriku. Lebo veľmoci nemajú priateľstvá, len záujmy, ako správne podotkol už Charles de Gaulle. Ako vravím, horlivosťou obrany amerických záujmov si čelo rozbije. Takýto ľudia riadia u nás medzinárodné vzťahy a preto vyzerajú tak ako vyzerajú. Sú zaskočení krokmi a konaním štátu, ktorého záujmy vytrvalo hája. Inými slovami, nerozumejú ani len vlastnému pánovi.