SNP a jeho pokračovanie

Tradícia nášho protifašistického odboja dostáva zabrať každý rok a inak tomu nebolo ani včera, 29. augusta 2021.

Vláda a prezidentka si tento rok povedali, že si sprivatizujú oslavy tohto sviatku a vylúčili z nich občanov. Ani to však nezabránilo tomu, aby sa už po tretí rok za sebou dočkali vypískania. Ale Banská Bystrica nie je jediným pamätným miestom na Slovensku, kde si možno uctiť pamiatku padlým. Pomníkov máme dosť aj inde a kto chce, mohol tak urobiť. My sme napríklad zašli na Zlatno v okrese Zlaté Moravce.

Násobne horšie je však to, čo predviedol riaditeľ Múzea SNP Mičev. Obul sa do pískajúcich a vyčítal im, že si sami nevedia zorganizovať protest, preto vraj zneužili oslavy v Bystrici. Mičev žije v inej dimenzii, lebo si nevšimol, ako veľmi sa zúžili možnosti bežných občanov, aby vyjadrili svoj postoj k politikom. Teda tým, ktorý ich zastupujú, od ktorých majú mandát. Internet a sociálne siete nepočítajme. Hovorme o tom, ako často sa politici odvážia ísť medzi ľudí. Neodvážia, žijú v sklenených vežiach a limuzínach. Opäť to nie je len slovenský fenomén, deje sa to aj inde. A spomenúť by si mal aj na názov strany, ktorej je predsedom – Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby. Keď mu tá pracujúca chudoba príde už po tretí krát vypískať Čaputovú aj vládu, tak by sa mal zamyslieť nad sebou a svojim farizejstvom. Namiesto toho sa rozhodol robiť aspoň slovne bodyguarda fašistom, ktorí nemajú na oslavách čo hľadať.

Či nesie naša vláda znaky fašizmu? Ak hľadáte rovnaké vonkajšie znaky s nacistickým Nemeckom, tie samozrejme nenájdete. Nebehá tu gestapo, nevybuchujú granáty ani nevypaľujú dediny. Ale doba sa mení a tak sa menia aj prejavy fašizmu. To podstatné však ostáva – masívna propaganda a cenzúra (žiadna pluralita názorov a cenzúra diskusie), hľadanie triedneho nepriateľa, kriminalizácia oponentov (aktuálna vojna prokurátorov a policajtov), ohýbanie práva a Ústavy SR (vládnutie cez vyhlášky a nie zákony), obmedzovanie základných slobôd v mene údajných vyšších cieľov, nadávanie občanom (psy za plotom, dezoláti), masívny nákup zbraní (vrtulníky, stíhačky, radary, tanky a obrnené vozidlá), potláčanie odborov (praktické zrušenie tripartity), posilnenie právomocí polície (príprava náhubkového zákona), ničenie hospodárstva (pokračovanie privatizácie) a mnoho ďalších znakov. Preto je obludné pozvať na oslavy protifašistického odboja fašistov a ešte ich obraňovať pod rúškom argumentu, že sme si spravili hanbu pred zahraničnými delegáciami.

29. august je však za nami, je na čase posunúť sa ďalej a položiť základy pre nové SNP. Tak ako sa fašizmus dnes neprejavuje znakmi, ktoré som popísal vyššie, ani SNP nemusíme viesť v horách a s puškami v ruke. A nemusí ani začať v tom istom dátume ako pôvodné SNP. Zvolený dátum 1. septembra (Deň Ústavy SR) je ideálny, pretože by sme mali začať pri samotnom koreni problému. Pri ničení Ústavy, teda ničením samotného štátu. Začať by sme mali jeho obrane, postaviť sa zaň. Až potom môžeme začať opravovať, naopak to nejde. Nepotrebujeme samopaly ani tisíc transparentov, stačia dve veci. Jednoduché a nevulgárne „Hanba“ adresované tým, ktorí demontujú štát. Druhá a podstatnejšia vec je zjednocujúce heslo, napr. Za právne a sociálne spravodlivý štát. Roky sa tu na náš štát len kydalo, že nemôže byť dobrý vlastník, že je mafiánsky, že toho a hento. Aj preto nemôže byť ďalší protest zameraný PROTI, ale ZA. Nie je to popieranie reality, náš štát má skutočne veľa problémov. Tie sa nedajú riešiť ani naraz ani okamžite.

SNP 2 sa začne 1. septembra a začne písať novú kapitolu dejín Slovenska. Je na nás, ako tá kapitola bude vyzerať. Nie na politikoch. Na nás. A od nás závisí, čoho vlnu zažijeme túto jeseň.

Foto: od Felix Mittermeier z Pexels