Práve som sa dozvedel, že niekto natrel pamätník Slavín farbami ukrajinskej vlajky. Privítajte na Slovensku maniere BlackLivesMatter aj s ich rúcaním sôch a rabovaním.
Zveličujem? Len pred týždňom nazval Palo Sibyla, bývalý novinár Trendu, neskôr výkonný riaditeľ nadácie Zastavme korupciu, člen kancelárie Kisku a dnes politik Progresívneho Slovenska nazval biatlonistku A. Kuzminovú slovom, akým sa označuje ženský rozkrok. Presne takto sa začína lynčovanie a anarchia. Začalo to návrhmi na premenovávanie ulíc. No stačil iba týždeň a niekto sa vyvŕšil na hroboch. Len duševný mrzák si dovolí byť „hrdina“ na mŕtvych. V tomto prípade je Sibyla jeho spolupáchateľ. Spolu s ním aj politici, novinári ako aj bežní občania, ktorí hecujú túto hlúpu propagandu.
Hanobenie hrobov či pietneho miesta je za všetkými čiarami morálky či normálnosti. Takto chcú brániť agresí? Ešte horšou agresiou? Už viac ako rok píšem, že volanie po krvi (kohokoľvek – Matovičovej, Ficovej či teraz ruskej) nás uvrhne ako spoločnosť do stredoveku a bude trvať stáročia, kým sa z toho dostaneme. Ak vôbec.
Stojí zato pozorovať, ako sa veci zhostí polícia a ako prípad vyšetrí. Či začne vyšetrovať tých, ktorí sa vyhrážajú šibenicou verejne činným osobám. A hlavne bez rozdielu komu sa vyhrážajú. Bez ohľadu nato, či Čaputovej alebo Blahovi.
P.S.
K Sibylovi – učebnicový príklad chránenca mimovládok. V roku 2014 dostal novinársku cenu, ktorú organizuje Nadácia otvorenej spoločnosti. Neskôr pracoval v nadácii, ktorú založil Eset. Teraz je v strane, ktorú finančne podporil spolumajiteľ Esetu. Sibyla žiaľ nie je sám. Nedávno napríklad G. Mesežnikov vyhlásil, že Chmelár je vojnový štváč. Voči Chmelárovi môžem mať výhrad koľko chcem, sú to však názorové rozdiely. Odkedy nás učil na žurnalistike si pamätám, že bol proti vojne. Vždy viedol mierové hnutia. Nazvať ho vojnovým štváčom je tak nehanebná lož, až to dverami plieska. Myslím, že je načase začať klásť novinárom nepríjemné otázky prečo púšťajú von lži. Prečo asistujú luhárom a podporujú šírenie ich nezmyslov?
Prečo novinári púšťajú von lži? Nevravím že všetci, ale drvivá väčšina to robí vedome. Pretože je to ich hlavný pracovný prostriedok, je to ich denný chlebíček. Od zamlčiavania informácií a súvislostí prešli k vymýšlaným príbehom, sú súčasťou hier tajných služieb a tí, ktorým slúžia ich presvedčili o tom, že novinár má tvoriť politiku, nie ju len analyzovať a dávať otázky. To tvrdím na základe osobných skúseností s verejne známymi postavami u nás a v ČR. Oni sa predbiehajú v tom, kto bude mať väčší vplyv na dianie. Hrajú v tom veľkú úlohu prestíž a peňažná motivácia, veď oni sú žoldnieri pre tých, ktorí potrebujú vytvárať falošné a krivé informačné pole,ktoré je základom realizácie ich cieľov. Inak by nemohli presadzovať svoju agendu a narážali by na odpor verejnosti.
Často ľudia tvrdia, že títo to robia pre peniaze. Moja skúsenosť je, že vnútorná motivácia je viac ako peniaze. Že to robia hlavne z presvedčenia. Alebo zo strachu, že by ich systém mohol padnúť. Niečo ako tzv. Štokholmský syndróm, kedy otrok bráni svojho otrokára.
Na začiatku je to z presvedčenia, ale potom už ide len o prestíž a status. Málokto z nich prizná omyl a vzdá sa toho, čo v omyle budoval 20 rokov. A okrem toho možno ani nemajú na výber, ich pánko by ich nenechal len tak odísť, vedia príliš veľa. Tak snáď tá denacifikácia prebehne aj u nás a najmä v radoch tzv. mejnstrímových panákov a budú nahlas hovoriť pred pomyselným tribunálom, čo a kto ich viedol k svojim činom.
@vito – súhlasím, začiatok je v presvedčení a neskôr je to neschopnosť vystúpiť z rozbehnutého kolotoča. Stratia hlavu na kolotoči a len málokto si vyberie vystúpenie, pretože ho sprevádza tvrdý pád a následky. No žiaden kolotoč sa nebude krútiť večne…