V poslednom čase som sa stretol s rôznymi názormi na to, čo sa vo svete deje. Vyberám dva, ktoré som zaznamenal v komentároch pod článkami, ale aj vo vysielaní Slovenského rozhlasu.
Prvá téza – rubeľ padá
Toto je pomerne obľúbený argument týchto dní. Ako padá mi ukazoval aj jeden študent v škole. Je to rovnaké pozorovanie, ako keď poviem, že voda je mokrá. Isteže padá, keď sa tretina sveta rozhodla uvaliť na Rusko sankcie. Pád rubľa však nie je osamotený jav a treba ho vnímať spolu s mnohými inými udalosťami. Napríklad s rastom cien všetkých komodít. Následne si treba pozrieť americké médiá.
Čudujete sa, že odporúčam práve tie americké? Napriek predsudkom, že sú to zapredané korporácie, tam prekvapujúco panuje o niečo väčšia sloboda slova, ako u povedzme u nás. Tak sa napríklad stalo, že sa na tlačovej konferencii jeden novinár pustil do hovorkyne Bieleho domu Jen Psaki, či USA náhodou neplatí ruskú vojnu tým, že nakupuje ruský plyn a suroviny. Odbíjala ho tým, že USA aktívne pracujú na odstrihnutí sa. Keď sa novinár pýtal, koľko to bude trvať a ako sa chcú odstrihnúť, odpoveď bola rovnaká – pracujú. Akoby sme počúvali niektorého z našich ministrov. Plánujeme, že vytvoríme plán. Plánujeme plán reformy.
Ďalšie americké zdroje hovoria nahlas o tom, že sankcie môžu spôsobiť aj dedolarizáciu sveta. Teda odstavenie dolára a koniec jeho postavenia ako rezervnej meny. A hovoria tiež, že NATO určuje zahraničnú politiku Európy. NATO, rozumej USA. V tomto zmysle tieto zdroje hovoria, že USA porazili Nemecko už tretí krát v histórii.
Posledná vec – v IT biznise sme mali taký špruch – It’s not a bug, it’s a feature! V preklade to znamená – nie je to chyba, je to vymoženosť! Inak povedané, čo sa niekomu môže zdať ako chyba, môže byť v skutočnosti zámer. Toto tvrdenie presne platí aj na oslabený rubeľ.
Oprášte si znalosti zo zemepisu. Čo je primárny, sekundárny a terciálny sektor. Ako spolu súvisia, na čom je založená ekonomika. A prestaňte veriť Green Dealu, vedeckému pokroku, priemyslu 4.0 či inému trendovému slovíčku, že inovácie dokážu vyriešiť každý problém. Nie, ak sa nedohodneme ako celok na tejto planéte. Inovácie nás nezachránia, ak sa nebudeme vedieť medzi sebou rozprávať, zdieľať poznatky a uzatvárať konsenzus.
Druhá téza – migranti zaťažujú štátny rozpočet
Túto myšlienku označujú ako hoax. Ako konšpiračnú teóriu ju vyvracia napríklad vedúca Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Tvrdí, že migranti sú naopak prínos pre náš štát, pretože tu platia dane a vytvárajú hodnoty. Práve tú leží kameň úrazu. Tento predpoklad vychádza z mylnej predstavy, že väčšina imigrantov bude u nás vytvárať hodnoty, má vysoké vzdelanie a prišla bez problémov.
Sú tu aj ďalšie aspekty. Imigrant, ktorý k nám príde, s najväčšou pravdepodobnosťou bude posielať ťažko zarobené peniaze domov, na podporu vlastnej rodiny, od ktorej musel odísť. Ak ich neposiela domov, minie ich na zabezpečenie živobytia. Keďže tu nemá vybudované sociálne kontakty a minulosť, založenie života ho tu stojí viac peňazí ako domáceho. Bude sa potĺkať po privátoch, bude sa stravovať lacným jedlom, nebude mať peniaze v prípade zdravotných problémov a pod. Hovorím aj z vlastnej skúsenosti života v Austrálii, nielen ako človek, ktorý sa na vysokej škole učil základy sociológie.
Výsledok úmornej práce a chabého zárobku nie je podvihnutie životnej úrovne imigranta, ale naopak jeho pád nižšie. Človek, ktorý sa k nám dostal, nie je v psychickej pohode a neprišiel v plnom zdraví ani s plnou peňaženkou. Nie pre srandu dostala táto pracovná sila označenie lacná. To znamená, že imigrant, ktorí u nás hrdlačí, skôr alebo neskôr bude štát stáť peniaze. Ak nie priamo cez podporu, tak nepriamo cez sociálne problémy a deviácie (to je označenie nie pre úchylky, ale napr. pre kriminalitu). To som ešte nespomenul mafiu, ktorá hojne zneužíva slabé postavenie imigrantskej komunity a ťaží z nej. Kto tvrdí, že imigrant je pre štát čistý prínos, ten vedome ignoruje všetky vyššie spomenuté problémy.
Preto si myslím, že téza imigrant stojí náš štát peniaze je plne platná. Nezabúdajme na to, že takmer milión našich občanov žije na hranici biedy. To je každý piaty človek. Pri pohľade na vývoj cien, inflácie a komodít sa to číslo nebude meniť k lepšiemu. Nehovorím, že nemáme mať súcit alebo nebyť solidárni. Isteže áno. Ale nie na úkor nášho potomstva či na úkor nášho štátu. O 5 rokov skončia nadobro eurofondy a Plán obnovy je v skutočnosti mohutná sekera. Čím chce tento štát nakŕmiť svojich občanov a teda aj imigrantov, keď nebude z čoho? Nákupom zbrojnej techniky? Startupmi? Plagiátormi vo vláde, ktorý nevedia ani len napísať list či podať TO a problém s maturitami vyriešia tak, že pridajú chudákom maturantom čas pri skúške? Toto urobí len človek, ktorý nikdy ani len neštudoval.
Späť k matematike, zemepisu a dejepisu. Ale nie k tým odľahčeným verziám, ktoré sú aktívne dnes pretláčané.