Praktické ukážky dnešnej propagandy

Verejnosť aj komentátori veľa debatujú, či sa NATO alebo EÚ stanú ďalšou stranou konfliktu. Pritom médiá sa ňou stali už dávno.

Uvediem tri príklady propagandy, kedy novinári a tiež vedci prepadli lži.

Bolo to v telke, je to teda pravda

Novinár Igor Daniš v Pravde napísal nasledovnú vetu: „Predsa iba málokto bude veriť totálnej lži, že civilistov v meste nebombardovali Rusi, ale Ukrajinci, keď skutočnosť videl v televízii na vlastné oči.“

Nová a pozoruhodná konštrukcia – videl v televízii na vlastné oči. Uvažujem, ako si tú vetu vyložiť. Novinári, kameramani a editori vždy pred šichtou prisahajú na Ústavu SR, že materiál nastrihajú podľa pravdy?

Angličania majú porekadlo Believe half of what you see and none of what you hear. V preklade: never ničomu, čo počuješ a len polovici toho, čo vidíš. Graficky sa to dá vyjadriť pomocou tohto obrázka.

Bandera ako národný buditeľ

Len trochu krvavý. Historik SAV Jakub Drábik to zľahčuje a dokonca spochybňuje genocídu, pod ktorou je podpísaný práve Bandera a jeho kumpáni. Za všetky spomeniem len Volyň.

Jeho hlavným argumentom je, že Ukrajina preto nie je nacistická, lebo ju vedie Zelenskyj, ktorý je židovského pôvodu. Argumentačný faul ako z príručky Denníka N. V prvom rade Zelenskyj nič neriadi. Je to herec, ktorý bol dosadený oligarchiou. Tou oligarchiou, ktorá systematicky rozkrádala ich štát a neskôr utiekla aj s nakradnutým majetkom na Západ. Tá oligarchia, ktorej Západ akosi nekonfiškuje lietadlá a lode, ako to robí ruským.

Rozumiem, že historik a vedec by sa mal držať faktov, ale ak mieni vylúčiť zo svojho bádania politiku, tak vedome ignoruje značnú časť reality. Mimochodom, tento istý argumentačný faul predviedol aj Chmelár, ktorý sa najprv pustil do kritiky obhajcov Banderu. Aj podľa neho len samotný Zelenského pôvod stačí na vyvrátenie údajného hoaxu o nacistickej Ukrajine. A následne napísal dlhočizný text, kde vymenoval tonu príkladov systematického ukrajinského nacizmu.

Analýzy na hrane

Aké meno dáš veci, presne taká bude. Je to prípad publicistickej relácie na TV JOJ. Ak ste videli posledný diel tejto relácie, dostali ste praktický príklad, ako v žurnalistike poprieť všetky zásady, ktoré sa učia na školách a sú popísané v novinárskych kódexoch práce. Televízia si pozvala 3 osoby, ktoré zastávali rovnaký názor. Žiaden oponent.

Bol tam natovský propagandista a utajený autor Čaputovej prejavov Valášek, ďalej generálporučík Macko, ktorý bol najvyšším predstaviteľom Slovenska v štruktúrach NATO a nakoniec Mesežnikov, mimovládkar z Inštitútu pre verejné otázky, ktorý založil spolu s Bútorom, ďalším oceneným americkým propagandistom. K akému výsledku mohli títo traja prísť?

V takomto stave sú dnes naši novinári, ale aj odborníci. Ešte nikto nikomu nevyhlásil vojnu, ale oni sa už vopred stali bojujúcou stranou.

Foto: Terje Sollie na Pexels