Dnes zostaneme pri lokálnej politike a udalostiach.
Ako si novinári znovu nerobia svoju prácu
Včera sa uskutočnil protest pedagogických a nepedagogických pracovníkov. Novinári napísali, že protestovali buď tisícky učiteľov alebo že protestovalo viac ako 10.000 učiteľov.
Nebol to spontánny protest rôznych ľudí, ale organizovaná akcia odborovej organizácie. Čiže účastníci vypĺňali cestovné príkazy a tiež prezenčné listiny, ktoré sa odovzdávali organizátorom. Školské odbory vedia celkom presne, koľko ľudí bolo na námestí. K tomu počtu môžeme pripočítať ďalších, ktorí prišli podporiť – napríklad učiteľov na dôchodku. Okolostojacich zvedavcov samozrejme nepočítam.
Dali si novinári námahu, aby sa opýtali, koľko ľudí bolo na námestí? Nedali. Urobím to za nich, číslo začína na 15.000.
Rovnako si nedali námahu, aby sa pozreli na samotný koreň problému. Celý problém školstva sa zúžil na konflikt Matoviča so Sulíkom, pričom dôležité je vzdelanie. Bez vzdelania (politikov ale aj nás všetkých) nás budúcnosť vyjde pekne draho. Každý článok, ktorý sa venuje tomuto imaginárnemu konfliktu (pretože obaja držia v ruke nástroj na riešenie), odvádza od podstaty problému. Novinári sa stali len hlasno pokrikujúcimi fanúšikmi na nejakom zápase bojových športov.
Ako si Čaputová nerobí svoju prácu
Zhodou okolností v rovnaký deň oslavovala Čaputová svoj tretí rok vo funkcii prezidentky. A nie zhodou okolností si užívala toto výročie napriek tomu, že jej pod oknami prešiel dlhý a hlučný sprievod. Médiá majú plné ústa toho, ako sa na protest prišli obšmietať niektorí poslanci NRSR, ale neriešia, prečo medzi nás učiteľov neprišla zo svojej sklenenej veže Čaputová alebo niektorí z ostatných politikov. Keď sa boja prísť už aj medzi učiteľov, ktorí sú asi najmierumilovnejší typ protestujúceho, tak je niečo veľmi pokazené v našom štáte. Znamená to absolútne odpojenie elít od národa. Takéto elity už nemajú dlhú životnosť. Ako som písal nedávno, režim utiekajúci sa k takýmto činom je tesne pre svojim krachom.
Použil som slovo režim na túto vládu. Urobil som to náročky. Ak kolektívny Západ môže nazývať režimom každého, kto s ním nesúhlasí, potom mu to oplácam rovnakou mincou.
Facebook vypol Blahu
No a čo? Ide o boj nanajských chlapcov – progresívci sa vytešujú, že zavreli ústa Blahovi a fanúšikovia ľavičiarov majú ďalšieho martýra. Všetci sú spokojní, ale ako vraveli naši starkí – chlieb za to lacnejší nebude. Táto fráza je dnes mimoriadne aktuálna.
Podstatné je niečo iné. Faktom je, že Blahovo kydanie po čase nemalo ani úroveň a už ani význam. Na krátkodobé ventilovanie hnevu ok, ale dlhodobo je to únavné. Sám som mu to napísal už pred rokom. Rovnakým faktom je, že Facebook to urobil účelovo a sám klame aj zavádza pri argumentácii, prečo ho vypol. Nepochopil iróniu, v inom prípade vyslovene klame, pretože za ratlíka označil Naďa, nie celý americký národ. Ani klamstvo Facebooku nie je prekvapením, pretože ak mohli zrušiť Trumpa, tým dali precedens na vypnutie kohokoľvek.
V argumentácii ohľadom vypnutia som sa stretol s názorom, že spoločnosť Meta je súkromná a môže si teda sama určovať pravidlá. To je kapitálny omyl a znova dvojaký meter. Aj pre súkromné spoločnosti platia zákony, v tomto prípade o slobode prejavu. Ono aj samotné progresívne médiá priznávajú, že Facebook je ako Kafkov Zámok s nejasnými pravidlami. Nikto netuší, aké algoritmy používajú a občas niekoho vypnú. Ale nikoho nevypnú len tak, pretože ktosi omylom stlačil tlačidlo DELETE.
Je tu aj ďalší aspekt – samotné vlády tlačia na sociálne siete (teda súkromné spoločnosti), aby vypínali kritikov. Robia to aj rôzne mimovládne organizácie a ich prívrženci, ktorí sú napojení na projektové financovanie a majú z toho živnosť. Viď množstvo aktivistov, ktorí dnes plynulo prešli do štátnych služieb a robia buď poradcov alebo rovno ministrov či vyšších úradníkov.
Takže nič nové sa nestalo a bolo len otázkou času, kedy to príde. Svoje pozície potvrdili obe strany. Facebook je stále neprehľadný a zneužíva svoje takmer monopolné postavenie nuž a Blaha ďalej narieka, len si nájde iné miesto.
Slovenskí poslanci sa zhovadili na zahraničnej návšteve
Poslanci za OĽANO a SaS boli na Taiwane. Majú tam pomerne nelichotivú tradíciu parlamentných bitiek, za čo si vyslúžili prezývku kung-fu demokracia. Nie sú na toto označenie hrdí a hanbia sa za to. Naši poslanci miesto toho aby túto časť ich minulosti taktne obišli, začali fingovať bitku. Potom sa to snažili obkecať, že im chceli dať návod, ako vyriešiť takúto situáciu v budúcnosti.
Pýtam sa kde je Korčok a prečo sa neozval rovnako, ako keď napríklad Žilinka letel do Ruska na medzinárodné stretnutie prokurátorov? Aha, títo sú z jeho tábora, tak je pekne tichúčko. Tam už zrazu neplatí Padni komu padni.
Foto: Mikhail Nilov z Pexels.com
Blaha:
Na ňom mi doslova vadí že nerobí zatiaľ žiadny rozdiel medzi používaním výrazov boľševizmus a trockizmus . A hlavne , určite vie rozdiel – no mlčí , vlastne doslova klame a popritom je široko sčítaný a vedomostne vyčnieva veľmi vysoko od ostatných.
Podľa toho spoznáš trockistu. Viď napr. dr. Gustáv Murín a mnohí iní.
Ja som netvrdil že p.Blaha je trockista. Tvrdím že on ako vzdelaná osoba neinformuje verejnosť ohľadne témy boľševik- trockista.
neviem ci spolocnost je momentalne v stave aby riesila rozdiel medzi bolsevikmi a trockistami. Bolo by to ale fajn, pretoze dnesnych liberalov by sme mohli razom oznacit za trockistov (zaujimave, ze tato nalepka sa vobec nikde nepouziva).
Nie, spoločnosť skutočne nie je pripravená na takúto debatu, rovnako ako nie je pripravená debatovať povedzme o Stalinovi či o úlohe Veľkej Británie v niektorých procesoch. Ak je Blaha dostatočne inteligentný, tak vie, že radšej nebude otvárať nový front, keď je pod takouto paľbou.