Politický prehľad #52

Po domácom výbere budú nasledovať medzinárodné správy.

Americká veštkyňa

Hovorím o americkej ministerke financií Janett Yellen. V USA centrálna banka zvýšila úrokovú sadzbu a majú veľký problém s infláciou. Táto dáma hovorí o inflácii ako o prechodnom stave. Najnovšie povedala súbor viet, ktorý stojí za zamyslenie a analýzu.

Yellenová povedala, že vysoká inflácia bude pokračovať aj v budúcom roku, ale neskôr začne klesať. Zároveň pridala, že nehrozí recesia, ale situácia vo svete je veľmi neistá. Na konci spomenula, že mnohé rozhodne vojna na Ukrajine.

Rozoberme to na drobné. Snaží sa na jednej strane upokojiť burzu a trhy, že všetky problémy dneška sú len prechodný stav, ale v rovnakej vete nemá problém povedať, že situácia sa nedá predpovedať. Nuž a na koniec to zaklincuje tvrdením, že za problémy môže vojna de facto vojna na Ukrajine. Nie dlhoročné tlačenie peňazí a ďalšie systémové chyby, ktoré neboli doteraz odstránené ani po kríze v roku 2008. Za všetko môže niečo iné. Globálne otepľovanie, Covid a najnovšie Rusko.

Problém s voľbami v Nemecku

Takmer po roku prišli Nemci na to, že v posledných voľbách došlo k nezrovnalostiam a zrejme ich bude treba na niektorých miestach zopakovať. Nie v nejakej menšej obci, ale rovno v Berlíne.

Celkom logická otázka – kam sa podela povestná nemecká presnosť?

Problém aj vo francúzskych voľbách

Vo Francúzsku voľby väčšinou prebiehajú tak, že si najprv zvolia prezidenta a následné všeobecné voľby len potvrdia jeho stranu. Len málo krát sa vo francúzskej minulosti stalo, že prezident bol v opozícií voči svojmu kabinetu. Stalo sa to však znovu, tentoraz Macronovi. Jeho strana nevyhrala väčšinu, zato narástla ľavica a Le Penová.

Aj americké železnice majú problém

Nedávno som písal o postupnom úpadku slovenských železníc. Zdá sa, že sú na tom aj štáty, ktoré to majú horšie. Napríklad USA. Problémy v dodávateľských reťazcoch sa prejavili tak, že tam vznikol pojem monster train. Ide o vlak, ktorý má kľudne aj viac ako 100 vozňov (ale kľudne aj 113). Ak si to neviete predstaviť, ide o vlak s dĺžkou 3 míle, po našom okolo 4,8 kilometra. Váhu pre istotu udávať ani nebudem. Druhý a závažnejší problém je počet vykoľajení. Ľudia z prostredia amerických dráh to popisujú slovami, že vykoľajenia sa stali normou, denným poriadkom.

Aj v USA žijú z podstaty, ktorá bola vybudovaná dávno v minulosti. Časť ich tratí je ešte z doby priemyselnej revolúcie a majú to šťastie, že boli niekoľkonásobne predimenzované. Lenže pri monster trains už ani to nestačí. Nestačí dĺžka prekladísk a výpravca je jednoducho príliš ďaleko od rušňovodiča. Ďalší problém je personálny. Keď chcete do dlhej súpravy pridať napríklad ďalších 20 vozňov, znamená to rozpojiť vlak, posunovať, zapojiť, urobiť skúšku bŕzd a zrazu zistíte, že strojvodcovská čata prešvihla dĺžku služby a musí ju vystriedať nová. Takže ak ste strojvodca, napríklad o siedmej večer vám zazvoní telefón, aby ste boli o deviatej v službe. Personál už nevládze a to má prepravovať mimo iného aj nebezpečné látky. Pre ilustráciu, iba jediná cisterna chlóru ho má toľko, koľko použili Nemci v 1. svetovej vojne ako bojový plyn.

Výsledok? Nik nechce pracovať na takejto železnici a namiesto straty života pri nešťastí radšej odídu pracovať inam. Kto bude teda prepravovať kľúčové tovary, keď sú dlhodobo blokované prístavy, cena palív letí stále hore, dostupnosť Ad Blue sa zmenšuje a teraz vypadne ešte aj železnica?

Dôvera v médiá sa ďalej prepadáva

Svetová mediálna agentúra Reuters zistila niečo, čoho sme svedkami už dlho – prepad dôvery tzv. tradičných médií. Na chvoste prieskumu dôveryhodnosti sa ocitli dva zaujímavé štáty – USA a Slovensko.

O prepade dôveryhodnosti som písal neraz. Na Slovensku máme 3 profesijné organizácie, ich činnosť ale nevidno. Dokonca si ani neorganizujú novinársku cenu. Namiesto nich ju organizuje mimovládka Nadácia otvorenej spoločnosti.

Nuž čo, novinári sa rozhodli držať stranu politikom, takže sa nemôžu čudovať, keď teraz zdieľajú ich osud. Čiže pád. Namiesto sebareflexie im nenapadlo nič lepšie, ako zvaliť to práve na klesajúcu dôveryhodnosť politikov.

Ešte jeden podstatný detail. Kým pred desaťročím pripadal na 3 novinárov jeden PR agent, dnes sa situácia otočila. Dnes máme pomaly 5 PR agentov na jedného novinára. A tak potom vyzerá aj samotná žurnalistika.

Foto: Pixabay z Pexels.com