November zatiaľ napĺňa predpovede, ktoré sa objavovali na internete a ktoré som spomínal aj ja sám. Neteší ma to.
Ako si na tom, ekonomika
V podstate mizerne. EÚ rada a často robí pri svojich projektoch a rozhodnutiach takzvanú dopadovú štúdiu, teda ako a koho sa dotknú opatrenia a zmeny. Pri protiruských sankciách nespravila ani jednu jedinú a to už má v prípade deviatu sadu sankcií.
Výsledok je ten, že ešte stále živíme Ukrajinu, ktoré je zlyhaným štátom. Tá istá EÚ ale spravila takzvanú konzultáciu, do ktorej sa môže zapojiť každý občan EÚ. Tam sa nás pýta, či súhlasíme s tým, aby sme si na seba zobrali úver a prostriedky z neho poskytli Ukrajine. Ono je to v podstate nenávratný dar. Stačí si spočítať koľko úverov dostala Ukrajina doteraz, akú má reálnu šancu ich splatiť a najmä ako dlhodobo vedie rebríčky korupcie. Aj západné médiá občas priznajú, ako sa pomoc ale aj zbrane strácajú v tejto oblasti (lebo štát to už nie je podľa žiadnych parametrov). Niektoré idú ďalej a naznačujú aj to, že Ukrajina je vlastne práčka špinavých peňazí. Tento tieň podozrenia potvrdzuje aj terajší krach krypto-menovej burzy FTX, ktorej majiteľ Bankman-Fried vo veľkom sponzoroval Demokratov v nedávnych amerických voľbách. Viac peňazí od neho im dal už len Soros.
Inak je táto nechutná žiadosť EÚ rovnaká ako s Covid19. Pokým nám vlády a odborníci nevystavia účet za celý ten cirkus, tak nemajú právo nič žiadať a už vôbec nič v tejto veci robiť.
Medzičasom nám začal dolár posilňovať. To máte ako s človekom. Možno ste to zažili vo vašej rodine. Aj smrteľne chorý človek má tesne pred smrťou krátke obdobie, kedy sa mu polepší, kedy svoje okolie prekvapí energiou. Taká posledná vzpruha pred koncom. Presne v tejto fáze je aj dolár. Z vojny na Ukrajine totiž profitujú len dve skupiny firiem – energetici a vojensko-technologický komplex. Tento fakt ešte viac napomáha roztváraniu sociálnych rozdielov medzi bohatými a chudobnými. Treba povedať, že množstvo terajších ekonomických problémov je vyvolaných umelo, jednak špekuláciami na burzách a doslova Ponziho schémami a tiež účelovými rozhodnutiami politikov, nie odborníkov.
Hybridná vojna v médiách aj realite
Dňa 17. novembra RTVS:24 odvysielala reportáž z mimoriadneho snemu strany Smer. Ako dôsledok potom generálny riaditeľ Machaj odvolal troch štyroch vedúcich pracovníkov, ktorým dal za vinu toto údajné profesíjne zlyhanie.
Nevadilo, že si Šeliga robil sebakampaň cez Slušné Slovensko a dostával kráľovský priestor. Nevadí ani teraz generál Macko, ktorý je v médiách pečený-varený, ale už si paralelne chystá politickú kariéru s Dzurindom a ďalšími. Pretože oni sú „ti naši“ a Smer je predsa fuj. Nevadia ani iné figúrky, ktoré sa podľa potreby raz prezentujú ako bývalí politici, inokedy zas ako občiansky aktivisti či dokonca analytici (napr. Demeš).
Na druhej strane treba povedať, že toto je výsledok krízy politických strán (alebo ich zámerná kríza) a jednak hybridnej vojny. Smer sa rozhodol nerobiť na 17. novembra demonštráciu či spomienkovú akciu. Namiesto toho to chcel hacknúť snemom, o ktorom médiá musia informovať, pretože ide o snem najväčšej slovenskej politickej strany. Aj tie najliberálnejšie a najprogresívnejšie nemôžu ignorovať všetko a vždy. Pri tomto pokuse nemohli spraviť upravené zábery, ktoré napríklad skreslia realitu počtu účastníkov (napr.: na proteste boli tisícky účastníkov – ale je rozdiel, či dve alebo šesť). Ak si na sneme dajú pozor na to čo hovoria, tak budú mať médiá o to ťažšiu prácu pri strihaní a pozmeňovaní emocionálneho dojmu (dovysvetlím v poslednom odseku článku).
Rovnako partizánsky (resp. po novom hybridne) „bojujú“ aj oligarchovia, médiá a ostatní veľkí hráči. Strany už nemajú jasnú štruktúru, namiesto toho vsádzajú na starostov a primátorov. Máme tu síce záplavu tzv. nezávislých kandidátov, ale odborníci v regionálnom rozvoji vám porozprávajú, ako málo vedia títo o riadení, kompetenciách a povinnostiach. Myslím si, že z pohľadu oligarchie a tzv. elít je to želaný stav, pretože samospráva je posledná bašta demokracie a sebariadenia. Nekompetentný a neskúsený starosta nebude chrániť svoj región, pokým ho občania nechajú pracovať bez dozoru. Strany za to môžu tiež, pretože neumožnili rast mladšej generácii. Ak aj áno, tak len v mantineloch, ktoré im pevne určili starší. Mimochodom, tento istý systém funguje aj na niektorých našich vysokých školách, kde vyučujúci len replikujú samých seba cez doktorandov a nepustia medzi seba žiaden nový vietor zvonka. Práve preto sa teraz potácajú na hranici svojej existencie.
Oligarchovia podporujúci politické strany sú hybridné už dávno. Odjakživa podporujú obe strany konfliktu. Aktuálne sa na Slovensku dozvedáme, že majitelia ESET-u financovali protistrany v komunálnych voľbách. Robili to aj v prezidentských voľbách a budú to robiť aj naďalej. Len to budú podávať ako delenie rizika, vsádzanie na viacero koní.
Hybridná vojna teda neznamená len činnosť ruských či amerických trollov. Znamená to dnes už štandardizovaný spôsob boja. Takto vyzerá boj v 21. storočí. Bojuje sa síce tankami a raketami, ale hlavná časť boja prebieha práve partizánsky/hybridne. Je to politika diverzie, neprehľadnosti a chaosu. Vyzná sa v nich len ten, kto chaos spôsobil. Ten presne vie, kde má loviť. Obrana je pomerne zložitá a zdĺhavá. Znamená učiť sa a odoprieť si zábavu. Informovať sa, vzdelávať sa a pracovať. Všetko veci, ktoré sa málokomu chcú aj preto, lebo ich odrádza ten chaos. V tom je najväčšia zákernosť vytvárania chaosu. Keď sa pozriem, čo sa deje na hraniciach, na trhoch s energiami, v spoločnosti, v zdravotníctve, školstve či iných odboroch, všade aktuálne vládne chaos. Nie spolupráca a prosperita. Toto je vizitka vládnucich „elít“, preverenie pravdy praxou.
Iniciatívne iniciatívy
Nadviažem na predošlé slová o vytváraní chaosu, pretože vznik a aktivita najrôznejších iniciatív a mimovládok priamo podporuje neprehľadnosť a zamieňanie pôvodného významu slov.
Najnovšie nám tu vyrašila Iniciatíva Sexistický kix, ktorá udeľuje anticeny za nadmieru sexu v médiách a verejnom priestore. V podstate správne kritizuje nahé alebo odhalené ženy v najrôznejších reklamách, ale hádže ich do jedného koša spolu s konzervatívnymi politikmi, ktorí kritizujú príliš odhaľujúcu módu u mládeže či vydatých žien. Je to rovnaký guláš, ako napr. konšpirátori.sk a podobné „iniciatívy“, ktoré mixujú bludárov s odborníkmi. Môžeme len hádať, či to robia z nevedomosti alebo zámerne.
Ako môže niekto kritizovať nadmieru sexu v reklamách a následne tiež kritizovať niekoho, komu sa to rovnako nepáči, len v bežnom živote? Poviem to inak a z vlastnej skúsenosti. Nahá žena v reklame je problém, ale že vám na hodinu príde študentka bez podprsenky a so sieťkovaným tričkom je už v poriadku. Veď je to jej voľba, rovnako ako napr. voľba pohlavia. V neporiadku je zrejme učiteľ, ktorý na toto upozorní na pedagogickej rade, že ide o porušenie Školského poriadku (a hlavne obyčajných, ale stále platných dobrých mravov).
Kto sú tieto iniciatívy a odkiaľ berú bohorovnú odvahu ukazovať na niekoho prstom? Hrajú sa na hrdinov a schovávajú sa v tieni internetu rovnako ako tí povestní trollovia a šíritelia hoaxov. Ich akcie majú ale reálne dopady na spoločnosť. Napríklad na mládež, ktorá potom nevie kde je sever.
Najúčinnejšia propaganda
Pri hybridných hrozbách zostanem aj v tejto časti. Viete aká je najlepšia propaganda? Tá, ktorá neklame, len citovo podfarbuje. V mojich článkoch to označujem termínom jazyková diverzia. Sú to tie drobné zmeny pôvodného významu slova, tendenčný slovník, ktorí označí cudziu vládu ako režim a vraha len ako útočníka. Je to slovíčkarenie, ktoré má jediný cieľ – vytvoriť zmätok vo význame a zmiasť človeka.
Toto robili napríklad nacisti, keď sa snažili vyhnúť trestom. Preklasifikovali svoje činy na spolupáchateľstvo a vraždu na zabitie. Pretože vraždu nemožno premlčať, ale zabitie po 20-tich rokoch áno. Veď len plnili rozkazy… Nedávno dávali na RTVS film Prípad Collini, ktorý rozoberal práve túto nechutnú časť nemeckých dejín. Kým nás v Československu zamestnávali augustové udalosti a vojská Varšavskej zmluvy v roku 1968, v Nemecku v tom istom roku schválili tzv. Dreherov zákon. Aj vďaka nemu množstvo nacistov uniklo trestu. Ako aj dnes, vtedy ten zákon pomenoval úplne zavádzajúco, aby si len nik nevšimol, čo vlastne schvaľujeme. Fašizmus a nacizmus nezanikli, usilovne sa pokúšali prežiť, a teraz nám znovu rašia ako silné životaschopné výhonky. Zastaviť sa dajú len tak, že pôjdeme ako sa hovorí na koreň slova. A dáme si tú námahu konečne začať pomenúvať veci pravými menami.
Foto: Eren Li z pexels.com