Politický prehľad #60

Koniec roka mi nedoprial viac času na články, tak len zhrniem zopár dôležitých správ, ktoré som zachytil za posledný čas a stoja za zmienku.

Padla aj nepadla vláda

Aspoň taký je môj pocit z posledných udalostí, ktoré sa udiali na našej politickej scéne. Korunu tejto fraške nasadil Heger, keď pred pár dňami povedal, že čoskoro predstaví svoju víziu pre Slovensko. A doteraz robil čo?

Nech už politické tanečky skončia ako chcú, podstatné je niečo iné. Treba prísť k referendu 21. januára. Keď si z nás politici robia takýto nemiestny humor a takto dlhodobo nami pohŕdajú, zostalo nám zopár možností, ako to zmeniť. Jednou z nich je konečne zorganizovať a úspešne dotiahnuť aspoň jedno referendum. Nie zase také o chlp, ale s normálnym a jednoznačnými výsledkom. 1. januára bude mať Slovensko 30 rokov, tak si konečne zaslúži ani nie tak normálnych politikov, ako skôr príčetných občanov.

Na náš stav budú mať síce skôr dosah svetové udalosti, ale napriek tomu by sme nemali rezignovať na vlastný štát. Choďte prejaviť svoj občiansky postoj.

Ako riadili napríklad školstvo

Z frašky prejdime na tragédiu. Strana SaS nemá kožu na tvári, keď bývalý minister školstva Gröhling narieka ako bude ohrozená jeho skvelá reforma školstva a ako v nej bude chýbať 3.000 psychológov, ktoré naprojektoval. Jeho nárek narazil na tvrdé overenie pravdy realitou – na Slovensku máme ani nie 50 detských psychológov a za posledný rok stúpol počet samovrážd u detí vo veku 15-18 rokov o 70%. Čísla za tento rok ešte nepoznáme, ale už toto čo vieme zakladá možnosť podať trestné oznámenie za všeobecné ohrozenie chránených osob.

Ako riadia štát inde?

V Británii zrejme po prvý raz štrajkujú sestričky, protestuje ich okolo 100.000. Najlepšie, čo napadlo novému premiérovi, je represia. Chce zaviesť obmedzenie práva na štrajk a prikázať prácu. Mimo sestričiek štrajkujú aj tamojší poštári.

V Nemecku to nie je o nič lepšie. Tam majú problémy vodiči sanitiek. Neustále sa predlžuje čas príchodu záchranných vozidiel, pretože sú preťažené, volajú ich k banálnym problémom a riešia úlohy, ktoré nemajú v kompetencii.

Ovplyvňovanie volieb trochu inak

Opäť správa z Nemecka, kde tamojší parlament práve znížil vekovú hranicu pre voľby do europarlamentu. Odteraz tam môžu europoslancov voliť od 16-tich rokov. Teda ľudia, ktorí ešte poriadne nedoštudovali, bývajú u rodičov, nezarábajú si na seba, nemajú zodpovednosť za rodinu a nemajú takmer žiadne skúsenosti. Inými slovami, ideálne obete propagandy a systému.

Vypočujte si profesorku sociológie českej akadémie, čo hovorí o terajšom odpojení mladej generácie. U novej generácie dosiahli takmer nemožné – veria viac médiám a korporáciám ako reálnym a zažitým skúsenostiam vlastných rodičov. Podarilo sa docieliť absolútne odpojenie generácii, prerušenie kolektívneho vedomia a jeho preprogramovanie. Takej generácii nevadí, že ich sleduje ich vlastný telefón a bude voliť predvídateľne, presne podľa algoritmov sociálnych sietí.

Skončili sa MS vo futbale

Pozeral som ich so zdesením, pretože som videl neúctu, akú si prejavovali jednak hráči, ale aj fanúšikovia. Argentínčania najprv vytreli podlahu chorvátskym dresom, následne si bránkar priložil svoju cenu na rozkrok, a potom víťazná Argentína oslavovala smrť Mbappého. Ešte aj počas osláv si spomínaný bránkar neodpustil nechutné správanie.

Nič športové som v MS nevidel. Predstavte si, že pozeráte box, kde jeden knockoutuje druhého, a potom do neho ešte na zemi bude kopať. Nemyslím, že som v tomto stará škola. Či som chodil na aikido alebo na džudo, vždy sme sa jeden druhému po súboji uklonili a vyjadrili si navzájom úctu. Všetko ostatné je nešportové správanie, za čo v lepšom prípade nafasuješ od trénera pyramídu a v horšom ťa vylúčia z klubu.

Keď prestávať platiť elementárna slušnosť a ľudskosť, tak si ľudstvo plne zaslúži opakovanie dejín.

V médiách západného typu nič nové

Tzv. investigatívny novinár Vagovič presedlal na beletriu. Už sa ani nenamáha zverejňovať overené informácie. Môže to mať napríklad tieto 3 dôvody:

  1. Novinári nemôžu vždy odpublikovať všetko, čo sa dozvedia, a tak si niekedy hľadajú cestu, ako to spraviť inak.
  2. Vagovičova konštrukcia je postavená ako beletria, aby sa vyhol trestnému oznámeniu za ohováranie.
  3. Systém, ktorý funguje v podstate ako pyramídová hra, potrebuje naďalej kŕmiť diváka neustálym prísunom materiálu a informácií. Teda písať knihy a točiť ďalšie filmy s čarovnou vetičkou Inšpirované skutočnými udalosťami.

V každom prípade stále platí jedno – novinár nerozhoduje o tom, či nejakú informáciu dostane a zverejní. Rozhoduje o tom majiteľ informácie.

Naďalej si tiež robím dlhodobý reality-check porovnávaním slovenskej a svetovej tlače. Dnes som sa pozrel na slovenské a nemecké správy. Na Slovensku sa aktuálne píše o páde vlády, údajných informáciách o Putinovi či ešte tajomnejšej osobe, ktorá volala Matovičovi. Teda v podstate máme plné noviny konšpiračných teórií posiatych hojnou úrodou slovíčkok „údajne“.

V nemeckej tlači (napr. FAZ alebo Süddeutsche) plnia titulky novín správy o korupčnom škandále podpredsedníčky europarlamentu. Jej otec sa ju snažil kryť, keď utekal z jej bytu s kurfíkom plným peňazí. Ešte viac ich našli u nej doma. O tomto síce písala 9. decembra aj naša tlač, ale ďalej sa téme nevenuje. Nemci áno. Aj to je možno dôvod, prečo majú Nemci v EÚ najväčšie slovo – venujú pozornosť tomu, čo sa tam deje. Podľa našich médií máme v europarlamente asi len 5 poslancov (väčšinou progresívcov), ostatní sú na neviditeľnom ignore zozname.

Trollujúci Musk a Twitter

Trollovanie sa stalo plne súčasťou politiky. Takýmto spôsobom už nejaký ten týždeň Musk trolluje všetko okolo seba. Čo je však zaujímavejšie – odhaľuje rozsah manipulácie, akou zasahovali štátne zložky a spravodajské služby do sociálnych sietí. Podobným spôsobom trolluje aj Trump, ktorý chce spustiť svoju vlastnú kryptomenu. Keď sa pozriete k nám, tak v podstate robia to isté, čo Matovič. Navonok to vyzerá ako dielo šašov, ale šašovia mali vždy moc pomenovávať nahlas to, čo si nik iný nemohol dovoliť ani len pomyslieť. Na toto sú šašovia stvorení, len z nich netreba robiť hneď kráľov…

Ešte raz pomýlené Nemecko

Práve tam padol rozsudok ohľadom koncentračného tábora v Stutthofe, kde súdilli po 77 rokoch vtedajšiu sekretárku za spoluúčasť pri vražde okolo 11.000 ľudí. Dnes už stará pani na vozíku dostala 2 roky podmienečne. Historici, ale aj tí, ktorí prežili Stutthof sa pýtajú logickú otázku – komu tento proces prospeje. Zhodujú sa zároveň na tom, že podobné procesy budú mať presne opačný efekt – vražda bude považovaná za relatívnu a nepotrestanú, no z vrahov a spolupáchateľov sa stanú mučeníci.

Foto: gianfranco marotta z pexels.com

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *