Nezavalím vás desiatkou argumentov, budú mi stačiť len dva najpodstatnejšie.
Občianske právo vyplývajúce z Ústavy SR
V momentálnom zriadení, aké na Slovensku máme, je referendum jeden z najvyšších prejavov priamej účasti nás občanov na výkone moci. Nemali by sme ho ignorovať, naopak si myslím, že účasť na ňom by mala byť povinná.
Po tridsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska by sme sa už mohli konečne naučiť pouzívať aj ostatné práva, nielen právo voliť vo voľbách. A mohli by sme konečne politikom aj mimo volieb ukázať, ako sme spokojní s ich riadením štátu. Absolútne nevhodné sú reči, koľko také referendum stojí. To sa naozaj chceme na všetko pozerať len cez prachy? Budeme nimi merať aj ľudský život? Niektoré otázky v štáte jednoducho treba vyriešiť takto. Voľby do parlamentu nie sú univerzálny liek na všetko, ako dnes vidíte pri zúfalej snahe tejto vlády udržať sa čo najdlhšie prilepený na stoličke.
Nevyčítajme druhým
Nemali by sme sa pozerať na to, kto inicioval referendum, aby sme neopakovali chyby minulosti. V roku 1998 sa uskutočnilo referendum proti privatizácii strategických podnikov. Vtedajšia pravica (ktorá je dnes vo vláde a nazýva samú seba frázou „demokratické sily“) ho prezentovala ako Mečiarove referendum, rozpútala mediálnu kampaň a podarilo sa jej docieliť takú nízku účasť, že nebolo platné. Krátko nato Mečiar prehral voľby, k moci sa dostal Dzurinda a začal sa výpredajový festival slovenského majetku skoro ako v nemenovanom reťazci.
Darmo nám je nadávať na Mečiara a nemôže za to ani Dzurinda. K urnám vtedy prišlo necelých 45 percent voličov. Sami si za to môžeme, že dnes nemáme ani jednu slovenskú banku, že potravinová sebestačnosť je dlhodobo na minime a nepatrí nám ani veľká časť priemyslu. Naše štátne podniky nemajú dcérske spoločnosti v zahraničí, ale podniky iných štátov majú svoje pobočky u nás. Z toho nikdy nebudeme mať väčší osoh, než aký stačí na prežitie.
Preto sa nepozerajte na to, kto podal v prezidentskej kancelárii referendové hárky. Pozrite sa na referendovú otázku a sami si zodpovedzte, v akom štáte chcete žiť. Pomerne často u nás počujem ochkanie, ako krásne to vyzerá napríklad v Rakúsku. Vtedy sa vždy opýtam aj protiotázku – a viete prečo to tam tak vyzerá? Lebo sa nerozplývajú nad tým, ako to pekne vyzerá inde. Sami si pomáhajú, napríklad nákupom u domácich výrobcov. Volia denne činmi, nie rečami.
Preto hovorím, choďte k referendu a vyjadrite svoj názor, nech už je áno alebo nie. Bez ohľadu na to, ako to celé dopadne, vaša cesta k voľbe bude zaznamenaná a nebude ju môcť nikto spochybniť. Aj tá najväčšia rieka začala niekde ako malý plachý potôčik.
Foto: Donald Tong z Pexels.com