Politický prehľad #61

Napísať, že zima je horúca len kvôli udalostiam v Európe a teplej vlne počasia by bolo klišé. V Amerike je napríklad rovnako horúco, no majú tam snehové fujavice.

Ukrajina

Noviny sú plné správ o tom, kto dodá Ukrajine viac zbraní. Dokonca jednotlivé štáty sa predháňajú v tom, kto im dodá skôr ľahké bojové vozidlá. Túto hru rozohrala Amerika a európske štáty na ňu skočili. Keď si prečítate nemeckú tlač, zistíte ako zbrojenie podporujú už aj inak pacifistickí Zelení (myslím politickú stranu). Argument? Dodajú Francúzi, tak musíme aj my. Na druhej strane tá istá tlač filozofuje nad tým, čo budú robiť nemecké ministerky vojny a vnútra, pretože sa pod nimi už dlhšie trasú stoličky.

No žiadne médium sa nepýta zásadnú otázku – kto bude na Ukrajine tie zbrane obsluhovať? Snáď len nechcú dať miliónové zbrane odvedencom a odporcom tamojšieho režimu? Na sofistikované zbrane potrebujete aj skúsených vojakov. Má ich Ukrajina? Ak nemá, odkiaľ ich zoberie?

Tlač tiež znova píše o tom, ako vraj Rusom dochádza munícia. To je asi taká správa, ako že mne došiel v aute benzín. No tak dotankujem. Niekedy dotankujem, až keď je prázdna, inokedy keď mám ešte polovicu. To platí aj pre muníciu. Nejakú mali na skladoch, nejakú vyrobili, minie sa a vyrobia ďalšiu. Navyše, tieto správy prinášajú rôzne pokútne mimovládne organizácie. Založím si takých 5, budem hovoriť vládny naratív, dostanem granty a budem tlačiť propagandu. Stále majme na pamäti citát vojnového teoretika von Clausewitza – Veľká časť správ, ktoré dostanete o vojne, si odporuje, ešte väčšia časť je mylná a s prehľadom najväčšia je mimoriadne neistá.

Kultúra

Pri príležitosti osláv 30. rokov založenia Slovenskej republiky sa kde-kto oháňa chýbajúcou kultúrou. Tak sa pozrime na to, ako si toto výročie pripomenuli, ktorí si kultúru a slušnosť berú do úst najčastejšie. Napríklad Čaputová, namiesto citovania niektorého veľkého slovenského dejateľa citovala majiteľa Teplárne. Pretože za 30 rokov sa u nás udialo akurát len toto?

Rovnako tak dlhodobo ignorujú štátotvorné zásluhy u Husáka, vďaka ktorému Slovenská republika vznikla ešte pred rokom 1989. V pôvodom Československu nastala zmena v 1969 na federáciu dvoch formálne suverénnych štátov. Naozaj chceme vymazať z dejín Slovenskú socialistickú republiku len pre slovíčko socialistická? Ignorácia Mečiara a jeho funkcie pri osamostatnení SR je hádam už patologická.

Pokiaľ necháme, aby sa politici hrali vyčierňovaním dejinných udalostí, dovtedy sa z minulosti nepoučíme a nebudeme pripravení na opravák. Ale život nám ho prinesie, to je jedna z mála istôt.

Neveselé je to aj medzi umelcami. Napríklad speváčka známa ako Katarzia, inak dcéra herečky Evy Pavlíkovej, sa pre českú tlač vyjadrila nasledovne: „Rozhodla jsem se žít v Praze, protože úroveň kultury a vzdělanosti obecně je tu na úplně jiné úrovni než na Slovensku.“ Akým spôsobom je lepšia, čím? Dievča len ukázalo svoje chabé znalosti a úroveň, ak väčšiu kozmopolitnosť Prahy zamieňa za vyššiu kvalitu. Kvantita nikdy nenahradí kvalitu. A Praha nie je Česko rovnako tak, ako Bratislava nie je Slovensko či Berlín nie je Nemecko.

V tejto súvislosti sa dnes skloňuje napríklad nový seriál Iveta, ktorý uviedla TV JOJ a režíruje ho Hřebejk (Pelíšky, Pupendo, Medvídek atď.). Mesto Trebišov, vykresľované ako džungla bordelov, cigáňov, násilia a borovičky sa už ohradilo, napísalo do televízie a obráti sa aj na mediálnu radu. Seriál samotný je natočený chrumkavou kamerou, podmazová muzička je fajn, ale čo je pod týmto obalom? A čo je vlastne funkciou umenia a umelcov? Posúvať nás k ideálom a kráse, či zakonzervovať vo zvieracích pudoch?

Nepád vlády

Handrkovanie reorganizáciu nefunkčnej vlády pokračuje a len predlžuje agóniu. Na niečo to však je dobré – ukáže to aj neprebudeným, kto je kto. Napríklad Naď prehlásil, že bude všemožne blokovať prijatie predčasných volieb. Každý, kto potiera referendum ako najvyšší prejav demokracie, sa tým jasne identifikuje.

Ani nie pozoruhodné je, že napriek všetkým škriepkam sa táto vláda ešte stále dokáže dohodnúť na niektorých vybraných témach – napríklad podpore vojny. Pred niekoľkými dňami sa cez Políciu SR a tlačovú agentúru ohradili voči informácii, že sa na Slovensku chystá mobillizácia. Neprešli ani dva dni a na vláde je už materiál, ktorý prerokováva navýšenie aktívnych záloh. Žaba sa varí pomaly a politici nám platnosť tejto skúsenosti dokázali aj počas pandémie mnoho krát. (Pozn. píšem pandémie, pretože to pandémia bola. Nie však medicínska, ale pandémia strachu.) Ľudia na Slovensku však vedia svoje a majú mimoriadne dlhú skúsenosť s tzv. panskými huncútstvami a ich dopadmi na bežných občanov. Preto sa dlhodobo umiestňujeme v rôznych rebríčkoch tak vysoko. Aj nedávno nás jeden bioetik prirovnal k africkým štátom. Vďaka mu za to. Len potvrdil, že sme si nenechali ešte kompletne vygumovať mozgy propagandou. Takže nádej na zlepšenie tu je a veľká.

Jedným svetlým bodom je referendum. Ak proti nemu takto veľmi bojujú, tak je úplne zjavné, ako sa ho boja. Aj to je ďalší dôvod, prečo sa ho zúčastniť a prevziať konečne zodpovednosť za náš štát.

Ekonomika

Rozumiem, denné správy nevyzerajú dobre. Neistota vlády, vysoké ceny, energie, zatváranie podnikov a ďalších 200.000 dôchodcov sa prepadlo pod hranicu chudoby. Možno je to malá útecha, no historicky sme na toto ako národ zvyknutý viac než ktokoľvek v Európe.

Trpko zaplačú skôr iné rozmaznané krajiny, kde boli zvyknutí na storočné vykorisťovanie a drancovanie kolónií. Nemecko sa už dnes čuduje, prečo im mešká každý tretí rýchlik. Práve im, presným Nemcom. Rovnako sa čudujú Briti, že im dnes štrajkuje aj ten, kto 100 rokov ani nepípol. Od poštárov, cez sestričky, pohraničníkov až po záchranárov. Záchranári sa inak sťažujú aj v Nemecku a ich sťažnosti sú takmer rovnaké, ako tie u nás. Veľa zbytočných výjazdov, starý vozový park, veľa byrokracie, preťaženie personálu a slabé ohodnotenie.

Veľa čítam zahraničnú tlač a rovnako veľa času venujem našej minulosti. To všetko ma presviedča, že najbližšie ťažké obdobie prežijeme v zdraví a ustojíme ho. Bez námahy to ale nebude a nikto nemôže čakať návrat „starých čias“.

Foto: Pixabay z pexels.com