Babrácke riadenie

Pomerne často sa stretávam s názorom, že Slováci robia veci takpovediac „na hulváta“. Nemám rád zovšeobecnenia a vadí mi to rovnako, ako keď niekto hovorí o Slovensku ako o čiernej korupčnej či netolerantnej diere. Preto skúsim rozobrať, že nie sme horší ako napríklad údajne poriadkumilovní Nemci.

Myslím si, že veľkú časť riešení „na hulváta“ majú na svedomí vážne chyby riadenia. Teda babráci na miestach vedúceho alebo riaditeľa. Ako vieme, tak žiadna tabuľka či titul na dverách nezaručujú nikomu schopnosť riadenia.

Ak vydám zlý pokyn, tak sa nemôžem čudovať, že ho kolegovia alebo podriadení začnú robiť „na hulváta“. Skrátka, budú sa to snažiť lepiť najlepšie ako budú vedieť. Áno, mohli by to spraviť inak. Napríklad to odmietnuť spraviť s vysvetlením, že je to hlúposť. Ale skúste to spraviť v nejakej veľkej organizácii, ktorá je prerastená byrokraciou. Pomôžete si? Dovolím si tvrdiť, že nie. Keď k tomu pripočítam obrovský ekonomický tlak a hypotéku, tak si dobre rozmyslíte, či budete dlhodobo oponovať neschopnému vedúcemu. A tak sa mnohí snažia robiť ako najlepšie vedia. Ostatní sa k tomu postavia úplne rezignovane a robotu vyslovene flákajú, pretože v každom kolektíve je dostatok „ťažných koní“, ktoré to nakoniec odmakajú.

Všetko toto je ale už len následok, nie príčina. Keď sme pri príčine, tak kto je u nás vedúcim alebo riaditeľom? Najvypuklejšie to teraz vidno v politike, plagiátorstvo a neschopnosť tam doslova kvitne. Nebojme sa ale ukázať aj západnejším smerom, keďže drvivá väčšina nášho priemyslu je v zahraničných rukách a banku nemáme žiadnu. To bláznivé riadenie prichádza aj odtiaľ. Naopak len vďaka našej kreativite systém ako tak funguje a doposiaľ sa nezrútil. Nezrútil, ale keď sa už otriasa aj švajčiarsky bankový systém, tak je to výsledok ich riadenia, resp. babráctva.

O čom je riadenie?

Ako sa naučiť riadiť? Poslal by som každého vedúceho pracovníka do školy učiť. A nech si tam skúsi zadať žiakom hlúpu a nedomyslenú prácu. Následne im môže dať písomku a budem zvedavý, ako im všetkým naparí štvorky, päťky. Následne budem ešte zvedavší, ako dlho mu tento „systém“ vydrží. Ako potom zlé výsledky svojich študentov vysvetlí na predmetovej komisii a následne vedeniu školy či školskej inšpekcii. Možno to chvíľu bude fungovať. Deti sa ho budú báť, budú si platiť doučovanie a budú sa to snažiť kadejako polepiť. Na hulváta… Alebo bude dávať jednotky a celé sa to prevalí na maturitách či pri inej príležitosti. Skôr alebo neskôr sa však ukáže, aké vie zadávať úlohy a ako vie zapájať žiakov do vyučovania.

Ryba smrdí od hlavy. Ak chceme fungujúci štát, nesmieme nadávať na to, že Slováci robia veci na hulváta. Nerobia. Len sa snažia vo svojej neľahkej situácii spraviť veci najlepšie ako sa dá. Problém je (vždy) riadenie. Žiaľ, často je to riadenie zvonka, ktoré nás núti do vyšších výkonov, vyššej produktivity, ale len do momentu, až sa to celé zrúti. Nahrávajú tomu aj médiá, ktoré nás neustále napomínajú, ako máme nižšiu produktivitu než Nemci. Omyl, naša produktivita je vzhľadom k rozpadajúcemu sa štátu a dlhoročnému drancovaniu zdrojov ešte mimoriadne vysoká. Nemožno stále len tlačiť a ždímať. To presne robil neokoloniálny kapitalizmus doteraz a tento systém vidíme padať v priamom prenose. Skúška správnosti – keby bolo riadenie v poriadku, zrejme by sme nežili už 20 rokov v permanentnej ekonomickej kríze, nerástla by chudoba a sociálne napätie.

Musíme za každých okolností zabezpečiť, aby na vedúcich pozíciách boli tí najlepší a najschopnejší. Či už v škole (kde to začína) alebo vo vláde (kde vytvárajú zákony, ktoré nám ovplyvňujú život). Myslite na to pri najbližších voľbách.

Foto:Yan Krukau z pexels.com