Pamätám si, ako za našich študentských čias vravel Eduard Chmelár na prednáške, aké nebezpečné je, keď novinár prebehne na druhú stranu a stane sa politikom. Bolo to v časoch, kedy „prebehol“ napríklad Daniel Krajcer. Vraj, novinári majú strážiť politikov aj demokraciu, nesmú prejsť na druhú stranu barikády. Tak nás to aspoň učili na nitrianskej žurnalistike. Lenže potom prišiel život, kedy mnohí z nás ešte počas školy praxovali a boli konfrontovaní s úplne inou realitou. Ten priepastný rozdiel medzi tým, čo tvrdili naši vyučujúci a realitou, si pamätám dodnes.
Dnes je jasné, že je to presne naopak. Všetci tí novinári, ktorí prebehli a jasne priznali farbu, sú násobne čitateľnejší, než celá svorka novinárov, ktorí nerobia žurnalistiku, ale sprostú agitku. Ako napríklad časopis týždeň, ktorý pred prezidentskými voľbami dal na svoju titulku 3x Čaputovú. A po jej zvolení aj štvrtý raz, len tentokrát tam švacol Kriváň a romantizujúci motív. Titulka ma silný symbolický význam, predstavte si, že by napríklad Time mal na obálke 3x po sebe Obamu. Zožrali by ich zaživa.
Posledné udalosti vnímam ako prepuknutie totálnej mediálnej vojny. Dnes som zachytil, že zahraniční Slováci žalujú Blahu za jeho komentáre. Fico chce zas žalovať všetkých novinárov, ktorí vydávajú konšpiračné teórie za pravdu. Harabin tiež isto rád prispeje svojou trochou a ako sa tak dívam napríklad na Denník N, ten zrejme tiež nezostane nič dlžný. Mám tušenie, že naše súdnictvo bude v blízkom čase paralyzované práve takýmito žalobami.
Ale tentoraz sa už pridalo aj zahraničie. Facebook sa rozhodol, že vyladí svoj „algoritmus pravdy“ a sekundovať mu budú samotné médiá hlavného prúdu. Takže sociálna bublina sa podstatne zmenší, hlavne aby jej užívateľ nemal žiaden diskomfort a nemusel nebodaj použiť kritické myslenie. Keby nestačilo, pribudne appka, ktorá ochráni pred bludom. Lebo sám ho odhaliť neviem.
Najvýpovednejšiu hodnotu má však komentár šéfredaktora Bárdyho. Jedna veta za všetky: „Slovensko potrebuje medzinárodnú kontrolu.“ Toto je ich mentalita, podľa nej by Slovensko nemalo existovať, ale malo byť radšej pod kompletnou kontrolou EU, NATO a kohokoľvek, kto si ešte zmyslí. Na tejto istej téze sa nesie myšlienka, že Štát je zlý. Alebo že všetko treba predať súkromným vlastníkom. Na tejto istej téze Sulík nabonzoval Slovensko Európskej únii za odvod reťazcov. Na rovnakej téze pri víťazstve Čaputovej viala vlajka EU, nie Slovenska. Na rovnakej téze vyzdobil medailami Kiska ľudí, ktorí sú naladení vyslovene proti našej štátnosti.
Im ani len nenapadne, že v tomto štáte by sme mali robiť kontrolu v prvom rade sami. A následne by sme nemuseli voliť proti niekomu alebo porážať mýtické zlá. Nehovorím, že sa máme uzatvoriť do seba a nič zvonka nechcieť. Táto strana však chce len to zvonka, nie je ochotná reformovať to vnútorné. Lebo sa to vraj nedá. Ale naisto vedia, že nás dokonale zreformujú a zdemokratizujú krajiny, ktoré buď sami nedodržiavajú pravidlá a medzinárodné dohody, alebo si len miešajú vlastnú polievočku. Táto strana doslova žiada zahraničného mafiána, aby jej pomohol vysporiadať sa s lokálnym vekslákom.
Pre tieto médiá sú vraj konšpirácie priamym ohrozením demokracie. Nie. Konšpirácie a antisystém je ich triedny nepriateľ, ktorým si dokazujú vlastnú existenciu. Je to hľadanie vonkajšieho nepriateľa, rovnaké ako maďarská alebo rómska karta. Priamym ohrozením sú oni sami. Donebavolajúcou agitáciou, kedy prezlečení za novinárov robia sprostú politiku. No tento problém súdy za nás nerozhodnú. Je to presne ako keď na seba navzájom zavolá policajtov rozhádaná rodina. Tí síce prídu, niečo zaznamenajú, ale v zásade ten problém nikdy nevyriešia. A neuzmieri ich ani sudca. To má naozaj súd povedať novinárovi, čo je jeho práca? Nie sú na to náhodou profesné organizácie aj s ich kódexami cti? Čo dnes robia profesné organizácie? Máme 3 a svorne čušia. Nedokázali uchrániť ani vlastný majetok, ktorý zdedili po socíku. Tom socíku, na ktorý doteraz len kydali vedrá špiny. Toľko sa bili za demokraciu a proti oligarchom, že im ušiel vlastný majetok aj vlastná česť?
Tvrdím síce, že najväčšie maslo na hlave majú samotní majitelia médii, ale novinári im statočne sekundujú. Je to ich morálka, ktorou dovolia zneužívať novinárske remeslo na účely propagácie. Je to ich morálka, že sa nechajú otapetovať reklamou na niekoho iného. Keď to chce robiť nejaký pubertálny youtuber, je to jeho voľba. Ale nie novinár, ktorý má plné ústa transparentnosti, demokracie a chce si na svoju obranu ešte aj prizývať zahraničné organizácie či veľké sociálne siete (a je na otázku, čomu potom slúžia takéto organizácie).
Dnes na 1 novinára pripadá už 6 PR agentov. Konštatuje to mainstream, napríklad britský The Guardian. A ten istý Guardian tvrdí, čo som napísal minule, že „We cannot deny the partiality of the majority of Britain’s national newspapers and that the internal heirarchy ensures that much of the content satisfies the wishes of the editors and publishers„. Inými slovami, snažia sa splniť šéfovi, čo mu na očiach vidia a zabezpečuje to interná hierarchia médii. Doplním, že u nás aj more iniciatívnych, ktorí to robia z presvedčenia.
Mimochodom, v roku 2015 bolo skóre ešte vyrovnané, 1 novinár na 1 PR agenta. Dokonca vedeli predpovedať, že v 2016 sa to preklopí do PR. Dnes je 2019, rýchla matika, koľko percentný nárast je to?
Novinári usilovne kopali, kopali, až vykopali svojmu remeslu hrob. Keďže ide o mainstream, tak rovno masový. Pretože táto mediálna vojna víťaza mať nebude. A ak aj bude, potom sa bude len dobre zabávať na tom, ako ešte stále funguje Divide et Impera. Rozdelená a rozhádaná spoločnosť je ľahká korisť. Bonzákov, pseudonárodovcov, skrátka extrémistov akéhokoľvek druhu a akejkoľvek farby. Hnedej, modrej, červenej aj ružovej.
P.S. Zaujímavý postreh z Čiech o pojme hybridná vojna a jeho dosahoch. A aj o tom, ako médiá už určujú, čo je podľa nich pravda.