Ako sa učí počas karantény #1

Dnes nebudem písať o politike, aj keď sa jej v podstate tiež týka. Článok bude o učení v čase karantény z pohľadu rodiča a učiteľa na gymnáziu.

Rodič učiteľ

Na internete sa množia statusy, že učiteľom patrí miliónnásobné zvýšenie platu. Píšu to ľudia, ktorí si zrazu museli sadnúť s deťmi a prebrať s nimi látku. Udržať doma dieťa, ktoré zo všetkých najviac potrebuje pohyb a interakciu, je nesmierne ťažké. Ale v mnohom pomáha režim, pokračovať v zabehnutých koľajách. Ráno si sadnúť za učebnice a venovať sa učeniu. Netreba si však dávať nesplniteľné úlohy. Chce to nejaký čas, kým si jednak ľudia zvyknú na nový stav a jednak čas, kým si nájdete s vlastným dieťaťom spoločný jazyk.

U nás doma sme mali výhodu, že malý vynechal pomene veľa hodín v minulom polroku a na učenie doma sme vďaka tomu pripravení. Kto tú výhodu nemá, potrebuje čas na zvyknutie si.

Online-učenie

Z pohľadu učiteľa je to násobne ťažšie. Posledných 10 rokov som pracoval v IT sektore, hodný čas som sa venoval aj online školeniam zákazníkov. Školil som užívateľov vo veku 50+ z Ameriky, teda v angličtine a so zdieľanou obrazovkou. Do toho som sa aktívne zaoberal tvorbou internetových stránok. Mám za sebou podnikanie v tomto odbore, roky som strávil ponocovaním nad prácou a zákazkami. Paradoxom je, že kvôli únave aj zdraviu som chcel zmeniť svoj odbor na učenie, ale táto karanténa ma pekne krásne hodila naspäť za počítač. Vrátane ponocovania, ktorého som sa chcel zbaviť…

Takže som sa ocitol v stave, kedy ma vďaka tvrdo nadobudnutým skúsenostiam kríza nezaskočila. Behom dvoch dní som mal postavenú stránku na WordPresse, kde sa môžu moji študenti zaregistrovať a sledovať učivo v internaktívnej forme. Postaviť to technologicky nebol problém, problém je čas. Keď totiž vyučujete triedu, časť vyučovacieho procestu prebieha skupinovo, teda akoby ste učili jednu osobu. Trieda často vystupuje ako jedna osoba, najmä ak je zohratá. Pri online učení sa ocitnete v stave, kedy máte zrazu triedy atomizované a venujete sa každému študentovi samostatne. To znamená viac energie na prípravu, kontrolu aj vyhodnocovanie výsledkov. Teda ponocovanie. Bonusovka je, ak máte doma vlastné deti a máte sa učiť aj s nimi.

Časom sa to bude dať vyriešiť zadávaním tímových úloh či skupinového četovania, aby som na rovnakú otázku nemusel odpovedať dvadsiatim študentom jednotlivo. V triede by sa opýtal jeden-dvaja, ostatní by počuli moju odpoveď a pokračujeme ďalej. V online priestore si musím dávať väčší pozor nato, ako zadám úlohu, aby otázok a neistoty bolo čo najmenej. To potom zvýši aj efektivitu učenia. Vidím už aj ďalšie výhody, ale tie zatiaľ spomínať nechcem.

Webstránka rieši podľa mňa aj ďalší problém, s ktorým sa učitelia dnes boria. Väčšina kolegov si zrejme vytipovala pár šikovných z každej triedy, ktorým preposiela materiály. Tí to potom posunú ďalej do skupín na sociálnych sieťach. Toto chápem, ani ja si nechcem pridať študentov do priateľov na Facebooku, pretože si svoje súkromie strážim. Na druhej strane, nemožno prenášať zodpovednosť na najlepších študentov a nechať ostatných viezť sa. Stránka mi umožňuje komunikovať s každým napriamo, každý je sám zodpovedný za riešenie úloh. Ale ako vravím, kolegom sa nečudujem, že to takto riešia, nik im nedal podporu.

Nie, moja webstránka nie je najlepšie riešenie. Ani neašpirujem na celoslovenský systém, je to len stránka vo WordPresse. Bolo to len najrýchlejšie a najschodnejšie v danom momente. Veľmi dobré riešenie by bolo, aké spravili napríklad v Českej republike s mýtnym systémom. Spojili sa programátori a navrhli vlastný domáci systém, ktorý ponúkli vláde zdarma. Toto je teda výzva pre ministra školstva ale aj ministra, ktorý bude mať v kompetencii informatizáciu. Štát by mal zabezpečiť jednotný systém hodnotenia aj vzdelávania študentov. Aby školy neboli atomizované, aby nepoužíval každý svoj súkromný systém. Pretože teraz niektoré školy používajú Edupage, iné systém od ŠEVT-u, nie každá má zaplatené všetky moduly. Každý pes iná ves… Tu liberalizmus naozaj nie je na mieste, koronavírus mi je svedkom.

Mali by sme sa snažiť o jednotný systém, ktorý ponúkne učiteľom aj žiakom rovnaké prostredie bez ohľadu nato, či ktokoľvek z nich zmení školu alebo len prejde zo ZŠ na strednú. Systém by mal obsahovať dochádzku, elektronickú žiacku knižku aj modul pre zadávanie domácich úloh a učiva. Na hodinách už každý učiteľ pracuje vlastným štýlom, ale nemali by sme sa moriť s vecami, ktoré za nás dokážu urobiť počítače. Nato sme ich vymysleli, aby nám uľahčovali prácu. Po rokoch práce v IT mám občas pocit, že je to naopak. Ak chceme, aby sa učitelia aj žiaci mohli sútrediť na podstatu, na učenie, musíme im na to vytvoriť podmienky. Ak má problém s online-učením človek z IT, čo potom bežný učiteľ, ktorý nemá žiadne skúsenosti z inej praxe?

Ak chce IT sektor pomôcť nášmu štátu, nech v prvom rade pomôže školstvu. Pretože jedine vzdelania nám vie zvýšiť zdrojovú stabilitu, keď už nemáme vlastné banky, vlastnú menu, vlastný priemysel ani horko ťazko len časť energetiky. Nie peniaze, ale vzdelanie. Ak nebudeme mať vzdelaných ľudí, nebude mať kto rozumne spravovať ani tie financie.

P.S. Toto nie je len o ministroch, učiteľoch a rodičoch. Je to vo veľkej miere aj o študentoch. Karanténa nie sú prázdniny a je dôležité, ale zabrali aj študenti. Keď teraz zaberú, budú vedieť v budúcnosti lepšie čeliť podobným situáciám a možno nebudú musieť riešiť také jednoduché problémy, s akými sa moríme dnes.

Budem rád, ak sa mi ozvú kolegovia so svojimi učebnými skúsenosťami. Dolu pod článkom možete komentovať.

Foto: od Startup Stock Photos z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *