Politický prehľad #9

Nátlakové akcie, lavína sa utrhla na Ukrajine, Smer je v opare hmly a hrozí nám uzbrojenie.

Najprv pendleri, potom repatrianti, neskôr psy

Ľudia, ktorí pracujú v zahraničí sa ozývajú už dlhšie. Nedávno sa nechal premiér počuť, že nátlak nepomôže. Nátlak ale prišiel a vláda ho nezvládla. Najprv sľúbila aplikáciu, keď ho nedodala ľudom, ktorí už čakali na hraniciach, tak ho narýchlo poskladala, ale aj to len v okresanej verzií. Pritom premiér sľuboval, že aplikáciu pustí von aj keď nebude schválená v Google či Apple. Nebudem teraz rozoberať premiéra, ktorý pred rokom podporoval všemožné blokády a dnes sa vyhráža zmenou trestného zákona.

Za spackané riadenie štátu sa neospravedlnil premiér ale Šeliga. Ako sa zdá, kaľavný je to chlapec a rýchlo sa učí praktickej politike. Ospravedlnil sa občanom a zároveň pochválil premiéra.

Tanečky okolo zabezpečil Mistrík, ktorý sa považuje za Prometea a trpiteľa. Netuším, kde bol, keď nám bol ponúknutý test zdarma. Kde bol, keď v tom istom čase jeho kamarát premiér vykrikoval, že už Pellegrini mal začať s testovaním a nie je čím. Podporoval svojich kamarátov a ich samostatný vývoj, resp. sa potreboval zavďačiť Esetu, ktorý na oplátku potreboval opravu reputácie.

Lavína sa utrhla

Krátko po tom, ako som správu o stíhaní Porošenka za vlastizradu priniesol v Politickom prehľade #8, túto správu priniesli u nás aj masové médiá, konkrétne aktuality.sk. Špeciálne túto správu vyzdvihol aj Dag Daniš, dokonca v zaujímavo poskladanom článku. Najprv rozobral Lex Lipšic, a potom to isté v ukrajinskom prevedení. Aj na Ukrajine totiž „výmenu“ prokurátora urobili cez zmenu zákona, resp. jeho uvoľnenie smerom k neprokurátorom.

Ukrajinská turbulencia má viac vrstiev. Počas impeachmentu Trumpa vypovedal americký vojak ukrajinského pôvodu a tvrdil, že mu úradníci na Ukrajine niekoľkokrát ponúkli miesto ministra obrany. Predstavte si mať ministra obrany amerického vojaka, však lákavá predstava? Alexander Vindman ale pochopil, že nechce skončiť v mlynčeku na mäso, tak to obrátil na vtip. Vraj ponuky odmietol a bral ich ako recesiu. Džin je ale z fľaše von, navyše nebol by prvý americký občan na ministerskej stoličke na Ukrajine.

Teraz budeme v priamom prenose sledovať, koho všetkého táto lavína po celom svete zmetie. Celé obvinenie, impeachment aj ruské vmiešavanie sa do volieb sa už dnes obracia proti svojim tvorcom. Ktože radil priamo Porošenkovi? Kto radil americkej občianke na stoličke ministerky financií v otázkach privatizácie? Ktože sa usmieval s Porošenkom na fotkách? A ktože rečnil na Majdane?

Koľko krát ešte Naď povie, že sa chceme uzbrojiť?

Na pozadí predošlej správy je mimoriadne čudné, že sa každý týždeň v médiách objaví rozhovor alebo tlačovka, na ktorej buď Naď alebo aspoň jeho štátny tajomník tvrdia, že 2% do zbrojenia dáme, aj keby tanky padali. Tento týždeň znovu, tie isté 2 percentá.

Pozrime sa na oficiálny materiál NATO, konkrétne odhad vojenských výdavkov. Z neho je jasné, že to majú byť najchudobnejšie štáty, ktoré majú skokovo minúť najviac peňazí na zbrojenie. Koho zbrane budú nakupovať? Koho štátny rozpočet podporia? Komu teda slúži NATO? Niekto mi na sociálnych sieťach oponoval, že stíhačky a vrtulníky sú len zlomok výdavkov. Nie je to zlomok. Tie stíhačky treba pravidelne servisovať, vrtulníky treba servisovať. Je to záväzok na mimoriadne dlhé obdobie, pre chudobné alebo slabé štáty na viac ako 50 rokov. Ďalšia vec je, že ak neprejdú americké základne, môžu prejsť inak. Slovensko nakúpi americké stíhačky a prirodzene bude musieť upraviť letiskovú infraštruktúru na ich používanie. Salámová metóda. Prispôsobia sa letiská (za peniaze, ktoré mohli pomôcť nemocniciam alebo školám) a neskôr sa možno zmení atmosféra a prejdú aj tie muničáky. Infraštruktúra už bude vybudovaná, bude to o to jednoduchšie. Ľahšie sa to bude dať obkecať, vytiahne sa hodnota-za-peniaze, čo na tom, že budeme stáť na zlej strane sveta? Podrobnejšie to rozpisuje Chmelár, ktorý minulý rok aktívne konfrontoval naše Ministerstvo zahraničných vecí a niekoľkokrát ho nachytal pri klamstve a zavádzaní. Za odmenu si vyslúžil označenie za konšpirátora a prirovnanie k extrémistom. Dnes v podstate štandardná situácia, ak nesúhlasíte, prehlásia vás za jedno z týchto dvoch. Žiaden „demokratický“ dialóg a rozmanitosť názorov. Rozmanitosť len kde to komu vyhovuje.

Nad Smerom pozor na hustú hmlu a klzkú vozovku

Predseda strany Smer je v poslednom čase mimoriadne aktívny, napriek svojmu zdravotnému stavu (srdce) sa zúčastňuje na tlačových konferenciách a komentuje politické dianie. Pomerne často spomína hodnotové problémy aj praktický výkon politiky a riadenia štátu.

Medzičasom sa začali veľmi čulo aktivizovať bývalí alebo doslova opoziční členovia aj exčlenovia typu Zala, Beňová a pod. Priestor im už predtým dávali médiá naviazané na terajšiu vládnu koalíciu, ale čo predvádzajú teraz, je mimoriadna aktivita. Aj na nich ale platí tá Matovičova vetička Po ovocí poznáte ich. Viezli sa, kým bolo pekné počasie.

Nezainteresovaný divák si mohol vypočuť rôzne vyhlásenia, ktoré spomínali ľavicovejšie smerovanie strany, prejavy slniečkárstva a nekonečné špekulácie o tom, kedy sa naplno rozhorí boj o predsednícku stoličku. Najviac sa im venovali (pochopiteľne) médiá, ktoré doteraz nadŕžali terajšej vládnej koalícií. Trochu to utíchlo, keď sa Blaha hodil na maródku a s ním aj predseda Fico. Potom si dvaja poslanci Smeru povedali, že urobia hodnotovú koalíciu s poslancami KDŽP (nie s Kotlebom, ako sa to snažia prezentovať niektoré médiá). Zlízli si zato kritiku od Pellegriniho a ďalších členov vedenia strany. Podmanického sa ale zastal Fico. Bolo vidno aj drobné signály – Pellegini na Facebooku stiahol pozadie a logo Smeru zo svojej profilovej fotky.

Včera urobil samostatnú tlačovú konferenciu predseda Fico, kde riešil sociálne opatrenia a v podstate zadefinoval nový Smer. Odpoveďou bola tlačovka Pellegriniho, kde vyzval Fica, aby odišiel. Nič hodnotové, žiaden protiargument, len žiadosť o kľúče k strane. Navyše to urobil s gangom za chrbtom, nie sám. Je pozoruhodné počuť takéto vyjadrenie od človeka, ktorý pred dvoma-troma rokmi bol niekde na štartovacej čiare na adresu človeka, ktorý túto stranu založil a tri krát vedel poskladať funkčnú vládu. Aj preto nerozumiem, prečo Pellegrini nedvihne kotvy a podobne ako Fico vtedy v SDĽ neodíde sám, nezaloží si vlastný projekt a nedokáže, načo skutočné má. Keď má teda takú veľkú podporu a toľko krúžkov vo voľbách. Použijem príklad mojej skúsenosti z firiem. Všade, kde je riaditeľ 20 a viac rokov, sa nájdu zamestnanci, ktorí budú tvrdiť, že riaditeľ je debil a mal by už konečne odísť. A prečo neodišli oni, keď je teda riaditeľ taký debil?

Ďalšia vec je, ako Ficovi vyčítajú, že sa drží moci a nechce ju pustiť. Každý človek, ktorý prešiel nejakým vývojom vie veľmi dobre, aké veľké je opojenie na začiatku. Mal by to vedieť aj Pellegrini, ktorý sa k návštevám u svetových lídrov dostal takpovediac ako slepé kura k zrnu. Neprešiel vývojom ako Fico, ktorý najprv konfrontoval SDĽ, potom musel budovať samostatnú stranu, viesť dlho štát, previesť ho rôznymi búrkami (napr. kríza v 2008). Vyčítať opojenie mocou Ficovi je jednoducho smiešne a najviac vždy vyčítajú tí, ktorí sú práve teraz v opojení.

Je zaujímavé pozorovať reakcie ostatných členov Smeru. Niektorí vyšli s farbou von, ďalší začali váhať a iní povedali veľmi pozoruhodné veci. Napríklad Kaliňák vetu, že v strane vždy prijímali dôležité rozhodnutia konsenzom, nie hlasovaním. Článok presne na túto tému mám rozpracovaný dávnejšie, bude sa volať Hlasovanie nie je demokratické.

Budúcnosť strán vidím skôr v blokoch ako v samostatných víťazstvách. Všimnite si, ako veľmi rozvetvené a priam krkolomné koalície nám už dlhšie vznikajú. Nielen u nás, aj inde v Európe. Z tohoto pohľadu teda hodnotová koalícia nie je úplne mimo misu politického vývoja. Politická korektnosť urobila zo strán beztvarú plastelínu, pri niektorých stranách aj ostrieľaní politológovia nevedia povedať, kam ich zaradiť. Pomôžem si slovíčkom z ekonómie – strany sú ako marketing-mix, chcú sa zapáčiť úplne každému, bez ohľadu na názor.

Zopakujem len to, čo som napísal predtým. Aj Smer má rôzne frakcie, tak ako mnohé iné a omnoho menšie strany. Frakcie sú v takých mikrostranách ako SaS, tak je len logické, že sú aj v najväčšej slovenskej strane. Sú možné aj ďalšie výklady tejto situácie a nateraz ich budem komentovať len tak, že sa pohodlne usadím ako v divadle. Ak to očistenie bude znamenať odchod významnej časti členov, ktorým napríklad vyhovovalo len pekné počasie a pohodlná loďka, tak nech sa to udeje. Za týmto komparzom by nemalo byť ľúto žiadnej strane a žiadnemu predsedovi. Ale čakať, že niekto, kto tak dlho budoval takýto veľký útvar ho odovzdá bez reptania niekomu nekompetentnému je nezmysel. Ani len miliardár neodovzdá automaticky svoju spoločnosť svojmu vlastnému dieťaťu. Prečo asi?

 

 

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *