V správach prebehla informácia, že Rusko údajne urobilo zoznam nepriateľských štátov. Pokúsme sa rozobrať túto informáciu.
Slovíčko údajne je tu mimoriadne dôležité. Ten zoznam nebol vydaný oficiálnymi zdrojmi, bol publikovaný v TV vysielaní. Následne ho zobral litovský minister zahraničia a rozdúchal z neho škandálik, ako si Rusko dovolilo robiť takýto zoznam.
Tento príklad naznačuje, že všetko môže byť inak. Rusko nie je štát, kde majú všetci rovnaký názor. Sú tam prirodzene tlaky na zmenu vlády a výmenu Putina. Tieto tlaky sú aktívne podporované západnými štátmi. Zároveň sú tieto tlaky nafukované a prezentované väčšie, než v skutočnosti sú. Rovnako tak je jasné, že aj v štátnej televízii sa nájdu ľudia, ktorým terajšia vláda nevyhovuje a urobia čokoľvek, aby ju odsabotovali. Príkladov máme dosť aj u nás, vzbúr a protestných odchodov redaktorov sme mali tiež dosť.
Osobne si nemyslím, že toto je dielo Kremľa. Ten drží pomerne pevnú líniu, kde sa snaží neznížiť sa k rovnakým útokom, aké robí Západ. Tento postoj pomerne často vyjadruje napríklad minister Lavrov a hovorkyňa Zacharová. Rôzne zoznamy vytvárajú najmä západné štáty. Spomeňte si na Bushovu Os zla. Spomeňte si na zoznam košpirátori.sk a ďalšie podobné projekty a zoznamy tzv. nepohodlných.
Toto mi skôr pripomína prihrávku na litovského ministra, ktorý ju samozrejme spracoval a využil. Nevraživosť pobaltských štátov a Poľska je verejne známa a tým pádom sa dá aj pomerne pohodlne využiť na kohokoľvek ciele, ak sú zamerané proti Rusku. Že malé štáty poslúžia vidno koniec koncov aj pri nedávnom vyhadzovaní diplomatov. Kto ich povyhadzoval? Tie najmenšie a najslabšie štáty. Tie si aj zlíznu protiopatrenia, ich firmy si v Rusku neškrtnú. A čo ostatné, silné štáty EÚ? Tie sa naopak vyjadrili, že ďalšie sankcie zavádzať nebudú. Lebo chcú dostavať Nord Stream 2. Lebo si chcú udržať svoje fabriky v Rusku. Lebo v dnešných časoch je každý (aj ten najmenší trh) dôležitý.
Tá istá situácia platí pri vakcíne Sputnik V. Kým malé a slabé štáty vedú proti tejto vakcíne ideologickú vojnu (čo je paradox sám o sebe), väčšie a silnejšie štáty rokujú buď o kúpe alebo rovno o licencovanej výrobe tejto vakcíny na svojom území. Nemecko chce napríklad nakúpiť 30 miliónov dávok tejto vakcíny.
Máme tu teda dvojhlavú Európu, kde si silné štáty miešajú svoju vlastnú kávičku a zvyšok „obslužných“ krajín zabezpečuje upúšťanie tlaku, útoky alebo iné činnosti, s ktorými si tie veľké nechcú špiniť ruky. V takomto stave je EÚ neudržateľná a je už dnes odsúdená na ďalšie štiepenie. Stane sa to vtedy, keď „obslužné“ krajiny prídu na pokraj vlastnej nespokojnosti a chudoby. Vtedy, keď sa začnú bolestivo učiť z vlastných chýb, ktoré urobili prehnaným nadbiehaním veľkým štátom. História je učiteľka…
Dávam eurofašistom necelé tri roky.