Tak, referendum je na svete a je mimoriadne poučné pozorovať reakcie naň. Podľa nich sa dá zorientovať na politickej mape Slovenska.
Na internete sa už objavili skupiny, ktoré chcú referendum aktívne sabotovať. K nim len toľko, že vyzradený plán už nie je plán. Spôsobili len to, že ľudia, ktorí podpíšu, si dajú námahu dosledovať, aby ich podpis bol vo finále. Kroky tejto vlády (aj tých zahraničných) už občanov učia, že ak budú ignorovať politiku, politika nebude ignorovať ich a začali si lepšie dohľadávať informácie, bez ohľadu na tvrdenia mainstreamových médií.
Reakcie politikov ma v podstate nezaujímajú, pretože reprezentujú nepodstatný názor. Sú dobré len na to, aby sa vyfarbili a ukázali, čo si myslia o ľudovom hlasovaní. Referendová otázka je jedna jediná a dostatočne jasná. Vyjadriť sa máme my občania, pretože podľa Ústavy SR všetka moc pochádza od nás, bodka. Preto nie je podstatné, kto referendum ohlásil alebo kto ho podporuje. Rovnako nie je podstatné, koľko referend bolo doteraz platných alebo úspešných. Referendum na neviaže na žiadne predošlé referendá, nijako s nimi nesúvisí a nebude súvisieť ani s možnými budúcimi referendami. Keby mali túto zvrátenú logiku uplatňovať napríklad vo Švajčiarsku, tak nikdy žiadne referendum nedoklepú do konca a zaseknú sa.
Otázka tu stojí pre nás a je len a len na nás, aby sme sa k nej postavili zodpovedne. Áno alebo nie. Sabotáž alebo naopak agresívna agitka tu nemajú čo hľadať a je rovnako na nás zastaviť ich v zárodku, prípadne konfrontovať s normami základnej slušnosti.
Ďalší omyl je, že referendum a predčasné voľby znamenajú automatický návrat Smeru či Hlasu. Spomeňte si, aké percentá dávali pred voľbami prieskumy Matovičovi či progresívcom. No a ako skončili? V tejto situácii nie je nič isté. Nehovoriac o tom, že medzičasom sa pomenilo množstvo ústavných zákonov, množstvo ľudí sa ocitlo vo väzbe a pomenili sa osoby v kľúčových orgánoch štátnej moci – napr. na generálnej aj špeciálnej prokuratúre. Ich prípadné odvolávanie nie je zrovna jednoduchá záležitosť.
Skutočne veríte, že sa v predčasných voľbách podarí poskladať takú koalíciu, ktorá vydá na ústavnú väčšinu? A ešte k tomu v réžii Smeru? Smer je takpovediac na odtučňovacej kúre, kedy si musí sám zrovnať svoje priority, možnosti aj plány do budúcnosti. Čiastočne už na túto cestu vyrazil – vylúčením iného ideologického krídla, prizvaním mladších členov, ospravedlnením sa za chyby a ohlásením jednoznačnejšej ľavicovej politiky (viem, že Chmelár by tu znovu nesúhlasil). V takto rozpoltenej spoločnosti sa len ťažko bude hľadať zhoda. Rozštiepil sa Smer, rozštiepili sa Kotlebovci, progresívci a Spolu si miešajú každý svoju kávu. Rôzne názorové prúdy sú aj vnútri mikrostrán akými sú SaS a OĽANO, prejavili sa v minulosti a prejavujú sa aj dnes.
V každom prípade je stavať sa proti referendu kvôli strachu z návratu Smeru iba bohapusté strašenie. Úplne rovnaké, aké už rok predvádza táto vláda. Tá za rok neurobila nič okrem riadenej demolície a neustáleho strašenia heslom lebofico. Táto vláda len zatýka, vyhráža sa, nadáva a straší. Potravinári už 10 mesiacov nevideli ani cent pomoci, nemyslí na nich ani Plán obnovy. Čo budeme jesť, keď už viac ako pol roka rastú na burzách ceny základných komodít?
Strašenie v médiách neukazuje na obrovský strach Fica, ale naopak tejto vládnej koalície. Spomeňte si, ako sa Matovič pred voľbami oháňal Ústavou SR, kde upozorňoval, že moc občania (teda my) vykonávajú skrz volených zástupcov alebo priamo. Máme tu referendum, teda jeden z nástrojov priameho výkonu moci. Počul som, ako sa politici vehemente oháňajú tvrdením, že dostali mandát na 4 roky a teda požiadavka referenda je nepodstatná.
Na vládnutie je im mandát dobrý a radi sa ním prikrývajú. Prikrýval sa ním aj Fico, keď urobil rošádu s Pellegrinim. Vtedy to bolo vraj od neho nechutné. A keď teraz robí to isté táto vláda? Nuž vedzte milí politici, že tak ako ste dostali mandát na 4 roky, rovnakou hlasovacou cestou oň môžete aj prísť. Alebo vám vôľa ľudu v opačnom garde už nešmakuje?
Samozrejme, spolu s referendom treba mať domyslené, čo ďalej. Ako zabezpečiť, aby sa neopakovali chyby z minulosti. Začať sa viac organizovať a pochopiť, že politika sa nedá robiť len tak z obývačky, prípadne raz za 4 roky vo volebnej miestnosti. Treba si vyhrnúť rukávy a niekto do tej politiky musí reálne ísť. Ak tam nepôjdeme my, pôjdu tam bábky oligarchie alebo bábky podporované cudzími vládami a ich záujmami.
Foto: Marlon Trottmann z Pexels