Jar je zatiaľ studená a aj udalosti sú na tom podobne. Na chvíľu vzplanie niekde konflikt, ale znovu ho niečo schladí.
Blízky východ
Horúco začalo byť napríklad v Izraeli, kam nakoniec odletel minister Korčok. Evidentne tam odletel na zadanie amerického riadenia, pretože USA majú v tomto regióne už tak pošramotené meno, že si nemôžu dovoliť priame aktivity. Nateraz sa konflikt prerušil, ale trvalé riešenie to nie je. Pozoruhodné sú však reakcie kade-tade po svete. V Rakúsku a v Bratislave vyvesili niektorí politici alebo inštitúcie na znak solidarity izraelskú vlajku, čo sa nestretlo s dobrou odozvou ani tam ani u nás.
Bol svetový deň masmédií
Pozrime sa najprv na základné fakty o tomto sviatku: „Svetový deň masmédií a spoločenských komunikačných prostriedkov sa pripomína od roku 1966 a bol ustanovený II. vatikánskym koncilom. Cieľom je oslava ľudí pracujúcich v redakciách novín a časopisov a ľudí podieľajúcich sa na divadelnej, filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorbe, ktorí vo veľkej miere ovplyvňujú myslenie celej spoločnosti. Účelom je tiež upozornenie na neetické zvyšovanie sledovanosti a čítania prostredníctvom klamstiev, vulgárnosti a násilia.“
Je čo oslavovať? Dôvera k médiám je na Slovensku na úrovni 27% a v ostatnom svete to nie je o moc lepšie. Ak si človek vyberá vlastné médiá, potom im verí menej ako 50% a správam zo sociálnych sietí verí len 17%. Skutočne dostali médiá do tohto stavu len dezinformácie? Alebo to bolo spomínané neetické zvyšovanie sledovanosti, násilie, vulgárnosť a klamstvá?
Orbánov slovenský mediálny dialóg
Spomínal som, že premiér Maďarska dal po 12-tich rokoch rozhovor slovenskému médiu. V rozhovore zaznelo množstvo zaujímavých myšlienok. Denník Postoj zašiel o krok ďalej a nechal na jeho slová zareagovať štyroch bývalých premiérov Slovenska – Čarnogurského, Dzurindu, Fica a Pellegriniho. Základná otázka znela, či sa vôbec oplatí spolupráca vo V4 alebo nie. Tu je pozoruhodné, ako sa v odpovedi zhodli Dzurinda s Pellegrinim – V4 vnímajú ako ohrozenie alebo rozklad Európskej únie. Samozrejme, že tam pripojili aj nejaké tie povinné jazdy o regionálnej spolupráci, ale prvé, čo z ich pera zaznelo, bolo odmietnutie V4. Teda presne to, čo predvádza terajšia vláda – servilnosť voči silnejším a sabotovanie našich priamych susedov.
Téma má však aj ďalšie pokračovanie. Orbán odpovedal konkrétne Dzurindovi a tá odpoveď stojí za prečítanie, uvádzam len posledný odsek:
„Milý Mikuláš, nemali by sme sa konečne správať ako rovnocenné štáty voči západným členským krajinám? Nie je najvyšší čas, aby sme sa zorganizovali a postavili sa za vlastné záujmy? Prečo by sme mali ostať naďalej naivkami EÚ? Slováci a Maďari si zaslúžia viac.“
Tajné stretnutie v utajenej miestnosti
Rozklad silových zložiek štátu sa dodnes neskončil a pokračuje smerom ku dnu. Denník N (kto iný…) zverejnil informáciu, že sa v SIS konalo tajné stretnutie najvyšších predstaviteľov vlády a silových zložiek v miestnosti zabezpečenej voči odpočúvaniu, aby prejednali policajné a súdne procesy. Stretnutie mal denníku oznámiť Heger a potvrdila ho napr. aj Čaputová. Neskôr Čaputová poprela, že by prejednávali živé vyšetrovania. Panická reakcia?
Táto udalosť má niekoľko rovín:
- Prečo o tajnom stretnutí informuje Heger? Neporušil pri tom mlčanlivosť, ktorou je viazaný? Ak je predsa stretnutie tajné, potom o ňom nevie nik okrem zúčastnených. Ak to jeden z účastníkov vyzvoní novinám, už nie je viac tajné.
- Prečo si Heger na vyzvonenie vybral Denník N a nie napríklad štátnu Tlačovú agentúru SR? Čím je Denník N lepší alebo špeciálny, že práve jemu bola vyjavená táto informácia? Odpoveď je hrozivá – že Denník N vykonáva spravodajskú činnosť. Čiže nerobí novinárčinu, ale politickú propagandu a je to tak od jeho vzniku.
- Väčšina zúčastnených na tomto stretnutí boli politici (!), pričom prejednávali prácu polície a súdov. Je obludné, ak sa politici montujú do polície a súdov a je jedno, či ide o živé alebo uzatvorené prípady. Z tohto sa Čaputová nevykecá, ani nevyfotí ďalšou fotkou na koberci.
K tomuto treba pripojiť dlhodobé ochromenie SIS (zatknutý riaditeľ a zástupca riaditeľa) a tiež ochromenie NAKA, odkiaľ odišli 3 riadiace osoby. Pripočítajme aj fakt, koľko vojenských transportov cudzích armád sa teraz v máji uskutočnilo na Slovenku. Prvý májový týždeň 24, druhý týždeň 37 a tento týždeň 22 presunov. Tie presuny trvajú už rok.
Tieto správy sú natoľko závažné, že väčšina ľudí na ne zrejme ani nebude vedieť zareagovať. Na druhej strane, ak na ne nezareaguje, potom je to náš tichý súhlas, pretože kto mlčí, ten svedčí.
Nedá mi nespomenúť v tejto súvislosti slovíčko konšpirácia. Po zverejnení tajného stretnutia sa roztrhlo vrece s konšpiračnými teóriami a právom. Samotné stretnutie totiž priamo vychádza z definície pojmu konšpirácia: opatrenia (a/alebo metódy, spôsoby) na utajenie ilegálnej alebo tajnej (najmä politickej) činnosti. Keďže sa na stretnutí zúčastnili aj politici, išlo o konšpiračné jednanie. Prekvapujúce je, prečo bolo zverejnené priamo účastníkmi. Jedna z možností podľa mňa je, že boli k danému stretnutiu donútení okolnosťami alebo tlakom informácií. Následne si uvedomili, že ak by sa toto stretnutie uskutočnilo skutočne v utajenom režime, aj vtedy by hrozilo jeho prezradenie. Takto z toho vznikol mačkopes – tajná, ale pritom ohlásená akcia, v ktorej sa teraz váľajú ako v blate. Ale obviňovať budú ľudí, že si to vysvetľujú po svojom, pričom vysvetľovať by mali hlavne oni – keďže sú našimi zástupcami a prisahali nám službu.
Vek zmeny
Najmä v očkovacej kampani sa veľmi často používa argument, že by sme sa mali dať zaočkovať, aby sa život konečne vrátil do normálu. Tu je zásadný problém – čo je normál? Čo bol normál pred pandémiou, už viac nebude. Všímam si to vo svojom okolí, koľko ľudí sa chytá slamiek alebo zakrýva zúfalstvo. To zakrývanie sa prejavuje rôzne. Niekto je ustráchaný a stiahol sa do svojej ulity, iný sa stal agresívnym a slovne napáda všetkých, ktorí majú iný názor. Všimol som si tiež, akú rozbitú argumentáciu majú niektorí ľudia, ako si protirečia v jednej a tej istej vete prípadne vo svojom konaní.
Vnímam to tak, že vek pred pandémiou sa už nebude opakovať. Netreba sem ťahať ani astrológiu s jej vekom Rýb a vekom Vodnára. Toto vidím denne v praxi – dospelí sa správajú ako deti, z chlapov sa vytratila smelosť a strach často prevalcoval ľudskosť.
Ani pre mňa nebola pandémia prechádzkou ružovým sadom. Tiež som sa musel prispôsobiť v zamestnaní novým podmienkam a tiež som musel riešiť obrovský strach členov mojej rodiny z toku nesúrodých správ v médiách. Rovnako som preskákal so svojou rodinou dve infekcie, pričom druhý krát sme sa nenakazili od nášho dieťaťa, ale od prababky, o ktorú sa bolo treba ísť postarať, korona-nekorona. Nakoniec sa ale množstvo udalostí ukázalo v inom svetle. Napríklad postkovidový syndróm sa nakoniec ukázal nakoniec silná anémia a z nej súvisiace oslabenie imunity. Aj preto sa dnes čudujem akémukoľvek mladému lekárovi lekárovi, ktorí dokáže sebavedomo vyhlásiť v televízii, že napríklad imunita získaná očkovaním je silnejšia a lepšia ako tá prirodzená. Silne mi to pripomína vtip, ktorý som videl v čakárni jednej obvodnej lekárky: Viete, medicína dnes už tak pokročila, že niet zdravého človeka. To mi skutočne chce nakukať, že zdravie pochádza z ihly a respirátora? V hrách ako Cyberpunk alebo Shadowrun možno, ale v mojom svete nie.
Keď som v jednom z predošlých článkov písal, že sa bude treba zásobiť vedomosťami a zručnosťami, zahrnul som tam aj psychológiu. Pri veľkej spoločenskej zmene ju budeme potrebovať asi najviac. Bude tu totiž množstvo ľudí, ktorí budú ukotvení v starom systéme a budú aktívne odmietať opustiť ho. Potom tu budú ľudia, ktorí budú jednou nohou v starom a druhou v novom. Skrátka nerozhodní. Tretia skupiny budú ľudia z nového systému, ktorí budú odmietať vrátiť sa späť. Rozdrobená spoločnosť sa rozbije na ešte menšie čiastočky, aby sa následne poskladala do nového usporiadania. V tomto období nebude núdza o skratové reakcie a vy na ne budete musieť vedieť adekvátne zareagovať. Aj dieťa, keď sa bojí, tak ho nezačnete hrešiť. Nepomôže ani to, keď mu poviete „Veď sa neboj“. Pomôže len pochopenie a neznižovanie sa k osobným útokom. Otvorený konflikt je tá najhoršia a najposlednejšia možnosť. To je starý svet, ktorý tu už viac nemá miesto. Miesto tu nemá ani starý systém strašenia či heslo Rozdeľuj a panuj.
Pandémia neskončí začiatkom leta a dovoleniek či rozdaním zelených pasov. Jej následky budú vybuchovať ešte dlho ako míny po skutočnej vojne. Psychológia spojená s pochopením a ľudskosťou bude naša odmínovacia čata.
Vďaka za kvalitný prehľad s výbornými odkazmi. Rozhovor s Orbánom vrelo doporučujem prečítať. Okrem iného povedal :
„Lebo ak sa nezomkneme, Slovák s Maďarom, Čechom a Poliakom, a nebudeme vystupovať spoločne smerom na východ aj na západ, všetci pochodíme zle.
Slovenským ušiam to bude znieť možno tvrdo, ale my v Maďarsku tvrdíme, že v strednej Európe by sme mali všetci pochopiť jednu lekciu. Nech stáli stredoeurópske národy v druhej svetovej vojne na ktorejkoľvek strane, všetci sme dopadli rovnako. Tí, ktorí stáli na dobrej strane, dostali za odmenu to isté, čo sme my, ktorí sme stáli na zlej strane, dostali za trest. Jednoducho máme spoločný osud. Otázkou je len to, kto zorganizuje strednú Európu. Nemci, Rusi, Američania alebo my, ktorí tu žijeme?“
Samozrejme, prečítať treba aj následné odpovede bývalých premiérov, Pellegríni len potvrdzuje, kto ho vlastne schválil za premiéra a čie záujmy hájil a bude hájiť.
Je smutné, že o výhľadoch politického diania v strednej Európe sa dozviem viac od maďarského premiéra, nie od toho nášho.
My nemáme premiéra, ale dajakého priemera spomedzi pacientov istých medicínskych ústavov v premiérskom kresle.
Ospravedlňujem sa za poprskaný monitor.
Zas si musím prečítať slová maďarského premiéra, aby som mal príklad vrcholového predstaviteľa štátu, ktorý je hrdý na svoj štát, národ, kultúru, tradície, históriu. A rázne odmietnutie sprostého gesta pokľaknúť na znak solidarity s obeťami rasovej nerovnosti.
Takto sa vyjadruje svojprávny premiér :
„My v Maďarsku klekáme před Bohem, před svou zemí a před láskou, kterou žádáme o ruku. My od našich sportovců v národním dresu nečekáme, aby poklekli, ale aby bojovali, vítězili, a pokud se to nepovede, aby umírali vestoje,“ dodal Orbán.
Podle maďarského premiéra je zmíněné pokleknutí maďarské kultuře zcela cizí. „Pokleknutí vymyslely bývalé otrokářské země, ale Maďarsko mezi ně nikdy nepatřilo,“ zdůraznil Orbán. „Pokud jste hostem v naší zemi, pak musíte chápat její kulturu a neprovokovat hostitele. Politika nemá ve sportu místo,“ dodal.
https://www.novinky.cz/zahranicni/clanek/fanousci-buceli-na-iry-za-pokleknuti-orban-s-nimi-souhlasi-40362940#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=novinky.web.nexttoart&dop_req_id=31wn5DSqkuy-202106110811&dop_id=40362940
Kedy sme stáli na zlej strane? Teraz sme na zlej strane od 17.11.1989.
Myslím si, že rozdelenie, kto stál na dobrej (proti hitlerovskému nacizmu) a kto stál na zlej strane (v koalícii s Hitlerom) je z histórie zrejmé.
Tiež som jeho slová pochopil takto.
V druhej svetovej sme boli na oboch stranách. A potom sme sa viac ako 40 rokov rozvíjali. Od kontrarevolúcie upadáme. Na všetkých prioritách riadenia.
Maďari stáli v II. svetovej vojne len na zlej strane (ešte aj zbabraný Horthyho pokus v 1944 odskočiť od Hitlera, bol pokusom na zlú stranu, lebo tajne jednal so Spojencami, nie s Rusmi) a dnes, napriek ich členstvu v NATO a EU, vedú neporovnateľne suverénnejšiu zahraničnú politiku, ako Slovensko a Česko. Vyplýva to z ich prípadnej úlohy v projekte možného Medzimoria/Trojmoria, prípadne nejakej inej varianty RU.
Čo sa nás týka, kuknite si novelu zákona o hospodárskej mobilizácii, potom treba dobre podumať o pojmoch plnenie pracovnej povinnosti, vecné plnenie, ktoré sa bude môcť nariadiť subjektom hospodárskej mobilizácie (bude sa týkať všetkých právnických, ale aj fyzických osôb), krízová situácia (už nie je potrebný núdzový stav) a hľadať súvislosti. Napríklad, čo robiť, ak si Ministerstvo obrany SR začne uplatňovať pri chýbajúcich zdrojoch (napr. zabezpečovanie ďalšieho celoplošného testovania pred koncom tohto roka) požiadavky ozbrojených síl na dopĺňanie strát a spotreby na subjektoch hospodárskej mobilizácie už nielen v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, ale v období krízovej situácie (čiže aj v období mimoriadnej situácie, čiže aj tzv. pandémie).
@graul
Myslím, že to už nestihnú.