Ako vyzerá diaľkové riadenie štátov

S pobavením som si prečítal vyjadrenie novej hovorkyne Bieleho domu:

„Dnes popoludní zvolal prezidenta Putina so zámerom prediskutovať našu vôľu predĺžiť program START III o päť rokov, ako aj opätovne potvrdiť našu silnú podporu suverenite Ukrajiny tvárou v tvár prebiehajúcej ruskej agresii.

Čo ma na tom pobavilo? Tá suverenita Ukrajiny. Ona totiž neexistuje. Dôkaz nájdete napríklad na stránke ukrajinskej Verchovnej rady, čiže ukrajinského parlamentu.

https://iportal.rada.gov.ua/en/news/News/91923.html

Pozrite si, na akom mieste sedí viceprezident Biden pri stretnutí a kto mu je náprotivkom. Biden (teraz už v prezidentskom úrade) sedí za vrchom stola. Pri svojprávnom a suverénnom štáte by mal sedieť na jednej strane stola, v rovnocennom postavení k hostiteľovi stretnutia. Riadenie Ukrajiny Amerikou sa prejavilo množstvom iných spôsobov a bolo viac priame a štruktúrne. Nižší menežment riadenia Ukrajiny Amerikou predstavujú rôzni cudzí štátni príslušníci na postoch ministrov a tiež rôzni externí poradcovia, napríklad Dzurinda s Miklošom. Keď si pozriete vtedajšiu tlač, napríklad New York Times, o stretnutí Bidena s ukrajinským parlamentom napísali článok, ktorý nazvali Biden školí Ukrajinu. Rovnocenné štáty sa navzájom „neškolia“. V rovnakom nadradenom tóne sa nesie aj celý článok, nielen jeho nadpis.

Podstatné pri podobných stetnutiach je aj to, kto sa s kým stretáva. Už som o tom písal dávnejšie, keď sa stretnú rovnocenné štáty, stretnú sa ich úradníci rovnakej „šarže“ – napríklad ministri alebo prezidenti. Tí prerokovávajú spoločné témy a problémy. Rovnako tak sa v živote napríklad riaditeľ fabriky nestretáva s nižším menežmentom svojho obchodného partnera, stretáva sa s jeho riaditeľom. Ak sa stretnú nerovnocenné štáty, potom to vyzerá tak, že sa napríklad s premiérom alebo prezidentom stretne minister zahraničných vecí. To sa stalo u nás napríklad pri návšteve amerického ministra zahraničných vecí Pompea.

Vráťme sa teda k vyjadreniu hovorkyne Psaki zo začiatku článku, kde hovorí o ruskej agresii. Agresiou by som skôr nazval násilné prebratie Ukrajiny a jej rozobratie veľmocami. Amerika tam plne prebrala riadenie a vytvorila dráždivý bod priamo na hraniciach Ruska. Destabilizovala tým mimo iných aj dodávky plynu z Ruska do Európy, čo vyhovuje jej predaju skvapalneného plynu Európe.  Do úvahy treba brať aj uniknuté informácie a vyšetrovania o korupcii Bidenovcov na Ukrajine. Popri tom si Čína rozobrala podniky a hlavne patenty, napríklad z výroby lietadiel.  Rusko získalo len permanentné problémy, sankcie a ohováranie. Toľko k otázke qui bono – teda ku koho úžitku bola avantúra menom Ukrajina. Duleba môže hovoriť čo len chce a do ktorého média chce, prax ukazuje, kto na tomto zarobil a kto prerobil.

Riadenie iného štátu inými prostriedkami – príklad Slovensko

Riadenie nášho štátu zvonka vyzerá a prebieha inak ako na Ukrajine. Neprebieha štruktúrne, vo vláde nesedia cudzí štátny príslušníci, nemusia presne diktovať, čo a ako treba pracovať. Slovensko je riadené viac bezštruktúrne a nepriamo, šíria sa skôr idei a svetonázor. U nás riadia len ľudia, ktorí boli vyškolení, naformátovaní alebo ocenení v USA. Ako podporný zbor im slúžia ľudia z mimovládnych organizácii a médií, ktoré tu Američania po revolúcii založili a dlhodobo financujú. Slúžili im pri zmenách vlád aj v minulosti, nielen po Kuciakovej vražde. Súčasťou tohoto riadenia je aj propaganda, ktorá tvrdí, že hrozba je vraj Rusko, konšpirátori alebo hackeri. Strašenie, rozdeľovanie a panovanie.

Pevné riadenie Slovenska Amerikou je možno odpoveďou na to, prečo sme boli výnimkou, keď EÚ žalovala štáty V4 za odmietnutie migrácie. Celkovo má EÚ k nám iný prístup ako k našim susedom, čo by vysvetľovalo, že o nás nesúperí s riadením USA. Politická aj vojenská podriadenosť Európy Amerike nie je žiadne tajomstvo, pozastavujú sa nad ním aj iní politickí komentátori.

Štát, ktorý zo stavu kryptokolónie prejde do stavu plnej kolónie, stráca štátnosť. Ak ani tento tlak neustojí, je možné, že bude nakoniec začlenený pod iný štát. Z hľadiska sociológie potom môžeme pozorovať ďalšie javy, ako napríklad kultúrnu zmenu alebo asimiláciu, teda rozriedenie kultúry zlyhaného štátu v štáte, ktorý ho pohltil. Deje sa na úrovni jazyka (prílišné preberanie anglických slovíčok), deje sa na úrovni umenia a v ostatných oblastiach každodenného života. V každom prípade ale dotyčný národ stratil nástroj potrebný na svoje prežitie. Statou štátu riskuje svoj zánik, bude živoriť v diaspórach a vysťahovaleckých komunitách.

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

2 komentáre k “Ako vyzerá diaľkové riadenie štátov”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *