Politický prehľad #31

Ak by som mal úvod tohto článku znázorniť graficky, potom by to bol graf, kde krivka buď strmo padá alebo naopak strmo stúpa hore. Podľa toho, aký jav by som chcel popisovať.

Dialóg s Maďarskom

V minulom prehľade som spomenul dialóg, ktorý spolu začali viesť Orbán a naši politici. Z dialógu sa stal pomaly seriál, pretože sa doň zapojil po Dzurindovi aj Mikloš. Tomu následne odpovedal maďarský štátny tajomník pre európske záležitosti.

Ako novinár oceňujem, že tento dialóg prebieha verejnou formou, kde si ho môže prečítať aj verejnosť. Presne toto je úloha novín, aby dávali priestor rôznym názorom a podporovali dialóg. Rovnako oceňujem, že téma je dlhodobá a venuje sa jej toľko priestoru, nielen pár bombastických nadpisov. Na druhej strane si všímam, že Miklošovi neodpovedal Orbán, ale jeho podriadený.

Prišli sme o prezidentku

…už máme len Rizmanovu frajerku. Nie, toto nie je dehonestácia prezidentského úradu. Je to konštatovanie faktu. Dehonestovať ho začal napríklad Kiska, keď pozval kozu a ďalej ho dehonestuje Čaputová, keď namiesto reakcie na vážne situácie v našom štáte sa pozeráme na jej fotky s frajerom v aktuálnom čísle časopisu Život. To nevymyslíš…

Medzičasom sa našimi médiami prevalila správa SIS, ktorá hovorí o ovplyvňovaní vyšetrovaní a každý na ňu reagovať podľa svojich schopností a možností. Napríklad Kollár sa snažil prehodiť výhybku na nájomné byty, evergreen, ktorý mu pomohol vyhrať voľby. Naopak Čaputová na toto nereagovala. Miesto toho sa bola odpromenádovať v závode Volkswagen. A žiaľ nereagovala ani na skutočnosť, že NAKA zatkla šéfa inšpekčnej služby, ktorého stretla len nedávno na „tajnom“ stretnutí v SIS. Čaputová ešte nedávno aspoň občas apelovala na ekológiu a podobné témy, dnes už ani to nie.

Kríza toho a kríza hentoho

V správach už počúvame, ako postupne vypínajú výrobu automobilky kvôli chýbajúcim čipom, z Decathlonu Vám príde email, že bicykle nie sú a v OBI vám povedia, že veľké OSB dosky nezoženiete nikde a nik ani nevie, kedy budú naskladnené. Veľmi podobná situácia je aj so železom, polystyrénom a ďalšími tovarmi.

Aký je dôvod týchto výpadkov? V novinách počujete tieto tri verzie:

1. USA a Čína skupujú všetku produkciu.
2. Výrobcovia držia tovar na skladoch a snažia sa umelo vyvolať krízu a tým aj zvýšenie cien.
3. Môže za to pandémia, lebo medicínske dodávky vytlačili z dopravy ostatné tovary, a preto meškajú dodávky.

Kde je pravda? Myslím, že niekde medzi bodom 1. a 2. Čína a USA držia značné množstvo dolárov a je logické, že sa ich dnes snažia zbaviť. Ideálne zameniť na tovary, ktoré majú hodnotu. Robia to aj bežní ľudia, keď príde inflácia a peniaze strácajú hodnotu.

Na druhej strane čelíme vo svetovom obchode obrovskej moci monopolov. Keď som spomínal bicykle, na svete sú dvaja podstatní výrobcovia týchto komponentov. Dvaja sa vždy ľahšie dohodnú ako povedzme milión občanov. Moc monopolov rastie každou krízou, v každej kríze skúpia všetko, čo odpadlo a zaniklo, zaberú väčšiu časť trhu. Dnes sme dospeli do štádia, kedy majú monopoly takú moc, že si môžu dovoliť vypnúť prezidenta alebo diktovať vládam svoje podmienky. Pandémia im umožnila potiahnuť to ešte ďalej, vykrútiť ruku celým štátom aj jednotlivcom.

Prečo si to môžu dovoliť? Keď dvihnú ceny, vytvoria tlak na štáty aj ľudí. V našom prípade musí štát zrušiť mnohé verejné obstarávania, lebo treba prepočítať ceny. To v praxi znamená, že ten hnilý most, ktorý bolo treba zrekonštruovať, bude meškať a obchádzkou budete jazdiť o rok alebo dva dlhšie. Ak vôbec. Dvihnutie cien (napríklad potravín) sa zas u občanov logicky prejaví veľkou nespokojnosťou. Hnev si nepôjdu vyliať do centrály korporácie, ktorá je niekde za oceánom. Nepôjdu ani po lokálnych pobočkách a dcérskych spoločnostiach, pretože často ani netušia, koľko rôznych spoločností ovláda jeden koncern. Ľudia jednoducho netušia, komu patria firmy, takže pôjdu po najjednoduchšom cieli – po miestnych vládach a politikoch. Vtedy môže prísť monopol za rokovací stôl a začať si diktovať podmienky – napríklad dotácie na ich záchranu. Dokonalé vydieranie. Asistovať tomu budú ochotné médiá, ktoré sú tiež v majetku korporácii. Nájdu dostatok ekonómov a „odborníkov“, ktorí bežným ľuďom vysvetlia, ako je nutné zachraňovať tieto veľké podniky, že je to nevyhnutné. Podobne, ako sme voľakedy „zachraňovali“ banky, aby ich čisté a vyvoňané do jednej odpredali zahraničiu. Načo meniť stratégiu, ktorá doteraz fungovala?

Pripadá Vám to pritiahnuté za vlasy? V tom prípade sa pozrite na rok 2008, či sa vládam podarilo obmedziť firemné a burzové špekulácie. A pozrite sa tiež na to, čo všetko bolo nemysliteľné pred pandémiou a teraz prechádza v mnohých štátoch bez reptania. Všetko je možné.

US and A

Týmto novým označením volám štát, ktorý práve vzniká. Bude nástupníkom USA a bude sa volať United States and Amerika. Vlastne dva štáty. A možno aj viac. Tento proces beží už dlhšie a postupuje stabilným tempom. Nedávno napríklad Texas presadil sprísnenie volebného procesu. Biden to okamžite komentoval ako útok na demokraciu, pretože voličom treba vraj voľbu čo najviac uľahčiť. Toto je obludný argument. Rovnako obludný, ako keby sme chceli čo najviac uľahčiť prevádzku lietadla. Politika je ťažká, rozhodovanie o našej budúcnosti je ťažké a nemá byť cieľom uľahčovať ho. Cieľom má byť vyššia vzdelanosť všetkých občanov. V Amerike idú zjavne opačným smerom, spolu s Veľkou Britániou zatajujú napríklad svoje počty analfabetov. Z univerzitných zdrojov ale presakujú informácie, že tieto čísla nie sú veľmi lichotivé, každý 5. mladý človek nevie čítať a písať.

Takéto kroky budú pribúdať a na konci bude US and A.

Za ľudí?

Vojna sliepok, ako ľudová slovesnosť nazvala tento jav na našej scéne, mi stojí len za jedinú poznámku. Že sa jej venuje príliš veľa priestoru na to, o akú straničku ide. Že je Remišová neschopná, vedel každý odborník v danej branži. Akurát novinári si to všimli až teraz a začali ju za to kritizovať. Tí istí novinári zároveň živia niečo, čo si v našej dnešnej situácii nezaslúži viac, ako pár viet. Nech si majú snem, nech si zvolia nového predsedu a nech to oznámia verejnosti.

Svetové udalosti

Američania znovu odpočúvali, tentoraz cez Dánsko. Vraj je to stará informácia a málokto proti tomu namietal, keď sa táto informácia dostala von ešte od Snowdena. Tu je zásadný rozdiel, keď informáciu ozvučil Snowden, nebolo s ňou možné tak vehementne argumentovať ako dnes, keď informáciu priniesol priamo mainstream.

Na pozadí týchto správ si Rusko povedalo, že prejde do plynulého protiútoku. Vyhlásilo, že nemá problém vystúpiť zo systému Swift, ktorý zabezpečuje medzinárodný obchod. Pár dní nato tiež ohlásilo, že sa ide zbaviť všetkých dolárov zo svojho Fondu národného bohatstva. To všetko pred ženevským stretnutím Putina a Bidena. Mimochodom, o stretnutie požiadal Biden, nie Putin.

Príde k nám pápež

V decembri 2020 bola u neho Čaputová, vtedy od neho dostala dar s názvom „Buďte poslami pokoja„. Teraz príde pápež osobne, hneď potom, ako urobí trochu no-no-no na Orbána v Maďarsku, kde sa zúčastní omše, ale s ním osobne sa nestretne.

Nie som z tejto návštevy nadšený, pretože to nepovažujem za poctu. Považujem to za pokračovanie daru, ktorý sa odvolával na pokoj. Sme národ, ktorý je vo svojej podstate pokojný a doslova nechá na sebe orať. Ale keď sa už raz vzoprie, potom je k nezastaveniu. Jeho návštevu vnímam práve skrz ten dar, že vzdialené posolstvo nemalo taký účinok, preto ho ide obnoviť návštevou. Nielen to, ale aj zosilniť tým, že u nás strávi 3 dni a v susednom Maďarsku len jednu omšu. Je tu aj ďalší cieľ – postupná obnova útvaru, ktorý niekto volá Uhorsko a iný zasa Veľká Morava. V minulom článku som písal o tom, ako práve Maďarsko prebralo vedúcu úlohu. Nielen počas pandémie, ale dávno pred ňou. Návštevu pápeža beriem ako potvrdenie tohto trendu, že existuje reálna šanca, aby sa na novom základe zjednotilo Maďarsko, Slovensko a možno aj Česko. Nezabudnime, že pápež sa nechce s Orbánom stretnúť pre jeho neprijatie utečencov. Naopak Orbán to zdôvodňuje tým, že obrazne povedané „cudzie náboženstvo by človek nemal ťahať do svojho chrámu“. Proti utečencom sme aj u nás, ale na nás platí iná taktika ako na odbojnejších Maďarov.

Kto si myslí, že pápež je okrasná figúrka, ktorá len chodí po svete, žehná a vyzýva na zmierenie, nech sa pozrie do dejín. Napríklad na udalosť pomenovanú Púť do Canossy. Kráľ Svätej rímskej ríše Heinrich IV. bol prekliaty pápežom Gregorom IIV.. V ich spore išlo o to, kto má mať právo nad svetskými záležitosťami ale aj to, kto má mať právo menovať biskupov či voliť pápeža. Vtedy sa krásne ukázalo, akú skutočnú moc má pápež, ktorý nedisponoval ani extra veľkou armádou ani inými nástrojmi vtedajšej moci. Evidentne disponoval silnejšími „zbraňami“, čiže schopnosťou riadiť. Spor sa nakoniec snažil Heinrich IV. riešiť odprosením u pápeža púťou do Canossy, kde sa na hrade pápež pripravoval na jeho ozbrojený útok.

Takýchto príkladov sú plné dejiny. A vždy sa skončili pre rebelantov trestom. Niekedy exemplárnym, inokedy miernejším. Ak sa neskončili trestom, aj vtedy to bol zámer nejakým spôsobom preformátovať daný štátny útvar a získať nad ním opäť inú, povedzme modernejšiu formu kontroly. Pápež sa miešal so svojimi exkomunikáciami napríklad do britského kráľovstva (Henricha VII.). Pápeža Pia VII. si dovolili uniesť napoleonskí dôstojníci a sám Napoleon im nerozkázal prepustiť ho. Tiež neskončil dobre (aj keď urobil aj iné chyby, ktoré viedli k jeho koncu).

Pápeža preto všetko vnímam ako istú formu riadenia štátov a Vatikán ako príklad mikroštátu bez vlastnej ekonomiky či vojska, no napriek tomu disponujúcim silou riadiť chod sveta. Všetky ostatné štáty na podobné prejavy sily potrebujú napríklad lietadlové lode, ropu, patenty alebo iné metódy nátlaku. Pápež sa necháva navštevovať, sám navštevuje, rozpráva, prijíma a rozdáva dary.

Návšteva pápeža sú vidly hodené do našej možnej budúcnosti, kde sa môžeme opätovne spojiť s národmi, s ktorými nás spájajú prirodzené korene, minulosť aj súčasnosť. Tým, že robí rozdiely medzi trestajúcou návštevou Maďarska a chváliacou návštevou Slovenska len predvádza klasické Rozdeľuj a panuj.

P.S. Pri spätnej kontrole článku som si všimol, ako sa v mnohých svojich častiach týka slovíčka rozdeľovanie – USA, Za ľudí, delenie EÚ (napr. kvôli migrácii či teraz odpočúvaniu), delenie platobného systému Swift na množstvo menších a priamych nástrojov (kryptomeny), Slovensko/Maďarsko.

Foto: od cottonbro z Pexels