Ach tie mimovládky

Najnovšie sa na internete objavila stránka, ktorá robí kampaň mimovládnym organizáciám a občianskym združeniam. 

Zdá sa, že tomuto sektoru kompletne chýba kreativita, pretože ide podľa rovnakej šablóny, ako všetky ostatné projekty typu konspiratori.sk a spol. Vždy urobia webstránku, kde sa snažia odprezentovať v peknom svetle, snažia sa vyvrátiť všetky mýty, ktoré sa o nich šíria. Pozrite si to koniec-koncov sami na www.lepsizivotprevsetkych.sk/skutocna-pravda-o-neziskovkach.

Komické je najmä to, že robia presne to, čo kritizujú v tzv. alternatívnych médiách. Vo svojich príručkách (akože) kritického myslenia napríklad uvádzajú, že ak niekto používa slovné spojenie skutočná pravda, prípadne sa snaží navodiť dojem, že odhaľuje skrytú pravdu, vtedy treba spozornieť. V tomto s nimi plne súhlasím, ale prečo si potom na svoju stránku dali práve sekciu, ktorá sa volá Skutočná pravda?
Pravda nemá prívlastky. Žiadne prívlastky. Kto jej ich chce dať, ten sa ju snaží sprivatizovať. Pravdu však privatizovať nemožno.

Okrem toho, že je táto iniciatíva komická, je zároveň aj mimoriadne nechutná. Prax ukázala, že tu máme zhruba 10 najhlučnejších mimovládok a občianskych združení, ktoré sa snažia robiť politiku napriek tomu, že nie sú politickými stranami a politickú činnosť majú vyslovene zakázanú. Sú pozývané do médií a vyjadrujú sa k úplne všetkému, čo sa u nás deje. Dostávajú luxusný mediálny priestor a neustále zvyšujú množstvo článkov a výstupov. Zároveň pracujú doslova koordinovane s politickými stranami, médiami a ostatnými spriatelenými organizáciami či mimovládkami. Znovu sa najhlučnejšie mimovládky snažia schovať za tých viac ako 10 tisíc ostatných mimovládok a združení, ktoré sa skutočne venujú tomu, čo majú napísané v stanovách. Urobili to aj vtedy, keď sme si začali všímať ich financovanie a robia to aj teraz s novým projektom.

Vo svojej obhajobe a argumentácii sa odvolávajú aj na to, že sú neziskové, teda že sa neobohacujú. Tento argument nie je opodstatnený, pretože ich cieľom jednoducho nie je zarábať peniaze. Tie najhlučnejšie sú dotované a dotuje ich ten, kto ich chce riadiť. Ak ich dotuje napríklad americká ambasáda, potom logicky nebudú hrýzť túto ruku, ale budú robiť všetko preto, aby podobný grant dostali aj na ďalší rok. Neistota je totiž výborný prostriedok riadenia. Ak fungujete v systéme, že prácu a zárobok máte isté len na rok alebo obmedzenú dobu, nutne to ovplyvní vaše konanie. Kto ich riadi, ten ich potom používa na svoje účely. Toto je zásadne odlišné od množstva drobných neziskoviek, ktoré sú financované len z členských príspevkov, prípadne z vlastnej podnikateľskej činnosti. (pozn.: môžu aj podnikať, ale zisk musia používať v zmysle svojich stanov na ďalší rozvoj a nie na obohacovanie jednotlivých členov či predsedu)

Zvyšok stránky sa už len kĺže po povrchu a vymenúva len základné informácie, napríklad kto všetko tvorí mimovládny sektor (charita, občianske združenia, nadácie atď.). Nijakým spôsobom neodpovedá na obvinenia, že existuje preukázateľná sieť týchto organizácií, ktoré spájajú rovnaké ciele ale hlavne rovnaké zdroje financovania. Jediné, v čom majú pravdu je, že sú transparentné. Skutočne sa priznávajú, od koho dostávajú peniaze a títo darcovia sa tým ani netaja. Opäť sú to tie isté mená – rôzne americké, britské či nemecké polovládne aj súkromné organizácie, fondy, nadácie a think-tanky. Teda nástroje tzv. mäkkej politiky, pretože nie vždy a všade je účelné použiť silové prostriedky (napr. sankcie). Sieť amerických a britských darcov som rozobral v dávnejšom článku tu.

Foto: od Vlada Karpovich z Pexels