Systematický útok na komory a zväzy

Už viac ako rok sa u nás dejú nevídané veci, vo vláde máme plagiátorov alebo diletantov, niekedy kombináciu oboch. Tento tlak však nie je vyvážený odporom ľudí. Posledný, kto verejne a nahlas upozorňuje na prechmaty a omyly sú komory, stavovské organizácie, odbory a zväzy. Navyše majú patričný výtlak aj odbornú spôsobilosť pripomienkovať nesprávne kroky vlády. Zrejme preto sa stali terčom systematického útoku zo strany politikov.

Začnem v dávnejšej minulosti, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou (SOPK). Členstvo v nej bolo pôvodne povinné, túto povinnosť však zrušili v roku 1996 (počas vlády J. Moravčíka), iba 4 roky po vytvorení komory.

Rovnako povinné bolo aj členstvo v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (SPPK). Aj toto povinné členstvo bolo zrušené, stalo sa tak v roku 2005 (počas vlády M. Dzurindu).

Presuňme sa do súčasnosti, útoky na tieto organizácie pokračujú a začínajú prekračovať mieru náhody. Napríklad minister Krajniak obišiel odbory pri rokovaniach, resp. sa ich snaží rozriediť medzi ďalšie dve organizácie. To je overená stratégia, riedenie hlasov kritikov. Takto sa preberá kontrola nad združeniami (napr. vlastníkov bytov aj inými). Buď do organizácie prijmú väčšieho hráča, ktorý si to „sprivatizuje“, alebo naopak k odporcovi pridajú ďalšie množstvo malých, ktorí rozriedia jeho volebné hlasy a postupne ho odstavia pri spoločných hlasovaniach. Aj preto hovorím, že dôležité veci by sa mali riešiť debatou a konsenzom, nie hlasovaním.

Tento rok už médiami prebehla informácia, že sa štát chystá zasiahnuť do Slovenskej poľovníckej komory (SPK) a zrušiť v nej povinné členstvo. Poľovníci odpovedali petíciou a aktívnym odporom. Po poľovníkoch sa o niečo podobné pokúšajú politici aj u advokátov. Už na to nejdú cez priamy útok na Slovenskú advokátsku komoru (SAK). Zamerali sa na disciplinárne konania v tejto komore a chcú ich viac kontrolovať. Ministerka Kolíková navrhla, aby nám Benátska komisia poradila, kto všetko by mal mať možnosť kontrolovať disciplinárne konania. Advokáti to rezolútne odmietli a Kolíková sa už len hrá na prekvapenú, prečo tá prchká reakcia. Predseda advokátskej komory jej včera v Slovenskom rozhlase vysvetlil, že sme malý štát a oni už prešli zlučovaním viacerých komôr do jednej terajšej. Zároveň spomenul, že mu nepáči, aké prešľapy robí v poslednom čase štátna moc a že ide o systém Rozdeľuj a panuj. Použil presne tieto slová.

Náhody neexistujú a útok na advokáciu je evidentne motivovaný tým, že našu štátnosť dnes obraňujú v podstate už len advokáti, resp. ľudia s právnickým vzdelaním.

Keď sa pozrieme do minulosti, je zjavné, aký typ vlád ruší povinné členstvá v komorách. Takmer vždy to zdôvodnia tým, že chcú uvoľňovať trh. Je to hrubé zavádzanie. Susedné Rakúsko má pomerne liberálny trh a napriek tomu má členstvo v hospodárskej komore povinné. A bola to práve táto komora, ktorá v čase pandémie zaplatila špeciálny vlak pre rumunské opatrovateľky, aby sa život a biznis nezastavil. Neplatil to štát, pričom to bolo aj v jeho záujme. Ak porovnáme túto komoru so Slovenskou, ich kancelárie majú bohaté personálne zastúpenie, komora má aj vlastnú strednú školu. Na Slovensku má jedna krajská kancelária cca 2 ľudí. Aký servis môže poskytnúť svojim členom?

Ako vec stojí, komory, stavovské organizácie, odbory a zväzy sú dnes poslednou reálnou baštou na ochranu štátu pred jeho definitívnym zničením. Je to paralelná štruktúra a záchranná sieť. Sama o sebe samozrejme fungovať nebude, pretože ju musia naplniť ľudia. Ľudia so stavovskou cťou a morálkou. Ak máte problém postaviť sa za politikov, skúste sa pozrieť vo vašom fachu, koho sa oplatí podporiť. Prípadne ak ste už členom niektorej z komôr, začnite sa aktívnejšie podieľať na jej chode a rozvoji. Pretože osamotene nedosiahnete nič. A mechanické dvíhanie rúk na konferenciách tiež doteraz nič neopravilo.

Foto: od Pixabay z Pexels