Mnoho problémov súvisí s tým, že si niektoré veci kategorizujeme do nesprávnych skupín, pričom by sme ich mali posudzovať podľa úplne iných vlastností.
Na toto sa najlepšie hodí príklad s výberom auta. Predstavte si, že si potrebujete kúpiť auto. Dochádzate do práve, kam nechodí ani autobus ani vlak, jednoducho nemáte inú možnosť, ako dochádzať autom. Prípadne potrebujete auto na inú činnosť. Od auta bude závisieť Vaše živobytie, prípadne rodina. Podľa čoho si to auto vyberiete? Predpokladám, že sa nebudete rozhodovať podľa farby, medzi modrou a červenou.
Problém je, že podľa podobných kritérií sa rozhodujeme pri výbere politikov. Z časti za to môže náš politický systém a hlavne 1 volebný obvod. Jednoducho nemáme šancu poznať tých politikov naživo, sú príliš ďaleko a bez kontaktu so svojimi voličmi. Môže za to aj fakt, že politici postupne prestávajú chodiť za voličmi, prestávajú chodiť medzi ľudí. Najväčší problém však je, že väčšina ľudí posudzuje politikov podľa nesprávnych parametrov – podľa farieb politických tričiek a málokedy podľa konkrétnych činov. Stačí spomenúť niektoré z mien a prvá vec, ktorú budete počuť, bude zrejme farba. Ten červený kmér! Ten modrý ekonomický vrah!
Keby si ľudia vyberali podľa činov, nikdy by nevybrali napríklad Matoviča, teda človeka, ktorý vo svojom politickom živote nepriniesol nič konštruktívne. Do politiky priniesol rifle, plagáty s grafikou typu Nový čas a hrubší slovník. Dnes vidíme, ako mu časť občanov uverila, že na riadenie štátu stačí len vykrikovať a ukazovať prstom. Skúste si predstaviť, či by ste chceli pracovať vo firme, kde by vám šéfoval niekto ako Matovič.
Politici sa sami od seba nezmenia. Ale my môžeme zmeniť spôsob ich výberu. Nevyberajme ich podľa farby.
Foto: David McBee z Pexels
To „či by ste chceli pracovať vo firme, kde by vám šéfoval (prípadne o vás rozhodoval) niekto ako Matovič“ skúsim použiť pri sfanatizovaných jedincoch…