O našom ďalšom smerovaní nerozhodujú len poslanci v parlamente či zastupiteľstvách miest alebo VÚC. Máme tu vytvorených množstvo rád a orgánov, ktoré sa stretávajú, rokujú a vytvárajú dokumenty, ktoré rozhodujú o našej budúcnosti.
Jedna taká rada sa volá Rada partnerstva. Bola vytvorená, aby spolurozhodovala na čo sa použijú eurofondy, aby bol proces demokratickejší a nerozhodoval o projektoch len ministerský úradník od zeleného stola v Bratislave.
Prvotný problém je, ako vôbec vznikli tieto Rady partnerstva. Opäť len úradník (ministerstvo) rozhodol, kto v nej bude a aké bude mať kompetencie. V niektorých krajoch sa proti tomu ozvali poslanci a vrátili to na prepracovanie. Dostalo sa im odpovede, že nie je čas, treba to urobiť rýchlo a či chcú ohroziť čerpanie eurofondov. Takže urobme to rýchlo a znovu zle, nie konečne poriadne.
Základný problém je aj to, ako je vytvorená Rada partnerstva. Skladá sa z tzv. komôr. Zjednodušene povedané, komory združujú podobné organizácie alebo spoločnosti. Jedna komora je pre štátnu správu a sú v nej napríklad okresné úrady, úrady verejného zdravotníctva, úrady sociálnych vecí a pod. Ďalšia komora združuje starostov a primátorov. Iná komora je pre poslancov zastupiteľstva VÚC. Posledná komora je pre súkromný, verejný a tretí sektor. V nej je napríklad zväz podnikateľov, vysoké školy, miestne akčné skupiny, organizácie cestovného ruchu a pod.
Problém je, že tento systém umožňuje, aby štátna správa prehlasovala ktorúkoľvek inú komoru. Resp. starostovia sú v dvoch rôznych komorách, jednak vo svojej starostovskej, ale aj v tej VÚC, pre opäť sedia v zastupiteľstve. Celý rozhodovací proces je týmto deformovaný a umožňuje prehlasovať názorových oponentov. Rokovanie rady teda nie je založené na dialógu dovtedy, kým sa neminú dobré argumenty a protistrana musí priznať, že viac argumentov nemá. Nie je založené na konsenze.
Druhý a rovnako závažný problém je, ako tieto rady fungujú. Od ľudí, ktorí majú dlhoročné skúsenosti viem, že predtým sa vždy našlo aspoň pár ľudí, ktorí sa ozvali, ak sa na rokovaní objavila hlúposť. Posledných pár rokov sa situácia zmenila k horšiemu, už sa nenájde pomaly ani jeden, kto by sa ozval. Niekto si pozerá film na mobile, iný si voľačo číta, a keď sú vyslovene vyzvaní, aby zaujali stanovisko, tak nemajú žiadne námietky. Pritom doteraz vždy reagovali a bili sa o svoje argumenty. Rezignácia, apatia alebo žiaden názor. Tento stav vraj nastúpil cca 3-4 roky dozadu.
Pri eurofondoch môžeme nadávať na Rašiho, Smer alebo teraz na Remišovú či Sulíka či Matoviča, ale hlavný problém je niekde inde. Ak tí hore menovaní niečo zle nastavili, nenašiel sa nikto, kto by to rozporoval, kto by to mal snahu zvrátiť. Ak sa aj našiel, bol v takej výraznej menšine, že bol prevalcovaný. Bol prevalcovaný osobnými záujmami všetkých zúčastnených. Napríklad si starosta hájil len to svoje, sledoval si len to, aby bol znovu zvolený a pod. V takom režime sa niekomu zadarilo (ak sa mu podarilo vybaviť si to po straníckej línii) a iný nevybavil. Nechceli sa spojiť a pracovať tak, aby na konci mal každý +/- rovnako a podvihlo sa jedno územie ako celok. Sem nás dostal egoizmus, chybná morálka a systém Skapala mi koza – nech skape aj susedovi.
Ľudí, ktorí sa neboja ozvať sa na rôznych radách, ubúda a takýmto tempom jedného pekného dňa zmiznú. Až vtedy sa preberú bežní občania a začnú si zisťovať, ako vlastne funguje štát, kto zabezpečuje jeho chod a kto rozhoduje o zásadných veciach. Na občianskej náuke ich to nemal kto naučiť, v novinách sa o týchto „nudných“ veciach nepíše a politici to tiež nerozmazávajú. Kým si to bežný občan doštuduje, štát sa kompletne rozpadne a bude treba hasiť základné veci, nebude čas na iné.
Toto všetko sme zanedbali posledných 30 rokov. Zanedbali sme voľby, zanedbali sme politikov a teraz sa čudujeme, že sa správajú doslova ako posledný bezdomovci. Ak zanedbáme záhradu či sad, výsledok bude nepreniknuteľná džungľa s vlastnými zákonmi.
Pýtam sa sám seba, ako potom vyzerajú ostatné podobné poradné orgány a rady? A ako vyzerajú rokovania krízových štábov?
V prešovskej župe končí snaha ministerstva o decentralizáciu centralizáciou na inom stupni rozhodovania. 3 z 5 komôr má pod palcom župan (Majerský) so svojou KDH, a robí si doslova čo sa mu zachce. A teda už nerozhoduje o dotáciách svojvôľa ministerského úradníka, ale pekne svojvôľa župana, ostatní sú do počtu.
Ďakujem za doplnenie.
Myslím si, že ministerstvo nemá snahu o decentralizáciu. Reči sa také vedú, ale skutky ukazujú niečo celkom iné.