Protesty sú na svete. A čo ďalej?

Stalo sa len to, čo sa dalo očakávať. Horúce leto. Od nás ale závisí, pre koho bude horúce. Či pre politikov neochotných pracovať pre všeobecné blaho alebo pre nás, ak sa necháme vyprovokovať.

Nateraz musím pochváliť protestujúcich, že sa nenechali vyprovokovať. Nadávky tam prirodzene sú, tomu sa zabrániť nedá. Mimochodom, vulgárne nadávali aj predošlej vláde po kuciakiáde na námestiach. Médiá to hodnotili pozitívne, ako boj za demokraciu. Dnes je rovnaký hnev (len na adresu iných politikov) hodnotený ako rev dezolátov a dobytka.

Urážky samozrejme budú pribúdať aj smerom k protestujúcim. Vyjadril sa opäť Naď, samozrejme aj Mikulec a novinári. Cieľ týchto provokácii je jednoznačný – nahnevať ľudí dočervena tak, aby sa z protestov stala krvavá mela. To im dá následne do rúk dôvod na skutočne tvrdý zákrok. Vtedy sa hnev ľudí obráti proti nim samotným.

Na druhej strane si nerobím ťažkú hlavu z toho, čo bolo schválené v parlamente ani z toho, či to podpíše Čaputová. Politici len dostali ďalšiu „šancu“ vyfarbiť sa, nech aj tým posledným neprebudeným docvakne, koho volili (napr. v prípade Kollára a Sme rodina). A Čaputovej podpis založí ďalší dôvod pre praktickú a legálnu aplikáciu článku 32 Ústavy SR, teda práva na občiansky odpor. Všetkému času.

Dnes som verejne vyzval protestujúcich, ktorí sa organizujú na internete, aby si dali pozor práve na takéto provokácie. Dostalo sa mi rôznych reakcií a argumentov, vyberiem aspoň časť z nich a odpoviem konkrétnym argumentom:

1. 32 rokov sme čakali, už nie je čas čakať
   32 rokov sme robili chyby, teraz máme urobiť tú finálnu, krvavú? Alebo si myslíte, že sem nás nedostali chyby minulosti?
   
2. To je síce pekné, ale do 1. septembra nemáme čas.
   Naopak, čas nemajú Naď, Mikulec a ostatní vrátane médií, ktoré tomu napomáhajú. Prejavuje sa to práve v snahe o zvrhnutie protestov na krvavú melu. My, naopak, by sme si mali nájsť čas na dobrú organizáciu a poriadne premyslenie. Nie chaotický výstrel do prázdna.
3. 1. 9. dajú lockdown a oni dajú núdzový stav.
   To naozaj chceme čakať, kým bude svietiť slnko, obloha bez obláčika a vonku príjemných 20 stupňov v tieni? A prečo si myslíte, že teraz je ten najlepší čas? Sú skutočne ľudia pripravení na premyslenú akciu alebo len vydráždení z tepla a doterajších opatrení?
4. Pridajte sa už konečne k nám!
   Podporujem Vás, len upozorňujem, že tie protesty treba urobiť správne a bez chýb. A každý by mal bojovať tam, kde stojí a „zbraňami“, ktoré najlepšie ovláda. Jednota neznamená nutne, že všetci musia robiť presne to isté. Predsa ani vojsko nenasadzuje iba tankové roty a nič iné.
5. To je len filozofovanie…
   Áno je, pretože filozofia (inak povedané svetonázor), stojí nad všetkým. Ak nemám jasne stanovené ciele, darmo použijem najlepšie „zbrane“. Kam ma dovedú? Či zastrieľam si, a potom sa uvidí?
6. Treba krvavu revoluciu. Pokojne protesty nikdy nič nevyriešili
   Kedy tie krvavé protesty niečo vyriešili? Ako dopadli Žlté vesty? Ako dopadli Gréci, keď ich okradli nemecká a francúzske banky? Žije sa im lepšie, keď si zaprotestovali a tiekla krv? Žije sa Kataláncom lepšie, keď im potlačili protesty a zavreli vedúcich politikov? Žije sa lepšie napríklad africkým emigrantom, ktorí vo Francúzsku pravidelne podpaľujú autá a obchody? Prestaňte konečne s volaním po krvi! Vojny a krviprelievanie nikdy nič nevyriešili, pretože na konci každej vojny si beztak treba znovu sadnúť za stôl a opäť rokovať. Nielen to, ale aj naprávať škody na všetkých stranách. Na rodinách, ľuďoch, spoločnosti, majetku.

Treba si uvedomiť ešte jednu vec. Komu a čomu prospejete, keď sa začnete biť s policajtami alebo vojakmi? Na koho stranu sa potom priklonia? Dobre je to vidieť z doterajšieho vývoja, pretože prax je vždy preverením pravdy. Tí, ktorí sa rozhodli ísť čelom proti múru (na spôsob Harabina) a hrať sa na národných hrdinov internetu, tí väčšinou narazili. A tí, ktorí na to idú slušne a s pochopením situácie, tí majú tichú podporu policajtov aj kľud od buzerácie.

Pre toto všetko si myslím, že 1. septembra je najvhodnejší dátum na generálny štrajk aj poriadny protest. Je to Deň Ústavy SR a kedy bojovať za jej dodržiavanie, keď nie v tento sviatok? Dovtedy opadne hnev, ktorý zatemňuje myseľ a slúži vždy protivníkovi, nie mne. Dovtedy treba zbierať informácie aj skúsenosti. Isté množstvo protestov je v poriadku, takpovediac ako tréning. Nemajú skúsenosti, ako napr. kotlebovci, zvyknutí na bitky s policajtami a provokácie.Mnoho ľudí sa tiež doteraz ani len nezamyslelo, aké majú práva a čo vlastne hovorí Ústava SR. Prišli na to len prednedávnom a nutne sa potrebujú zorientovať. Pretože ten, proti komu stojíme, zorientovaný už je a použije to kedykoľvek proti nám.  Rovnako potrebujeme čas na zotavenie spoločnosti, ktorú rozdeľujú politici aj médiá. Žiadne očkovaný/neočkovaný, žiadne modrý/červený. Potrebujeme tiež čas nato, priznať si svoje chyby, napríklad ak som sa dal zaočkovať pod nátlakom alebo uvedením do omylu, a teraz svoju nečinnosť či omyl ľutujem. Každý má právo urobiť chybu. Ale ak už viem, že som chybu urobil, je moja zodpovednosť, ako ju napravím. Nie je slabosť, priznať si chyby.

Prajem Vám zdravia, pokoja a chladnú hlavu.

P.S. K tomu, že si treba zisťovať informácie, vzdelávať sa a reagovať adekvátne, uvediem nedávnu výzvu, ktorá je súčasťou tzv. Špačinskej deklarácie. Rozumné slová, ktoré sa oplatí vypočuť.

Foto: S Migaj z Pexels