Návšteva pápeža ako pocta? Ani náhodou

Niektorí sa rozplývajú nad tým, že nás prišiel navštíviť pápež. A iní sa rozplývajú nad tým, že citoval časť z básne Mor ho! Ani jedna a ani druhá skupina sa však nemajú veľmi z čoho tešiť.

V prvom rade si treba uvedomiť, že pápež je takpovediac dvoj-jediná osoba. Na jednej strane je to najvyšší duchovný predstaviteľ katolíckej cirkvi a na strane druhej je to politik, teda najvyšší predstaviteľ štátu Vatikán. A toto je štátna návšteva. Prečo sa rozhodol vybrať na Slovensko sa ukrýva v celosvetovom politickom dianí. Stredná a východná Európa sú ten kameň, o ktorý sa teraz hrá medzi veľmocami. Západu zabezpečuje zdrojovú stabilitu (skrz dividendy a drancovanie našich ľudských zdrojov), východu zas nárazníkovú zónu, resp. budúcich partnerov (obchodných alebo politických).

Čo sa týka citovania Mor ho!, ani tam nemožno povedať, že išlo o poctu. Pápež vybral konkrétnu pasáž, ktorá sa odvoláva na pokoj, dobrosrdečnosť, pohostinnosť, chieb a soľ:

Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; či je on zblíza, či z ďaleka: Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká

Pápež to nepoužil náhodou a kľúč je v dare, ktorý nám adresoval cez Čaputovú ešte 14. decembra 2020 – bronzový odliatok nazvaný „Buďte poslami pokoja„. Táto vytrhnutá časť básne nadväzuje na spomínaný dar a hovorí niečo podobné – buďte pokojní, milí a dobrosrdeční. Lenže báseň je ucelené dielo, má jasný dej aj pointu. Bezprostredne po pápežom citovanej časti nasleduje totiž tento text:

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom:
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!

V diele sa spomína pyšný cár zo zlatého rímskeho stolca. A ktože sedí za stolcom a je rímskym biskupom? Pápež. Zlatá farba je v heraldike a vlajkách zobrazovaná ako žltá. Zlatú farbu má aj vlajka Vatikánu. Celý text si môžete prečítať napríklad tu. Pápež, na rozdiel od mnohých politikov, vie absolútne presne, prečo volí dané slová a aj to, kedy ich volí. Povedal ich v deň výročia bitky pri Viedni, kde svoju úlohu zohralo aj Slovensko. Svet si v tento dátum pripomínal viac pád dvojičiek, my by sme si však mali všímať viac naše vlastné dejiny a udalosti.

Báseň Mor ho! má pre Slovákov zakódovaných niekoľko vecí, ktoré sa neustále opakujú v našich dejinách. Štúr napríklad definoval ako dva najväčšie neduhy nášho národa alkohol a služobnosť. Služobnosť – teda poddanstvo, otroctvo. Nie to vnútené zvonka, ale naše vlastné, proaktívne, to podávanie bičíka panstvu, len nech si udrie. To vedomé klaňanie sa každému, kto má oblek, funkciu alebo titul. Chalúpkova báseň apeluje práve na túto služobnosť a burcuje k tomu, aby sme nemali pána. A že našu pohostinnosť si zaslúži iba ten, kto má čestné úmysly.

Tam tkvie celý problém vytrhnutéto textu. Podobne pretrhnutú máme aj hymnu. Na školách aj na stránke Úradu vlády visí len jej polovica, zrejme väčšina občanov nepozná druhú polovicu. Zastavíme sa vždy len pri tých hromoch, ako divo bijú, ale už nedôjdeme do cieľa a pointy, do prebudenia:

„Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí,
a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva,
putá si strháva.
Hej rodina milá
hodina odbila,
žije matka Sláva!“

Nemusíme brať text doslovne, nenabáda nikoho na použitie šable pre neprávosť. Metaforicky je tam ale naznačené, že nemáme dopustiť neprávosť , máme sa zomknúť (pretože v jednote je sila) a máme sa prebrať z nečinnosti (spánku). Slávu spomína aj Chalúpka v Mor ho!

Pre toto všetko vnímam citovanie našej národnej básne ako snahu o ukľudnenie. Ukľudnenie kotla, ktorý je tesne pred výbuchom. Ukľudnenie územia, ktoré má strategický význam. Zároveň aj ako snahu o ovládanie skrz výčitky, resp. sebamrskanie. Nebudeme horší ľudia, ak odmietneme otrokárov či okovy. A nebudeme sebeckí ani vtedy, keď odmietneme ďalej znášať facky a nenastavíme druhé líce.

Dočítajme do konca Mor ho! aj text našej vlastnej hymny. Sú v nich kľúče od našej budúcnosti. Máme ich neustále pod nosom, no napriek tomu ich ignorujeme. Ale vďaka ti pápež, že si nás na to upozornil. Že si odvrátil našu pozornosť z 3-ročného recitujúceho dieťaťa (YouTube) na podstatu a význam samotných textov. Bo človek nad človeka u nás nemá práva.

Foto: Slovenská národná knižnica v Martine