Vraj by sme si mali dať pauzu od V4

Veľmi zaujímavá prestrelka začala medzi komentátormi konzervatívneho denníka Postoj a ministrom zahraničných vecí Korčokom aj šéfom eurovýboru Valáškom.

Najprv Dag Daniš napísal poznámku (v bode 4.) o tom, ako je vystúpenie z V4 zlý nápad napriek tomu, že sa Poľsko a Maďarsko cukajú. Pomenoval veci tak ako sú, máme minimálny výtlak a nezískame nič, ak budeme robiť slúžku elitnému klubu v rámci EÚ. Pridal sa aj Majchrák z rovnakého denníka, ktorý v podstate napísal to isté, len o niečo jemnejšie.

Už dávnejšie som si všimol, že náš minister zahraničných vecí Korčok je pomerne ľahko vyprovokovateľný, preto na seba reakcia nenechala dlho čakať. Svoju odpoveď publikoval cez aktuality.sk. Sekunduje mu aj Valášek, predseda eurovýboru, ktorý svoju obhajobu uverejnil v denníku SME.

Obe odpovede idú podľa rovnakej šablóny, teda ich autori nijako nevybočujú zo svojich myšlienkových vesmírov. V Korčokovom texte sa nezabudne objaviť obligátny Fico, ale naopak zabudne spomenúť, koľko krát sa stihol stretnúť v Slavkovskom formáte, pričom pri dôležitých prehláseniach V4 chýbal Matovič a zastupoval ho Babiš. Prax je vždy overením pravdy. Slovenskú zahraničnú politiku robí minister zahraničných vecí a len preto, lebo ju nemá kto iný robiť vo vláde samotnej. Zahranično-politické otázky musí určovať tím, celá vláda, minister zahraničných vecí je vykonávateľom a koordinátorom, nemôže a nesmie byť jediným architektom našich záujmov. Prirodzene, Matovič nie je schopný zastávať túto časť svojej zodpovednosti, nemá na to ani jazykovú výbavu (ani van fajm, ani next tajm) a nemá na to ani patričné medzinárodné skúsenosti. 10 rokov pobehoval s potlačenými papiermi formátu A4, nič iné neurobil.

Valášek je iná káva. Ten je úprimne presvedčený, že naša pozícia v EÚ rastie, len to vraj chce viac času. Pripomína mi to vtip o slonovi a myši ako idú po moste, čo myš komentuje slovami „Ale dupeme!“. Omyl, pozícia Slovenska sa zmenšuje. Je to jednak tým, že sme malý štát a mali by sme si to konečne priznať. Akú takú šancu by sme mali v spojení s Českom, tú sme však zavrhli, lebo sme si chceli dokázať nemožné. To nie je porazenectvo alebo chýbajúce sebavedomie. Je to realistické zhodnotenie našich možností vo svetovej politike.

Druhý problém sú kroky našej vlády, ktoré priamo znižujú mienku o nás v zahraničí. Opäť skúška správnosti, od nástupu novej vlády sme stihli:

• prísť o časť energetiky (pričom energia je základom tejto aj budúcej technickej revolúcie),
• vyrobiť si hanbu plošným testovaním (lebo armáda dala výsledky hygienikom neskoro),
• ocitnúť sa na chvoste pandemickej pomoci (naopak, vláda zobrala všetky výhody, ktoré existovali),
• prepadnúť v predkladaní plánu obnovy (budeme o záchranné peniaze žiadať ako poslední),
• nepustiť deti do škôl (nenechali sme minulý školský rok zmaturovať, teraz nechceme pustiť do škôl tých, ktorí majú čoskoro tvoriť našu elitu, náš motor, naše produktívne obyvateľstvo).

To nám naozaj chce Valášek nahovoriť, že západné štáty toto všetko nevidia? Že o tom nie sú informovaní? Majú tu významné ekonomické záujmy a početné dcérske spoločnosti, takže tieto informácie majú z prvej ruky. Vedia veľmi dobre napríklad aj to, akého mafoša sme si zvolili za predsedu parlamentu a napriek tomu neváhajú s ním rokovať ešte predtým, než bol vôbec zvolený do tejto funkcie. Nikde ani zmienka o jeho minulosti, neozýva sa ani rakúska intelektuálna elita, nežiada, aby s nami nespolupracovali. Žiadne demarše, že sú u nás pošliapavané ústavné práva. Keď je to v ich prospech, čušia a s úsmevom pohostia naše pokrútené delegácie.

Neviem, kde žil Valášek doteraz, ale evidentne stále nepochopil západný štýl jednania. Alebo horšie, pochopil a robí to schválne. Kým Slovák nemá problém vynadať Rakúšanom do šniclov či sacherov, Rakúšan taký hlúpy nie je. Z úst Rakúšana len málokedy budete počuť, že sme idioti, nímandi a podobne. Aj v novinách je podobných poznámok či komentárov ako šafránu. Sledujem pomerne podrobne nemeckú a rakúsku tlač, na toto si naozaj dávajú pozor. Príležitostí napísať niečo kritické na našu adresu majú mraky. Čo spraví Kurz? Povie, že sa nechá inšpirovať našim plošným testovaním, pošle nám sem 33 vojenským medikov a s úsmevom sa bude s nami a Čechmi fotiť v Slavkovskom formáte. Lebo sme ho nepustili do V4. Rakúšanov poznám ako svoje topánky, vyrastal som na ich televízii, mám ich maturitu, praxoval som tam.

Pripúšťam, že bežný Rakúšan na nás môže občas utrúsiť ironickú poznámku, ale v médiách a politike sa na nás budú blahosklonne usmievať, prípadne nás presviedčať, akí sme významní partneri. Isteže sme, veď tu majú cez 2000 dcérskych spoločností, ktoré im posielajú domov štedré dividendy. O bankovom sektore ani nehovoriac. Ten si pochvaľuje, že je u nás najziskovejší spomedzi celého východného bloku. Ako bonus, s otvorenou náručou prijímame do našich spaľovní ich odpad – Rakúsko ho k nám vyváža najviac spomedzi všetkých ostatných štátov Európy. To sa im potom žije ekologicky a ukazuje prstom na naše Mochovce…

Takto sa robí praktická politika a je vyslovene trápne, ak Korčok a Valášek tvrdia opak. Zrada V4 znamená zradu slovenských záujmov. Nie je to príjemný pocit, byť závislý od kohokoľvek, ale nateraz nemáme možnosť presadiť naše záujmy iným spôsobom. Je to ďalší z problémov, ktorý nám vznikol zvolením Matoviča za premiéra nášho Slovenska. Že necháme týchto dvoch politrukov určovať naše medzinárodné smerovanie.

Na záver mi dovoľte jednu poznámku, ako učiteľa. Učte sa jazyky. Nielen konverzačne, ale naozaj do hĺbky, spolu s kultúrou. Dá vám to rozhľad a pochopenie, ako funguje svet, politika a veci okolo vás. Čím viac budete vedieť, tým viac budete vedieť brániť seba, svoju rodinu aj svoj štát.

Foto: Magda Ehlers z Pexels