Keď sledujem vývoj u nás doma a vo svete, vidím obrovskú silu zotrvačnosti. Vidím ju v ekonomike, ale aj v sociálnej rovine, v spoločnosti. Táto zotrvačnosť má za následok, že mnohí idú ešte stále „na neutrál“. Veď on ten svet nejako pôjde ďalej. Tí vnímavejší používajú vetu, že dávno nebola vojna, lebo tušia zmenu kurzu našej lode. Tí ešte vnímavejší sa zariadili vopred a dávno radšej odbočili na inú, možno kľukatejšiu a dlhšiu cestu.
Keď hovorím o lodi, tak sa pozrime na kapitánsky mostík, kde je pri kormidle elita. Viem, hodilo by sa skôr dať elitu do úvodzoviek, niekto bude dokonca namietať, že rovno za #. Podstatné je však niečo iné.
Väčšina občanov má dnes voči elite dešpekt, väčšina si o nej myslí, že je tam kvôli peniazom a moci. Tí, ktorí tam išli pre kradnutie alebo falošný pocit bohorovnosti si mylne myslia, že keď u nás za 30 rokov nešiel nik sedieť, tak sa to prepečie aj im. Prepieklo sa iným bombardovanie Juhoslávie, prepiekli sa privatizácie, prepiekla sa deštrukcia školstva a zdravotníctva, prepečie sa aj ďalšia lúpež. Mysleli si, že si v kľude prevedú nejaké majetky na rodinu, že si neskôr budú užívať nakradnutý majetok. Možno niekde niečo pustia aj plebsu (aby bol pokoj), ale inak im bude sveta žiť.
Svet sa ale dostal do vývrtky a všetko je inak. Od istej úrovne riadenia títo ľudia zistia, že sú súčasťou omnoho väčšej hry – globálnej politiky. No a tam prídu na to, ako veľmi sa ich môže dotýkať svetová politika. A zistia aj to, akí sú zrazu malí na tom našom Slovensku z pohľadu veľmocí a globálneho riadenia. Prichádzajú na to, koľkými spôsobmi ich môžu veľmi rýchlo zničiť. Môže sa objaviť nejaká mladá slečna, ktorú znásilnili. Alebo sa objaví nejaká žúrka, kde niečo fetovali. Prípadne sa niekto z nich nešťastne pošmykne. Nuž a lietadlá sa tiež občas kazia. Takto si žiaden zlodej svoj dôchodok určite nepredstavoval.
Preto tí chápavejší z nich začali horúčkovite rozmýšľať, ako sa nestať obeťou systému, ktorému doteraz z hlúposti alebo schválne pomáhali. Začnú napríklad uťahovať pandemické opatrenia, začnú meniť zákony, začnú v panike ešte viac tlačiť na ľudí. Nebudú sa snažiť vyliečiť národ, nebudú sa snažiť riešiť jeho problémy. Nebudú sa snažiť vypiplať sad, ktorý zdedili po predkoch. Vyberú si bager a vysoké betónové ploty s ostnatým drátom navrchu. Bude im jedno, čo sa s nami stane, lebo sa začali báť o vlastné krky a rodiny. Dostali sa do stavu, kedy sú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Začínajú si uvedomovať, že buď ich odstaví ich globalizovaný pán, alebo ich predhodí do vopred naformátovaného a mimoriadne rozzúreného davu (spomeňte si na Irak a Lýbiu). Čaká ich teda „sranie krvi“, hrozný koniec alebo ešte horšie, hrôza bez konca. Vedia to a dôkaz mi denne dávajú ich tlačové konferencie, ich tváre a reč tela.
V tomto stave sa nachádza Slovensko a najmä jeho „elita“. Ako zvyknem hovoriť, záchrana je v rukách topiaceho sa, aj títo ľudia si na konci dňa budú musieť vybrať. V tomto sme si rovní pred svetom aj pred Bohom. Tak ako si ľudia z gastra musia rozmyslieť, čo budú robiť, keď 31. 12. 2020 nadobro zatvoria, tak ako si maturanti budú nakoniec musieť rozmyslieť, ako sa postavia k zatvoreným školám, tak si aj elita bude musieť vybrať.
Terajšia elita má až jednu jedinú šancu na záchranu. Môže poprosiť národ o odpustenie a zjednotiť sa s ním v boji o prežitie, o hľadanie novej cesty. Nemýlme sa, národ bez elity nebude nikdy schopný ustáť alebo obhájiť svoju štátnosť. Predstavte si rebelujúcu a nespokojnú posádku, ktorá v hneve zabije navigátora alebo dôstojníkov a ocitne sa na otvorenom mori bez schopnosti alebo vedomostí plaviť sa v nebezpečnom prostredí.
Skúsme sa zamerať na tých, s ktorými sa dá pracovať. Na tú časť elity, ktorá má skúsenosti, môže prísť o krk a chce sa zachrániť ľudským spôsobom, nie na náš úkor. Elitu, ktorá sa chce ospravedlniť a spolupracovať. Aj pre nás občanov je toto jedna jediná šanca. Ak sa necháme naformátovať do davu, ktorý začne vešať na kandelábre (lebo terčov nám núkajú dostatok), tak sme tak isto poslúžili k svojmu zániku, ako tá obesená elita.
Pre toto všetko Vám prajem pokojné sviatky v kruhu rodiny, spolupatričnosti a vzájomného pochopenia. Využite tento čas na rozmýšľanie ako ďalej a nenechajte sa do Nového roka vniesť hnevom či zúfalstvom. Len vedomosti a neustále vzdelávanie Vám pomôže dostať sa ďalej kam naši predkovia došli a vedieť viac, než oni vedeli.
Buďte zdraví!
Je to blog v duchu príspevkov Oraclea911 ale aj iných na KSB. Viem o niečom, resp. tuším, čo sa stane, no píšem o tom iba hmlisto. Ale aspoň to pôsobí trochu nádejne pri záplave negatívnych správ v poslednom období.
Beriem to tak, že sme minuli kompletne celý čas vyhradený na fňukanie a nadávanie. Teraz treba už len robiť.
Je to podstatne lepšie ako len príspevky oracle911. A skús napísať, hoci len hmlisto, čo sa môže stať.
„…Tí ešte vnímavejší sa zariadili vopred a dávno radšej odbočili na inú, možno kľukatejšiu a dlhšiu cestu….“
Bolo by nejaké vysvetlenie aj pre nás menej vnímavých?
Že začali tušiť súvislosti o niečo skôr a neignorovali ich. Zmena zamestnania, vyriešenie ostatných životných otázok, zníženie závislosti od kohokoľvek, zlepšenie vzťahov v rodine a vzťahoch atď.
Pre ilustráciu, keď to ruplo v 2008, mnohí to nevzali vážne a mysleli si, že sa otrasieme a vráti sa to do starých koľají. Too big to fail. Nemýlili sa, ono sa to skutočne vrátilo do starých koľají a to je práve ten problém, že vrátilo. Už vtedy bolo treba začať pracovať na zmene u seba. Kto to vtedy stihol, má náskok. No lepšie, ak sa človek začal zariaďovať ešte pred tým krachom.
Podľa mňa, keď sa veci začnú mlieť, je to signál, že už je neskoro. Treba sa naladiť na to, aby človek vedel vnímať aj predohru krízy, smerovanie k nej. Z vlastnej skúsenosti mám vysledované, že toto sa dá odhadnúť aj v prípade, že človek nežije online, ale len medzi reálnymi ľuďmi (moja manželka), ale rovnako dobre sa dá predikovať, ak človek vychádza z online informácii (ja), aj keď to si vyžaduje o niečo viac skúseností a možno aj patričného vzdelania (humanitné vedy, IT, jazyky atď.).
Presný recept Ti žiaľ nedám, len vzdelávať sa, vzdelávať sa a neustále sa vzdelávať.
Ďakujem. Presný recept nečakám. Na objasnenie pojmov mi úplne postačujú informácie v prvých dvoch odstavcoch.
Správne. S krízou rátam od prelomu 2018/2019. Základ pre mňa boli ekonomické indikátory, najnižšia nezamestnanosť, 10 rokov rastu akciových trhov bez výraznejšej korekcie, rekordné zadlžovanie domácností. Nič netrvá večne, konjuktúra a kríza sa od vynálezu centrálnych bánk striedajú so železnou pravidelnosťou (rozdielna je len hĺbka krízy a dĺžka jednotlivých fáz), ako na zavolamie. Hm, hm, hm, čím to bude, keď vraj úlohou CB je predchádzať krízam…
@graul My sme mali šťastie, že sme okolo 2008 riešili bývanie, takže som bol nútený trochu viac o tom premýšlať. Vtedy som videl, ako rástol globálny dlh a že je neudržateľný, že žiaden strom neporastie do neba. Predali sme vtedy obrovský rodičovský dom, dokonca sme aj kupujúcim povedali dôvod predaja, že si myslím, že to buchne. Kukali jak bager na tvrdú hlinu, buchlo to mesiac po predaji/kúpe.
Odvtedy minimalizujeme podobné riziká a hlavne náklady, priebežne investujeme do vlastného, úvery čo najnižšie a vždy viac zdrojov príjmu, než len jeden.
Dobrý článok, len si myslím, že vyvoláva viac otázok ako dáva riešení…
Píše sa o elite (alebo „elite“?), ale koho si máme pod tým pojmom predstaviť? Tých samozvaných pandrlákov, ktorí na základe záplavy bohapustých populistických sľubov obalamutili väčšinu občanov a mediálnymi hrátkami sa so straníckymi svojimi podržtaškami dostali na „kapitánsky mostík“? To hádam nie! Tak by bolo korektné povedať, o akej „demokratickej“ elite sa bavíme… Alebo skôr sa jedná o nejaké „zákulisné“ sily, pri ktorých sú však potom asi zbytočné akékoľvek diskusie o skutočnej demokracii mimo misu! Potom si jasne povedzme že rezignujeme na demokraciu, a akceptujeme súčasnú oligarchickú partokraciu (pod nadšeným heslom: „Na večné časy a nikdy inak!“), a budeme o nej iba opatrne diskutovať formou Haškovej satirickej „strany mierneho pokroku v medziach zákona“…
A neviem si predstaviť, kto akože bude za „elitu“ prosiť národ o odpustenie, a kto akože za národ bude láskavo udeľovať to „odpustenie“. Bez definovania toho, kto je tou elitou, ktorá by mala žiadať o odpustenie, a AKO si národ zo svojich radov „vygeneruje“ konsenzuálnych zástupcov na rokovania o podmienkach odpustenia, takýto model riešenia považujem za veľmi idealistický. Myslím, že v národe máme množstvo ľudí, ktorí by mali byť s úctou titulovaní ako elita, len ich musí národ vyhľadať. V súčasných politických podmienkach takýto elitní občania nemajú žiaden dôvod sa zviditeľňovať alebo dokonca sa osobne vrhať do špinavých zákulisných straníckych bitiek o urvanie čo najväčšieho sústa pre seba…
A preto je potrebné prioritne vytvoriť mechanizmy (volebný systém!) na to, aby sa v národe (a národným konsenzom!) vyhľadali skutočné elity (odborníci!) ktorí sa ujmú prác na „kapitánskom mostíku“. A ktorí sa nebudú musieť triasť o svoju stoličku alebo svoju reputáciu na základe straníckych a mediálnych intríg, ale budú podriadení iba NEstraníckemu parlamentu (poslaneckej pyramíde, ako píšem v dokumente http://www.demokracianahlas.sk), kde sa budú novými poslaneckými mechanizmami koncentrovať otvorené väčšinové názory celého spektra národa…
Prirovnávanie národa k jedinej loďke považujem za veľmi zjednodušené, skôr by sa hodilo porovnanie s flotilou lodí, kde odstavenie jedného navigátora alebo dôstojníkov na jednej loďke je riešiteľné v rámci flotily úplne „bezbolestne“ a netreba sa doprosovať zradcovským dôstojníkom aby „s láskavým odpustením ostávali vo vedení loďky“… Tá spomínaná zotrvačnosť je najmä v tom, že drvivá väčšina občanov sa nevie oprostiť od rozmýšľania v rámcoch súčasných deformovaných pravidiel „demokracie“, takže diskusie o riešeniach problémov sa v podstate vedú iba na tému či voliť Ferka alebo Miška, pričom si neuvedomujú, že to je v súčasnom systéme takmer úplne jedno, možno s malými kozmetickými odchýlkami…
Zdá sa, že hnev v národe sa nebezpečne zvyšuje, a pri súčasných pravidlách je národ frustrovaný a bezradný koho „postaviť na kapitánsky mostík“. Myslím, že súčasné politické turbulencie vytvárajú optimálne podmienky na to, aby sa národu predložili nové pravidlá našej demokracie, a predpokladám, že hnutie ktoré sľúbi národu nové pravidlá zaviesť (referendum, volebný systém, vláda odborníkov,…) bude mať veľkú šancu uspieť vo voľbách, a národom požadované zmeny aj zaviesť…
Pokúsim sa v krátkosti:
Elity popisujem dve, pseudoelity alebo elity v úvodzovkách, ktoré sú tam aktuálne a skutočné elity. Tie skutočné buď boli vo vedení a urobili chyby alebo v riadení neboli, a preto nemajú skúsenosti, teda nemožno ich okamžite použiť. Tu je najväčším problémom čas, ktorý nemáme. Preto navrhujem pracovať prioritne s tými, ktoré skúsenosti majú a samozrejme súbežne s nimi školiť zvyšok. Kto však bude školiť? Jednoducho, ak mám v dielni náradie, ktoré nie je najnovšie a je možno trochu pokazené, pričom nemám prostriedky na nákup nových, tak pracujem s tým, čo mám a snažím sa dostať k novým.
Súhlasím s tým, že volebný systém aj sociálne výťahy treba urobiť funkčnými, ale aj na to potrebuješ kádre. Nielen kádre, ale aj občanov, ktorí im budú kryť chrbát. Opäť je tu otázka, kto tie kádre vycvičí, ak máme takto pokazené školstvo, že za 20 rokov sa prepadla úroveň pod kritickú hranicu. Vidím to v mojom fachu a na mojej alma mater. My sme končili ako tlmočníci a prekladatelia, čiže jazyková elita. Dnes tam berú študentov, ktorí nevedia ani len to der-die-das. 20 rokov riadeného úpadku.
Čo sa lode týka, mám na mysli supertanker alebo akúkoľvek obrovskú loď, ktorej trvá zmeniť kurz a má obrovskú zotrvačnosť. Flotila isto nie, lebo nie sme federácia, sme jeden štát, takže jedna loď s množstvom profesí.
A potom, tento článok viac hľadí do budúcnosti ako prítomnosti. Píšem viac všeobecne a ideovo, riešim hnev ľudí a ich nastavenie (preto sa tato stránka volá tak ako sa volá), tvoje návrhy sú viac konkrétne. Súhlasím, že dozrel čas na predloženie nových pravidiel, veď sa už aj na niektorých miestach rodia. Len nech to neosedlá niekto, kto do toho zanesie svoje míny, ako napríklad Edo Chmelár, ktorý básni o novej Ústave už roky.
– Na tú časť elity, ktorá má skúsenosti, môže prísť o krk a chce sa zachrániť ľudským spôsobom, nie na náš úkor. Elitu, ktorá sa chce ospravedlniť a spolupracovať. –
Možno kacírska myšlienka, ale jeden skúsený elitár by možno stál za úvahu. Nikto iný ako Jaroslav Haščák. Presne, ako to napísal Ján Čarnogurský ml., nadnárodné riadenie ho hodilo cez palubu a nechalo napospas osudu, samého a bez nedávnej podpory. Nemožno mu uprieť kvalitné vzdelanie (študoval podobne ako ďalší z detí prominentov v Moskve), napriek hlavne biznisu založenom na cicaní štátneho rozpočtu má riadiace schopnosti a skúsenosti, rozumie finančnému systému a určite disponuje informáciami nedostupných aj mnohým politikom. Ak v ňom stále je kus Slováka, tak po terajšej ľadovej sprche v podobe väzby (zatiaľ vyšetrovacia a ak to nie je divadlo, ale ozaj ho nechali ako odstrašujúci príklad pre zbytok elity) a patričnej ponuke by bol určite užitočný.
Taká malá drobnosť. Už keď mali penťáci a j&táci ozajstné peniaze (koniec 90-tych rokov), tak Haščák sa v jednej fabrike, ktorú skúšali pumpnúť, tlačil na stojáka treskou s rožkami v závodnom bufete. Nepotreboval silou mocou nóbl obed v drahej reštike.
To más ako s vierou, buď ju v sebe človek nájde sám, každý individuálne, ale nikoho nemožno prerábať, lebo to dopadne podobne zle ako s misionármi a indiánmi. Na konci sa zopsula ako RKC, tak aj indiáni.
Obe strany musia prísť k pochopeniu, jedna bez druhej to nedá.
Nemyslel som ponuku v duchu mafiánskeho románu Krstný otec (ponuka, ktorá sa neodmieta). Práve naopak, úprimne jemu a ďalším podobným povedať čo chceme (spravodlivosť pre všetkých poctivých, slušných pracujúcich ľudí) a nechať na ňom, či sa s tým stotožní, alebo nie. Nemôžme budovať novú, lepšiu budúcnosť nečestnými metódami.
Veď je veľký rozdiel medzi Kollárom a Haščákom. Kollár je pre mňa odpad (priťažujúca je jeho falošná, presne vypočítaná dobročinnosť). Haščák je (verím svojej intuícii) z iného, lepšieho cesta.
Prvý krok k veľkej zmene, Graul! Takto nejako by som ohodnotil Tvoj „opatrný“ návrh osoby Jara Haščáka do riadiacich špičiek, lebo takto by mali myslím prebiehať návrhy napr. do vlády odborníkov, najmä na najbližšie prechodné obdobie vyhrabania sa z terajšieho marazmu. Ak by sa oficiálne v národe spustil „brainstorming“ na hľadanie vhodných riadiacich kádrov, tak verím, že by sa vygenerovala zaujímavá množina desiatok až stoviek rôznych navrhovaných favoritov, nielen obľúbených, ale aj schopných. To by však bola len prvá, jednoduchšia etapa…
Potom by mala nasledovať etapa špecifikovaná vo Viktorovom článku pracovne ako „poprosiť národ o odpustenie a zjednotiť sa s ním v boji o prežitie, o hľadania novej cesty“. Ako som už v predchádzajúcom komentári napísal, k tomu bude potrebné novými pravidlami z národa vygenerovať dôstojný „zastupiteľský orgán“, ktorý od národa dostane mandát nielen na užší výber spomedzi navrhovanej množiny riadiacich kádrov, ale najmä na to hľadanie novej cesty, čo národ očakáva od riadiacich kádrov, a za akých podmienok by ich poverili spravovaním spoločnosti.
Tam už si nevystačíme s terajšími ústavnými pravidlami, najmä volebnými t.j. výberom zástupcov národa a kreovaním vlády, ako aj ich vzájomnými kompetenciami. Súčasná vláda nám „v priamom prenose“ ukázala aké obrovské riziko nastáva, keď vláda a parlament (ktoré by mali byť z princípov demokracie nezávislými!) sa v praxi stávajú totálne previazanými cez stranícke štruktúry (ako sa ľudovo hovorí „jedno telo – jedna duša“). Ak máme nájsť skutočne reprezentatívnu zastupiteľskú vzorku národa, tak treba začať zdola nahor, od regiónov, od obcí, či až od volebných okrskov, aby žiadna oblasť sa nemohla sťažovať „že do toho nemohla hovoriť“ (vo svojom spomínanom dokumente to nazývam vytváraním hierarchickej „poslaneckej pyramídy“)…
Takto vybraní zástupcovia národa by v rokovaniach s navrhovanými kádrami nielen hľadali nové cesty spoločnosti, ale aj dohodli podmienky spolupráce. Dohodli by plán práce takto vzniknutej vlády odborníkov, rozpočet, ale najmä poistky, aby sa vývoj nemohol zvrtnúť tak, že by národ ostal iba bezmocne „zírať“ ak by vláda dohody neplnila. Čiže musí byť jednoznačne stanovená najvyššia právomoc parlamentu, aby parlament (národ!) mohol korigovať odchýlky vlády od dohôd, a v krajnom prípade mohol národ vládu bezpodmienečne nasmerovať alebo až odvolať…
Myslím, že takýto model riadenia spoločnosti by bol životaschopný, mali by sme vládu silných riadiacich odborníkov, a parlament odzrkadľujúci potreby národa. Na dohodách týchto dvoch inštitúcií by sa plne využil synergic§ký potenciál oboch (bez doterajších kontraproduktívnych koalično opozičných šarvátok). No pri úvahách o čo najväčšom využití schopností čo najväčšieho počtu občanov pri riadení a tvorbe zákonov, vidím silné možnosti napr. aj v SAV (Slovenskej akadémii vied), kde by sa mali sústreďovať najlepšie vedecké kapacity národa. Hoci v posledných desaťročiach sa kredit SAV úmyselne výrazne znižoval , tak po správnom obrodení postavenia by sa akadémia mala stať miestom kde sa najväčšie mozgy národa budú zaoberať stratégiami rozvoja národa, a v neposlednom rade aj nezanedbateľnou (a veľmi potrebnou) správnou formuláciou legislatívnych výstupov z dohôd vlády a parlamentu…