Ako fungujú médiá

V minulom roku som napísal, že sme minuli čas na nadávanie aj robenie si posmeškov. Poďme sa v Novom roku pozrieť nato, ako fungujú médiá a ako filtrovať správy, ktorá nám dávajú. V ďalšom dieli zasa rozoberiem, ako podporiť lokálnu produkciu, ako nakupovať slovenský tovar u Slovákov.

Médiá fungujú podobne ako každá iná firma. Jej zamestnanci sú zahltení telefonátmi a mailami, preto si často vyberajú pracovné metódy, ktoré im šetria čas a námahu. Občas sa objaví plagiátorstvo, kedy si redaktor vezme materiál zo zahraničia a nadrzovku ho pošle grafikovi na okopírovanie. Veľké zahraničné magazíny to neriešia, lebo Slovensko je príliš malý trh.

Novinárčina trpí aj zvyšovaním podielu PR agentov na úkor novinárov. Z informácie sa stala trhová komodita a články sú prezlečenou reklamou alebo propagandou. Reklama sa stala metastázou, napáda napríklad predpoveď počasia alebo je vkladaná medzi informácie o vážnych udalostiach. Stieranie hraníc reklamy a bežných informácii nainfikovalo aj mladú generáciu skrz fenomén tzv. youtuberov.

Osobitným problémom je selektívne používanie odborníkov pre vyjadrenia k rôznym témam. V tomto ohľade sa Slovensko končí v Nitre. Maximálne odtiaľ vedia médiá dotiahnuť do Bratislavy odborníka na vyjadrenie. Ďalej platí, že mladší človek je ochotnejší a motivovanejší privstať si, aby sa skoro ráno objavil v televízii alebo rádiu. To do istej miery ovplyvňuje vekové zloženie odborníkov, ktorý sa potom vyjadrujú k zložitým témam. Tým, že máme hlavné mesto na samom okraji Slovenska, je informačné rozpoltenie štátu o to väčšie.

Pandémia nám však urobila dobrú službu v tom, že cez telemost sa môžu novinári spojiť s kýmkoľvek a kdekoľvek. Som zvedavý, či túto príležitosť médiá aj využijú nato, aby zabezpečili skutočne širokú pluralitu názorov. Pretože ak si dnes pozriem debatu odborníkov, zúfalo mi v nej chýbajú staršie ročníky aj rôznorodé názory. Pritom zastúpenie všetkých názorových strán majú novinári priamo v popise práce.

Výber odborníkov je samostatná téma. Médiá často oslovujú niekoľko neziskových inštitúcii alebo organizácii, ktorým dávajú priestor na vyjadrenia. Podiel ich mediálnych výstupov sa medziročne neustále zvyšuje, čo dokladujú ich vlastné výročné správy. Niektoré majú pomerne veľa personálu, ale sú medzi nimi aj takmer jednoosobové organizácie. Jednoducho sa samozvaný odborník prikryl honosným názvom, ktorý budí dojem, že v ňom robí celý tím analytikov. Tu sa osvedčili mená ako inštitút, spoločnosť Pritom je to malý kancel s jedným-dvoma ľuďmi.

Tieto tzv. inštitúcie a think-tanky systematicky privatizujú nielen mediálny priestor, ale aktívne sa tlačia aj do škôl. Ukážkový príklad nájdete na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici – vydali tam vysokoškolskú učebnicu Tretí sektor a mimovládne organizácie z roku 2009 a financovala ju Nadácia otvorenej spoločnosti. Ako kriticky sa mohli jej autori postaviť k tejto téme? Prečítajte si danú učebnicu a zistíte, že nijako. Začína to rozprávkou o zvieratkách, pokračuje to interview s niekoľkými pracovníkmi mimovládok, zvyšok je súhrn informácii a trocha histórie. Učebnica ide po povrchu, pozerá sa len na pozitívny prínos neziskových organizácii, zamlčiava však problémové stránky ich fungovania. O interdisciplinárnom presahu s politikou, sociológiou ani nehovoriac. Pritom sa veda oháňa práve týmto argumentom – že treba veci zasadzovať do kontextu a prepájať s inými odbormi.

Médiá vlastnené oligarchiou si za cieľ vybrali aj školy a štátnu správu, ktoré sa snažia zamoriť svojimi výstupmi. Najvypuklejšie je to pri Denníku N a SME, ktoré vypracovali „návody“ na kritické myslenie alebo boj proti hoaxom. Táto propaganda zašla až tak ďaleko, že jednotlivé ministerstvá už označujú legitímne položené otázky nespokojných občanov za hoaxy. Hoaxom sa stala akákoľvek kritika alebo nepohodlná otázka.

To isté sa deje v médiách, najnovšie pri smrti Lučanského. Novinár Šnídl z Denníka N napísal rozsiahly materiál, ktorým sa snaží navodiť dojem vyváženého spravodajstva. Pritom sám pracuje v médiu, ktoré najviac múti mediálny priestor selektívnym únikom informácii z prebiehajúcich vyšetrovaní.  Inými slovami, sám robí propagandu. Za tieto úniky doteraz nik nebol obžalovaný ani odsúdený.
Použijem preto jeho vlastné slová: „Pri každej besede s deckami či učiteľmi sa snažím vštepovať toto: majte si názory akékoľvek, len si dajte pozor, aby vychádzali z overených zdrojov. Alebo si tie zdroje aspoň všímajte.

Všímajte si, koho cituje Denník N, aké správy naopak vedome prehliada, aké načasovanie dáva jednotlivým správam. Overte si tiež, koho myšlienky a politické názory zdieľa spomedzi mimovládnych organizácií, s kým najčastejšie spolupracuje.

Ak je preukázateľné, že mimovládne organizácie sú vytvorené, podporované a naďalej financované zo zdrojov zahraničných vlád, ale aj polospravodajských inštitúcii, potom by tieto mali byť jasne označené ako zahraniční agenti a mali by mať náležitú kontrolu. Teda to, o čom v roku 1995 hovoril v Národnej rade Roman Hofbauer. Zvyšok je história. Pustil sa do neho Demeš a všetky vtedajšie neziskové organizácie. Treba ale dopovedať, že v danom čase boli tieto organizácie platené výlučne zo zahraničia, išlo teda o čistých zahraničných agentov, nástroje politiky, ktoré aj boli použité na politické ciele – zmenu nálady a zmenu vlády. Išlo o informačný politický útok vedený nevojenskými prostriedkami. Informačná vojna teda nie je fenomém 21. storočia, bola tu omnoho skôr.

Prepojenie novinárov s týmto sektorom je dnes už trvalé a mimoriadne pevné. Jednotlivé osoby sa zúčastňujú na spoločných konferenciách a debatách alebo si otvorene nahrávajú na smeč. Niekedy je praktickejšie, keď sa novinár odvolá na inštitúciu, že ona priniesla informáciu. Inokedy informáciu prinesie novinár a organizácia ho následne podporí, udelí mu ocenenie a pod. Synchronizácia v informačných útokoch a propagande je očividná v minulosti a ešte viac dnes.

Keď sme pri oceňovaní, máme tu cenu Novinárska cena. Ak ste si mysleli, že ju organizuje nezávislá stavovská organizácia, napríklad Slovenský syndikát novinárov, potom ste na omyle. Cenu organizuje Nadácia otvorenej spoločnosti.

Riešenie?

Prvý rok je čítanie s pozorumením. Najprv si zistím, kto je majiteľom daného média. Boli by ste prekvapení, koľko ľudí netuší, komu patria hlavné slovenské denníky alebo televízie, ktoré denne hltajú. Dodnes mám pred očami svojich bývalých kolegov z najrôznejších zamestnaní, keď som im vravel, kto sú majitelia jednotlivých televíznych staníc, denníkov a časopisov.

Druhý krok je porovnávanie viacerých zdrojov. Nielen infomačných, ale aj názorových. Čítať len jeden titul alebo sledovať len jeden informačný zdroj je slepá cesta, resp. sektárstvo. Všetky médiá sú dnes názorové, resp. sa im dá priradiť také alebo onaké politické tričko. A keďže vieme, že politici sa nemilujú, ale kontrolujú, mali by sme z princípu čítať rôzne názory. Noviny ako také ich na svojich stránkach neponúkajú.

Tretí krok je dohľadať si vždy pôvodný zdroj informácie. Teda ak článok v nadpise vytrhne nejaké tvrdenie politika, treba zájsť do internetového archívu niektorej spravodajskej televízie prípadne na stránku Národnej rady a vypočuť si celé vystúpenie. Nielen to, vypočuť si treba aj otázky novinárov, čo sa pýtali, nakoľko nepríjemní alebo zhovievaví boli a pod. Internet nám robí výbornú službu, dohľadať a preložiť sa dnes dajú celé stránky a netrvá to ani pol dňa.

Štvrtý krok sú slová, ktoré som sa naučil ako študent-novinár hneď v prvom semestri. V novinách je popísaných len 10 percent reality. Novinár vie 20 percent, ale čo vie navrch od bežného človeka, to nemôže z rôznych dôvodov napísať. Zvyšok je pred verejnosťou ukrytý, resp. je tak podaný alebo zamaskovaný, aby nebol zrozumiteľný pre slabo informovaných. V skratke, vždy si nechajte dostatočnú rezervu v úsudku. Aj vtedy, keď ste o udalosti počuli, dokonca ste ju aj na vlastné oči videli. Skúste sa vtedy pozrieť, o čom médiá nepísali, čo ignorovali, čo sa udialo simultánne, ale mimo svetla kamier.

Piaty krok je karanténa. Nie vaša, ale karanténa informácie, ktorú ste prijali alebo aj sami overili. Nechajte ju aspoň pár dní vykvasiť. Nekomentujte ju okamžite ako sa stala. Už o 5 minút môže byť všetko inak. Zajtra sa môže zvrtnúť o 180 stupňov a na ďalší deň sa vráti späť k prvej verzii. No a o týždeň sa posunie znova o nejakú udalosť.
Pokúste sa reťaziť udalosti do logickej nite. Žiadna udalosť sa nestala samostatne. Každý jedna je výsledkom predošlého deja. Niektoré deje trvajú týždeň, iné môžu pretrvávať aj storočia.

Nakoniec je už len trénovať, trénovať a trénovať. Aj čítanie novín a správ si treba natrénovať, ako každú inú zručnosť.

P.S.

Porovnajte sami – Šnídl vo svojej kniha Pravda a lož na Facebooku doporučuje svojim čitateľom nasledovný postup pri triedení informácii. Ako prvý bod navrhuje všímať si pôvodný zdroj informácie. Tu s ním súhlasím. V druhom bode sa už ale máte obrátiť na tzv. autoritu. Konkrétne navrhuje stránku konšpirátori.sk, čo je partia samozvaných ľudí, ktorí si povedali, že budú robiť rebríčky a súdiť iných. V treťom bode hovorí, že si máte lajknúť a sledovať stránku niektorého mienkotvorného média. Nie že máte sledovať a porovnávať, máte si lajknúť jedno vybrané médium.

Foto: cottonbro z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *