Ekonomický diletantizmus multiministra

Včera večer som si vypočul debatu trojministra Hegera s expremiérom Ficom v relácii Na hrane na TV JOJ. Toľko ekonomického diletantizmu sa len tak nevidí.

Hlavný spor bol, koľko málo dala táto vláda na podporu domácej ekonomiky a ľudí. Konštatujú to svetové štatistiky, kde sme na chvoste Európy. Heger napriek tomu argumentoval, že minuli viac ako miliardu a že je to viac, ako čo minula Ficova vláda po kríze v roku 2008. Porovnávať cez absolútne čísla je absurdné. Rovnako absurdné je argumentovať grafom spotreby, ktorý Heger v relácii vytiahol. Je to ako keby k nám prišiel bohatý nemecký turista a vzhľadom k svojmu príjmu by povedal, že u nás je lacno. Presne to urobil Heger. Dali sme viac ako miliardu. Je to viac ako Fico, takže je to v poriadku. 10 je predsa viac ako 1, nie?

Mali sme známych z Holandska, ktorí boli na Slovensku na návšteve. Tiež by ako spomínaný nemecký turista mohli povedať, ako je na Slovensku lacno, že si môžu u nás za svoj holandský plat dovoliť viac ako doma. Neboli však takí hlúpi, ako náš minister všetkého Heger a namiesto toho sa opýtali, koľko u nás stojí bývanie, energie a jedlo. Hneď potom sa opýtali, koľko zarábame, aby nakoniec skonštatovali, že u nás je draho.

Rovnako obludné je zahŕňať do finančnej pomoci tvrdenie, že táto vláda vybavila odklad splátok úverov. Pamäť mi ešte slúži, tak len pripomeniem, že Slovensko ako jedno z mála okolitých štátov urobilo len odklad splátok, ale nie úrokov!  K tomu všetkému darovalo bankám daňový odvod, čo je pre ne dvojnásobný zisk. Oboje slúžilo zahraničným bankám, nie našim podnikom alebo občanom.

Ďalší spor v debate viedli o to, že Smer sľuboval 13. dôchodky ešte v roku 2010 a trvalo mu dlho, kým ich presadil. Iba dieťa alebo mimoriadne naivný dospelý človek verí tomu, že keď sa niečo povie či sľúbi, stane sa to v ten istý deň. Ak sa v politike niečo oznámi, znamená to, že sa určil trend a smerovanie, ktoré sa budú v rámci finančných možností napĺňať. Nie všetko sa vždy nutne podarí, hlavne ak ste kryptokolónia a nemáte všetky páky nato, aby ste vedeli riadiť tento štát. Aj preto je dôležité tieto témy vyťahovať a nechať ich prejsť verejnou diskusiou.

Presne to sa stalo pri obrane Slovenska proti dvojitej kvalite potravín. Trvalo 15 rokov od momentu, kedy sa téma po prvý krát vytiahla na mediálne svetlo až po moment, kedy EÚ schválila zákon proti dvojitej kvalite potravín. A to ešte v zlej nefunkčnej podobe, lebo ho tesne pred schválením Rakúsko odsabotovalo. 15 rokov trvá dosiahnuť aký-taký výsledok a zhruba 30, kým sa niečo podarí dosiahnuť do zdarného konca. To sa ale nesmie nič výrazné stať a každá vláda by musela ťahať za rovnaký koniec. Nie každé 4 roky iným smerom, ako to vidíme u nás posledných 28 rokov.

Nuž ale čo čakáte od obchodníka s alkoholom, ktorý sa cez noc stal ministrom financií, hospodárstva aj zdravotníctva? Na čísla sa bude pozerať ako s prepáčením prepitý mozog. A ako hulvát v krčme potom vykrikuje, že na podporu dal viac ako miliardu, teda viac ako Fico! Pozrite si jeho profesný životopis a budete mať jasno.

Pri ďalších ministroch sa radšej ani nejdem pristavovať, lebo tie životopisy sú ešte zúfalejšie. Nezabudnite si pozorne preštudovať životopisy činovníkov pri najbližších voľbách. Budú čoskoro. A popri tom sa aj popýtajte na meno, aké daný človek má vo svojom odbore. Čo dokázal, čo v živote robil a či má odbornosť nato, aby sedel vôbec niekde v blízkosti ministerského kresla.

Foto: Anete Lusina z Pexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

5 komentárov k “Ekonomický diletantizmus multiministra”

  1. Som rád, že niekto ako ty, prešiel z výnosného IT biznisu do školstva a učí deti. Výborná analýza s rukolapnými argumentami. Presne ako tvoji Holanďania, aj moji nemeckí kolegovia (podotýkam, že manuálne pracujúci) sa ma v prvom rade opýtali, koľko stojí benzín (od dopravy začína väčšina ekonomiky), základné potraviny, bývanie a až potom sa spýtali na mzdy a dôchodky. U obyčajných ľudí je viac rozumu, ako u pomazaných hláv. Niekedy ozaj hlava neberie tie totálne nezmysly, povytŕhaný kontext súvislostí, ktoré si politici dovolia. No priemerný konzument tv a hlavných médii im to zbaští aj s navijákom.

    1. A to som nekomentoval diletantizmus politický, ktorý tam tiež predviedol. Napríklad v tvrdení, že premiér nemôže podať demisiu tak isto ako minister. Heger zrejme nepočul o tom, že existuje aj vláda v demisii, ktorá pokračuje do momentu, kedy je vymenovaná druhá. Bezvládie naša ústava nepozná, iba Heger si myslí, že to tak nie je. Všeumelec, pri troche šťastia z neho bude aj ústavný právnik!

      P.S. Učiť ako živiteľ rodiny môžem len vďaka tomu, že stále som jednou malou nohou v IT. Plat v školstve nie je taká katastrofa, ako sa na prvý pohľad zdá, pre mňa hlavne preto, lebo máme relatívne nízke náklady na život.

Napísať odpoveď pre graul Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *