Politický prehľad #29

Navzdory tomu, že sa na politickej scéne deje stále dosť, o čom sa dá písať, sa budem v tomto prehľade venovať skôr tomu, ako reagujú ľudia a médiá.

Núdzový stav na slovenský spôsob

Máme za sebou už rok pandémie a teda možnosť porovnať, ako sa kto zachoval. Nielen politici, ale aj občania. Následne to môžeme porovnať aj medzi jednotlivými štátmi Európy.

Za celé trvanie pandémie sme mali len minimum protestov namierených proti krokom vlády. Ak ich aj niekto zorganizoval, boli to najčastejšie provokatéri a pseudo-národniari. Nevznikol takmer žiaden spontánny protest. Dá sa povedať, sa ozvali len právnici, bežní ľudia minimálne. Tu a tam sa objavil nejaký prejav občianskej neposlušnosti, ale väčšina sa buď prispôsobila alebo zvolila cestu nenápadného obídenia obmedzení. Odpor sa prejavil sporadicky, jednotlivo a neorganizovane. Raz sa ozvali majitelia fitnescentier, inokedy si dupli kaderníci. Vtedy vláda ukázala, že v podstate reaguje len na svetlo a zvuk, vždy trochu ustúpila len po takomto tlaku. Spomenúť musím aj niekoľko starostov, ktorí s postavili na odpor voči plošnému testovaniu. Aj táto „rebélia“ nakoniec vyšumela, resp. si z nej zobrali príklad niektorí starostovia vládnej koalície, aby si prihriali vlastnú polievočku. Potom, ako niektorí „rebelujúci“ starostovia kúpili a darovali svojim občanom vitamínové doplnky, v Nitre primátor Hattas porozdával ľuďom respirátory a nezabudol k tomu pribaliť aj svoju fotku. Samospráva namiesto toho, aby sa spojila a dostatočne rázne vysvetlila napríklad Remišovej, ako si predstavuje regionálny rozvoj a eurofondy, ďalej pokračovala v otvorenej vojne medzi sebou. Únia miest sa pozvala k prezidentke, aby nakydala na VÚC, VÚC si mieša vlastnú kávu, ZMOS je rozštiepený a starostovia sa snažia prebiť, ako sami najlepšie vedia. V takomto stave je prirodzené, že ministerstvo vedie osoba ako Remišová. Dávku zdravšieho rozumu nepredviedli ľudia či samospráva, ale paradoxne jej štátny tajomník Ledecký, ktorý sa od nej rozhodol odísť.

Na politickom obzore sa ozývali len opozičné strany (Smer a Hlas) a mimoparlamentné strany (Spolu, PS a zopár novovznikajúcich národne orientovaných subjektov). Keď píšem ozývali, myslím tým skutočnú aktivitu – podania na Ústavný súd, vystúpenia v médiách, návrhy v parlamente a nie poštekávanie po sociálnych sieťach.

Médiá ďalej pokračovali v tom, čo robili aj pred voľbami. V bohapustej agitácii a propagande. Kritika chaotického spôsobu riadenia štátu prišla až vtedy, keď to bolo úplne očividné. A keď aj prišla, nikdy nie taká hlučná, ako pri prešľapoch predošlých vlád.

Keď toto všetko spočítate, občania demokracii počas pandémie veľa nedali. Skôr ukázali, čo všetko si s nimi politici môžu robiť. Občanov sa následne zastali buď právnici, politici alebo jednotliví ľudia z vládneho tábora. Teda všetko ľudia, ktorí nie sú medzi bežným ľudom populárni. Práve naopak, na právnikov sa dívajú ako na vychcancov a na politikov ešte horšie. Na Slovensku bol oddávna problém s inteligenciou a bežní ľudia sa na túto vrstvu vždy dívali s akýmsi dešpektom. Málokedy ako na prostriedok pozdvihnutia úrovne celého národa.

Tento rok dal veľa politikom aj médiám. Ukázal im, ako ďaleko môžu zájsť a neznášať pri tom žiadnu zodpovednosť. Bežným ľuďom zasa vzal nádej, že extrémna situácia nebodaj vytvorí kritickú masu mysliacich. Touto optikou sa pozerám aj na dnes podanú petíciu za referendum. Politici zabezpečili jej uskutočnenie, ľudia si dali námahu, aby vyzbierali podpisy aj bez tradičných stolíkov na uliciach a budú to rovnakí občania, ktorí budú musieť niečo urobiť, ak si želajú zmenu. Jeden podpis nestačí.

Núdzový stav na európsky spôsob

V článkoch sa už objavujú informácie, kto na pandémii najviac zarobil a kto naopak prerobil. Medzi víťazov radia technologické a farmaceutické firmy. Medzi víťazov možno zaradiť napríklad aj Brusel, ktorý vytrvalou salámovou metódou presadzuje svoj Plán obnovy, teda obyčajný úver. Ten, kto úver dáva, následne diktuje aj podmienky. Ak máte úver, menej repátate, menej sa ozývate, menej riskujete. Úplne po lopate je to znázornené v základnej významovej (obraznej) rovine v reklame banky VÚB. Otec s dcérou sa v nej plazia vo vlastnom domove pred bankovou úradníčkou. Ale zároveň je im nahovorené, že sú vraj v obraze… Ak proti tomuto nik neprotestuje, majú na svoje konanie v podstate náš súhlas. To isté sa stane národným štátom po prijatí Plánu obnovy. Bude to nerovné partnerstvo a bude sprevádzané tvrdením, že je to pre naše dobro. Spomeňte si, ako sa na začiatku pandémie ľudia dožadovali väčšej kontroly a zásahov štátu. To isté sa stane, keď sa začne rúcať terajší ekonomický systém. Ďalší stupeň vývoja po kríze žiaľ poznáme a volá sa fašizmus.

Núdzový stav sa isto podpíše nielen na ekonomike, ale najmä na spoločnosti. Je to práve spoločnosť, ktorá drží pokope štát. Pred pol rokom som písal, že po roku pandémie sa budem pýtať na počty mŕtvych, na počet samovrážd, rozvodov, zrušených živností a ďalších ukazovateľov. Dnes k tomu musím pripočítať aj počet pôrodov. V niektorých európskych štátoch sa narodilo menej detí ako počas 2. svetovej vojny! Ostatné čísla sa začnú prejavovať až s oneskorením, pretože svetové deje majú obrovskú mieru zotrvačnosti. Veď ani menší vlak nedokáže zastaviť na desiatich metroch, keď ho predtým roztúrovali na stovku (napr. nadspotrebou alebo tlačením peňazí).

Ako von z núdzového stavu?

Keď je tu riziko, že núdzový stav sa plynule prevalí do stavu svetovej núdze, začínajú sa objavovať rôzne návody a odporúčania, ako sa zabezpečiť do budúcnosti. Od protiatómových krytov až po nákup zbraní alebo drahých kovov.

Nič z toho vám nepomôže, pokiaľ tie veci nebudete vedieť náležite použiť. Darmo si na tajnom mieste zakopete poklad. V momente, keď ho vykopete a prvýkrát použijete, budete konfrontovaní s tým, či ho aj ubránite. Vtedy vám pomôžu len znalosti. Od tých základných (teplo, jedlo, sebaobrana) až po tie ťažšie (cudzie jazyky, psychológia). Znalosti vám nik neukradne, máte ich stále k dispozícii a neustále ich môžete rozširovať. K tomu treba pripočítať aj zdravé vzťahy s rodinou a priateľmi, lebo sám človek veľa nezmôže.

Ďalšia výhoda znalostí je, že vám poslúžia bez ohľadu na to, či sa daný scenár stane alebo nie. Pretože poučiť sa viete z pozitívnych aj negatívnych udalostí. Tým pádom sú všetky udalosti neutrálne, pretože sú všetky len spätnou väzbou. V momente, keď si uvedomíte, že bez spätnej väzby nedokážete v živote riadiť ani len káričku na dvoch kolieskach, prestanete dávať udalostiam zbytočné nálepky a otvoríte myseľ konštruktívnym riešeniam. A za akúkoľvek spätnú väzbu začnete byť vďačný.

Svetové udalosti

Zo svetových ukazovateľov vyberiem 3udalosti, ktoré naznačujú ďalšie smerovanie. Dve sú z Číny, jedna z Európy. Čína ako prvá spustila oficiálnu štátnu kryptomenu, digitálny juan. Tá istá Čína prijala zákon na pokutovanie nadspotreby. Ak v reštaurácii nedojete jedlo, bude vám naúčtované ako pokuta. Prečo spomínam tieto dve udalosti? Pre porovnanie praxe s rečami. Kým o pokroku a nadspotrebe v Európe hovoria už dlho úradníci, mimovládky a aktivisti, v Číne je to realitou, priam až zákonom.

Vo Francúzsku napísali vojaci otvorený list. Od aktívnych dôstojníkov až po vyslúžilých a tvrdia, že štátu hrozí občianska vojna. Za tento list im hrozí vojenský súd. Prečo je táto udalosť zaujímavá? Pretože predohru k nej nám už toľko krát zobrazili v umení a filmoch. Napr. v 13. okrsku (Banlieue 13). Ak potrebujete nejakým zásadným spôsobom zasiahnuť do spoločnosti, je dobré, ak na to máte patričné dôvody. Teda ak máte patričné krytie. Tým dôvodom môže byť napríklad takýto otvorený list, ktorý len nahlas ozvučí náladu v spoločnosti. Čas ukáže, ktorý scenár bol pravdivý.

Foto: Milan Chudoba z Pexels