Dlhodobo upozorňujem na to, že tu existujú tendencie na znovuobnovenie Rakúsko-Uhorska. Nie štátneho útvaru, ale podľa iných princípov. Predsalen máme 21. storočie a veci sa dnes už dajú riešiť inak ako v 18.-19. storočí. Štáty už netreba obsadzovať vojensky, väčšinovú kontrolu môžno docieliť aj inými prostriedkami.
V minulosti som spomínal našu závislosť od nemeckých a rakúskych podnikov. Spomínal som aj fakt, koľko našich ľudí tam pracuje v gastronómii a opatrovateľstve. Táto závislosť sa neskôr prejavila pozvaním rakúskych vojakov-medikov počas prvej vlny pandémie. Neskôr sme u nás mali aj ľudí z Maďarska na výpomoc. Maďarsko nám momentálne overuje vakcínu Sputnik V a mieša karty aj v dvojitom občianstve.
Medzičasom sa naplno rozhorel diplomatický konflikt s Ruskom. Česko a aj Slovensko sa pustilo do nerovného súboja a začalo vypovedávať ruských diplomatov. Lenže Rusko dnešných dní nie je Sovietsky zväz z obdobia socializmu. Rusko veľmi dobre vie, ako sa má brániť stratégii tzv. „pinprick operations“ – teda neustáleho dobiedzania a malých nepríjemností. Veľmi dobre vie, že keď bude tých malých nepríjemností kritické množstvo, nemusia to ustáť. A preč sú aj tie časy, kedy Rusi zdieľali svoj výskum a technológie s malými štátikmi ako sú tie naše. Spomeňme si, kto dostal možnosť spoločne stavať elektrárne alebo nemocnice v Afrike.
Už dnes existujú signály, že ak to budú nepríčetní politici v ČR a SR hrotiť, Rusko nemá problém kompletne zatvoriť svoje veľvyslanectvá v týchto štátoch. Presne podľa hesla Ak je bitka nevyhnutná, treba udrieť prvý. Aký by bol z toho výsledok pre nás? Obsluhovali by nás konzuláty z Viedne alebo Budapešti. Čo to znamená v praxi? V Rusku si ani neškrtneme. Môžeme si to ako malé štáty dovoliť?
Uvediem praktický príklad, kam to môže zájsť a aké to má dopady. Pred rokom 2008, kedy vypukla prvá veľká kríza, boli u nás dcérske spoločnosti zahraničných firiem spravované slovenským menežmentom. Spolupracoval som ako subdodávateľ-grafik na jednom projekte, pracoval som pre zahraničnú potravinársku firmu. Spolu so mnou mali zo zákazky zárobok ďalší dvaja ľudia – majiteľ reklamnej firmy a jazykový korektor. Po kríze náš klient odsťahoval vedenie spoločnosti do Prahy a tým pádom sme prišli o robotu. Čo sme robili doteraz, začali potom robiť české firmy. Čo sa stane po terajšej kríze a ďalšom optimalizovaní? Vedenie pre slovenský trh zrušia aj v Prahe a presunú ho napr. do Viedne a bude obsluhovať väčšie územie. Tým pádom prídu o robotu české firmy, ktoré mali z tohto klienta zárobok.
Presne tak isto to bude fungovať, ak nás budú obsluhovať ambasády v zahraničných štátoch. Ako sa hovorí, utrieme hubu a nebudeme mať dosah na nič. Netreba strašiť raketami, že tie ruské v prvej vlne zasiahnu nás, satelitné štáty NATO. V prvej vlne nás zasiahnu najmä ekonomické dopady a chudoba. Už to samotné stačí a bude mať nesmierny dopad na obyvateľov. A ako to bude so Sputnikom? Budeme ho nakoniec aj s prirážkou kupovať od Rakúšanov? Ktorí ho navyše budú možno vyrábať v licencii? Koho štátnosť to podporí a koho naopak zníži?
Priemerná slovenská rodina vedela pred pandémiou odložiť z mesačnej výplaty 100 Euro. To jej nestačí, ak sa pokazí práčka alebo nebodaj odíde kotol. Koľko bude vedieť táto rodina odložiť po pandémii? Nič. Ako si zaobstará novú práčku? Úverom. Stane sa závislejšou a vydierateľnejšou. A náchylnejšou na politikov, ktorí jej budú sľubovať buď nezmysly alebo naopak budú presadzovať radikálne riešenia.
Bude to bolestivá lekcia, ale evidentne je nutná, keďže ľudia ako Korčok alebo Naď neboli doposiaľ zosadení zo svojich stoličiek a bežní občania sa neohradili voči doterajším excesom politikov. Rok pandémie nám to ukázal v plnej kráse.
Tento príklad nám ukázuje aj to, ako sú prepojené svetová politika a hospodárstvo. Diplomatická prestrelka s Ruskom nás môže doviesť do novej verzie Rakúsko-Uhorska. Alebo sa konečne preberieme (ako sa spieva v našej hymne o bleskoch a hromoch) a začneme sa riadiť sami, príčetne a so znalosťami. Áno, znamená to napríklad odmietnutie Plánu obnovy, hľadanie zdrojov inde alebo spojenie sa v inom formáte ako Rakúsko-Uhorsko. To sú presne udalosti a rozhodnutia, ktoré by mali nastať po úspešnom referende.
Akokoľvek neprihliadam na to „kto to povedal, ale čo povedal“, snažím sa byť neosobný a vecný, anonymné, nepodpísané články ignorujem. Napriek tomu tento zdieľam. Súhlasím.
Ďakujem za komentár aj zdieľanie. Tento článok ale podpísaný je, neschovávam sa za pseudonym ani slovíčko admin.
Skvelá analýza, palec nahor
Ďakujem, ale je to len mozajka, ktorú treba ďalej dopĺňať.
Výborný komentár….👍👍👍
Pozrel som si Michelkove Veci verejné k Plánu obnovy. Nadobudol som dojem, že rovnako, ako vláda, tiež nepochopil o čom by mal byť ten plán. Plán obnovy je o sektoroch zasiahnutých pandémiou, nie o dekarbonizácii ekonomiky (zelená ekonomika má pridelených 1,9 miliardy €), o revitalizácii Hornej Nitry po útlme baníctva.
Plán obnovy je na samostatný článok, tak zatiaľ iba v krátkosti – sú to „investície“ do betónu. Všetko chcú zaliať „do betónu“, postaviť si pomníky, lebo ako ti na chodbe sami politici priznajú, lavičky, parčíky, nemocnice a pod. im vyhrajú voľby.
Tým je povedané všetko, nechcú investovať do ľudí. Pretože sa to ťažko vymýšľa, ťažko kontroluje a výsledok bude vidno o 2 generácie. Takže to dopadne tak, že sa tu postavia nejaké veci, ale nebude toho, kto by to udržiaval, rozvíjal ani komu by to potom slúžilo.
Čerešnička na záver, toto všetko sa postaví na sekeru.