Porovnanie – ako informujú slovenské a nemecké médiá

Priebežne sledujem zahraničnú tlač a postupne si všímam rozdiely v tom, ako sa informuje vonku a ako informujú u nás doma.

V poslednom čase začal svet obchádzať strašiak menom inflácia, resp. hyperinflácia. V skratke sa dá povedať, že inflácia je nárast cien sprevádzaný znížením hodnoty peňazí. Čiže za tie isté peniaze nakúpite menej vecí a služieb.

Hyperinflácia je stav, kedy sa inflácia utrhne z reťaze a v obehu sa napríklad začnú objavovať bankovky s obrovskom nominálnou hodnotou. Predstavte si namiesto 100-eurovky bankovku, na ktorej je suma 10.000 Eur. V extrémnom prípade prídete o celé vaše úspory aj dôchodok a nebudete vedieť predať nič z vášho majetku.

Momentálne je situácia taká, že sa ekonómovia nevedia dohodnúť, čo príde. Jedni tvrdia, že to bude inflácia, iní zasa že príde jej opak, teda deflácia. No a nájde sa aj zopár mimoriadnych pesimistov, ktorí predpovedajú katastrofu.

Pesimisti opierajú svoje tvrdenie nielen o ekonómiu, ale aj dejiny a správanie ľudí. Odvolávajú sa na Weimarskú republiku, ktorá bola premostením medzi nemeckou monarchiou, novodobou republikou a hitlerovskou diktatúrou. Trvala iba krátko a za tento čas zažila obrovskú hyperinfláciu. Tá bola spôsobená jednak nekontrolovaným tlačením peňazí, ale aj neochotou míňať v neistote po 1. svetovej vojne a následých reparáciách.

Vtedajšia hyperinflácia prišla postupne. Prvá vlna síce ľudí vystrašila, ale veci sa dali napokon do zdanlivého normálu. Ľudia začali trochu viac utrácať, naštartovala sa spotreba. Následná druhá vlna ale vystrelila do astronomických čísel. Weimarskej republike nepomohla ani politická situácia, kde prebiehal boj politických frakcií. Niektorí sa chceli vrátiť k monarchii, iní požadovali republiku, až nakoniec prebral kormidlo Hitler. Väčšina dnešnej populácie Európy už žila v časoch relatívne nízkej inflácie a nezažila také dramatické udalosti ako ich dnes prežíva napríklad Venezuela.

Situáciu vtedajšieho Nemecka prirovnávajú v mnohom k situácii dneška. Ohromné tlačenie peňazí sa doteraz nezastavilo. Prvé poriadne cuknutie prišlo až v roku 2008. Po ňom však neprišlo vytriezvenie. Naopak, špekulácie sa rozbehli naplno a všetko sa vrátilo do zdanlivého normálu. Teraz sme zažili pandémiu, ktorá sa dá v niektorých ohľadoch prirovnať k vojne. Ľudia sa prirodzene stiahli, prestali utrácať, ekonomika sa takmer zastavila. Dnes v rozhlase hlásili, ako jedna automobilová fabrika striedavo vyrába a púšťa smeny domov. Prepadla sa ešte aj pôrodnosť, v niektorých štátoch je dokonca nižšia ako počas vojny. To len pre ilustráciu nálad obyvateľstva a psychológie tohto javu. Tlačiarne peňazí ale stále bežia ďalej. K tomu všetkému treba pripočítať politikov, ktorí začali rozhadzovať peniaze akoby to boli konfety na párty. Tu 750 miliárd v európskom Pláne obnovy, tam 2 bilióny v americkom projekte obnovy. Tie obrovské sumy sú kombináciou úverov a zvýšených daní.

Nech sa na to pozriete akoukoľvek optikou, situácia je mimoriadne neistá a nik vlastne nevie, ako z nej von. Mnoho ľudí to ale komentuje tak, že oni chcú len normálne žiť. Čo to znamená normálne? Tak ako pred pandémiou? Chcú normálne žiť, ale pritom sa odmietajú zúčastňovať na riadení štátu a spravovaní spoločného majetku. Výsledok sú nepríčetní politici (aj oligarchovia a novinári), ktorí si uzurpovali moc.

Ako si má poradiť drobný človek?

V prvom rade zvýšením svojej informovanosti. Čiže učiť sa. To sa dnes paradoxne ľahko povie a ťažko urobí. Informácií je záplava a kvalita sa hľadá ťažko. V takej situácii vždy pomôže porovnanie. Zameral som sa na to, akým spôsobom o vyššie spomínaných rizikách informujú noviny na Slovensku a v Nemecku. Nemecko som si vybral jednak preto, že nemčinu ovládam najlepšie (vyštudoval som bilingválnu rakúsko-slovenskú obchodnú akadémiu), ale hlavne preto, lebo Nemecko je náš najväčší obchodný partner. Zároveň je to 5. najväčšia ekonomika na svete. Všetko, čo sa udeje alebo povie tam, sa nás bude nutne týkať.

V prieskume som si stanovil pojmy, ktoré chcem vyhľadávať. Vybral som dve slovíčka – inflácia a hyperinflácia. Následne som si tieto pojmy dal vyhľadať na stránkach najznámejších novín, denníkov a magazínov. Na Slovensku to boli SME, Pravda, Hospodárske noviny, Trend, Denník N, aktuality.sk, pluska.sk a TASR. V Nemecku som hľadal vo Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), Süddeutsche Zeitung (SDZ), Handelsblatt, Die Zeit, Stern a dpa. Pozor, mnoho slovenských stránok filtruje výsledky podľa dátumu alebo relevancie. Informácie som hľadal len podľa dátumu, od najčerstvejších po staršie, nie podľa ich algoritmov.

Pri pojme inflácia neboli takmer žiadne rozdiely ani medzi našimi štátmi, ani medzi jednotlivými novinami. Väčšina článkov riešila infláciu z pohľadu Európskej centrálnej banky, amerického FED-u a pod. Naše aj zahraničné zdroje, ktoré citovali, sa zhodli na tom, že tá inflácia nemusí prísť, nie je taký veľký strašiak a pod. Iní zasa priznali maximálne to, že sa zrýchli, ale následne sa vyčerpá. Tvrdili to Ivan Mikloš, človek z FED-u aj ekonomický týždenník Trend.

Obrovský rozdiel nastal pri pojme hyperinflácia. Slovenské médiá o tejto hrozbe buď neinformujú vôbec alebo sa zamerali len na Venezuelu a informujú o nej skôr senzačným spôsobom, ako o ďalšom útoku žraloka v Austrálii. Zmienku o medzivojnovom Nemecku som našiel len v Hospodárskych novinách. Pohľad do nemeckých novín je radikálne iný. Tam sa na negatívnych predpovediach zhodujú oficiálni predstavitelia aj ekonomickí komentátori. Mnohí spomínajú práve Weimarskú republiku a vtedajšie katastrofické skúsenosti. Správ o Venezuele je v nemeckej tlači len nevyhnutné minimum.

Čo to pre mňa znamená?

V prvom rade to, že je lepšie byť informovaný a pripravený, než zaskočený. Ak ma takto úboho informujú slovenské médiá a kolegovia novinári, musím sa nutne pozrieť za hranice. Dupľom, ak som ako štát závislý na inej veľmoci. Keď v tej veľmoci, kde majú bohatú historickú skúsenosť, bijú na poplach, je pre mňa najvyšší čas tiež sa zariadiť.

V žiadnom prípade by som sa nezačal chlácholiť, že hyperinflácia alebo znárodnenie sú prežitky minulosti a viac sa opakovať nebudú. Ľudia sú stále rovnako chamtiví a páky na burzách len narástli. A terajšia pandémia krásne ukázala, ako ľahko sa dajú obmedziť základné ľudské práva či kontrolovať dav. Pandémia ukázala aj to, že bohatí zbohatli a chudobní schudobneli. To je vždy predohra ku katastrofe.

Prvý krok na zabezpečenie svojej budúcnosti je vzdelávať sa. Zistiť čo najviac informácii a urobiť si vlastný názor. Nečítať jeden denník a neveriť slepo jednému odborníkovi len preto, že mu to doteraz vychádzalo. Zároveň musíme pracovať na tom, aby tu vznikla vrstva novinárov, ktorí budú poskytovať naozaj vyvážené spravodajstvo a dajú nám solídny prehľad. Sme na jednej lodi, preto ak nás dnes slovenské médiá neinformujú o nadchádzajúcej búrke, potopíme sa spoločne. Nehovoriac o udalostiach, kde novinári priamo napomáhajú tej búrke alebo ju sami tvoria.

Inflácia a hyperinflácia v slovenskej a nemeckej tlači (PDF)