Práve teraz sa rozhoduje o budúcnosti vidieka aj štátu

Vidiek je dlhodobo zanedbávaný a momentálne sa vedie boj o to, kto ho vlastne bude spravovať. 

Pre začiatok si spočítajme, ako sme na tom:

1. Remišová tvrdí, že nasmerovala 2,7 miliardy do regiónov. Áno, ale urobili to cez IROP, takže peniaze pôjdu len do krajských miest. Podobné tvrdí Heger, len s menšou sumou.
2. Súdna mapa zhorší dostupnosť práva v regiónoch (aj niektorých menších mestách).
3. „Reforma“ zdravotníctva môže zhoršiť dostupnosť k zdravotnej starostlivosti.
4. Chcú presadiť zonáciu národných parkov a presunúť agendy z ministerstva pôdohospodárstva pod rezort životného prostredia. To je v podstate vyvlastnenie, resp. obmedzenie prístupu ľudí k ich pôde.
5. Únia miest a ZMOS nespolupracujú, naopak, vzájomne sa napádajú.
6. Vidiek je decimovaný cez poľnohospodárstvo (mrznúce reformy, meškajúce platby z PPA atď.)
7. „Vymierajú“ školy v menších mestách, žiaci a študenti idú radšej do vzdialenejšieho, ale väčšieho mesta.
8. Pri mestách rastú satelity a chudoba spôsobuje ďalší rast miest a aglomerácii napriek tomu, že aglomerácie sú dnes rizikové a choré z pohľadu ekológie, dopravy, bezpečnosti a mnohých ďalších aspektov ľudského života.

Takto vyložené to vyzerá skôr na systematické vyľudňovanie vidieka a jeho presun do kategórie skanzen. Na Slovensku sa presunul boj práve do tejto principiálnej roviny – mesto alebo vidiek. Mestá si uzurpujú právo na väčší balík peňazí, zároveň chcú rozhodovať o tom, ako má fungovať vidiek.

Za účelom lepšieho regionálneho rozvoja boli vytvorené rôzne komisie a medzistupne. Pri slove komisia vám možno automaticky nabehne negatívny význam, ako zbytočný medzičlánok v riadení. Ak ale nechcete, aby o nejakom zapadnutom regióne rozhodoval v podstate nezorientovaný úradník v Bratislave, kto o ňom má rozhodovať? Práve ten medzičlánok, odborné orgány, ktoré by mali byť zložené z miestnych odborníkov, politikov, tretieho sektora, škôl, podnikateľov a pod. Pre tento účel si štát zadefinoval, že budú vytvorené tzv. UMR a SPR. Trochu nešťastne zvolené pojmy, ale vysvetliť sa dajú pomerne jednoducho. Riadene sa malo rozdeliť medzi lokálnu úroveň (mestá a obce) a regionálnu úroveň (kraje). Mestá vytvárajú UMR, teda územia udržateľného mestského rozvoja a kraje SPR – strategicko-plánovacie regióny. Ide v podstate o plány, ako by sa mali rozvíjať mestá a vidiek. Tieto plány by komisie mali priebežne kontrolovať, či sa napĺňajú. V podstate ide o klasické päťročnice, len prebalené do eurovlajky.

Rozdelenie na mestá a vidiek je absolútne logické, pretože mestá majú úplne iné problémy ako vidiek. Ako mesto sa berie aglomerácia, teda priľahlé dediny, ktoré už nemožno označiť ako vidiek, pretože je v nich napríklad kopa priemyslu napojeného na priemysel mesta. Rovnako tam nie je už ani vidiecke bývanie, ale doslova nocľahárne pre robotníkov. Vidiek má naopak úplne iné problémy. Kým mesto prirodzene pritiahne vďaka fabrikám alebo atrakciám ďalšie firmy a rozvoj, vidiecky región, kde nie je ani termálny vrt, ani významná turistická atrakcia a o priemysle už ani nehovoriac, musí riešiť svoj rozvoj úplne iným spôsobom. Preto to delenie na UMR pre mestá a ich okolie a SPR pre vidiecke regióny. SPR nie je teda nadradené UMR ani naopak. Sú to rovnocenné plány a stratégie pre dve odlišné typy sídiel. Stále však platí, že Slovensko je v prevažujúcej miere vidiecke osídlenie. Nie je ho hanba, je to objektívny realita.

Tu sa dostávame k podstate problému – štát nechal mestá a kraje, aby si povytvárali UMR a SPR. Stálo ich to nemálo námahy, rokovaní a energie. Dnes je situácia taká, že UMR pokračujú (fungovali aj v predošlom programovom období), ale SPR sa rozhodla táto vláda zarezať. SPR jednoducho nebudú fungovať a celý rozvoj sa má realizovať cez UMR, teda mestá. Myslíte si, že mestá dajú niečo vidieku? S primátormi ako Vallo, Hattas alebo Rybníček? Problém je, že sa nám vo veľkom začala predvolebná agitka, keďže mnohí tušia neblahý koniec tejto vlády. V rámci boja sa začali obviňovať navzájom, mestá VÚC-čky, VÚC mestá, Únia miest proti ZMOS-u a tak dokola. Pritom hlavný vinník sedí v Bratislave a študoval bábkoherectvo. Namiesto spájania sa a upozorňovania, že takto si už žiaden starosta nepostaví ani kanalizáciu ani nič podstatné, sa začínajú hádať. Spoločne sa potľapkávajú po pleciach, ale už nepovedia, že regiónom dali spoločne na 10 rokov 1,4 miliardy, avšak ministerstvá si nechali zvyšných 12 miliárd. Kto bude riadiť rozmiestnenie týchto peniaze? Diletanti a plagiátori? Úradníci z Bratislavy neznalí pomerov v regiónoch?

Podobná situácia sa deje v takzvaných zelených fondoch, ktoré sú určené na výstavbu kanalizácií a čističiek pre obce. Tieto fondy sa dajú čerpať len so spoluúčasťou, teda časť musí zacvakať samotná obec. Kto dnes nemá kanalizáciu? Obce pod 1.000 obyvateľov. Teda tie najmenšie a zároveň najchudobnejšie. Pretože úvery treba aj splácať. Ak ich vôbec chudobná obec dostane. A ak aj áno, či ich bude najbližších 10-20 rokov vládať splácať.

Situácia v našom štáte je nasledovná. Slovensko si zarobí len základný chod štátu. Nemáme žiadne peniaze na rozvoj – teda opravu ciest, mostov, železníc, výstavbu nových vecí. Všetko, čo sa na Slovensku stavia a dá sa označiť za rozvoj, je financované okľukou cez projekty a eurofondy. Eurofondy nie sú almužna, ktorú dostávame z EÚ. Sú to z veľkej časti peniaze, ktoré sme odviedli do spoločnej kasy. Sú to teda naše vlastné peniaze.

Myslite na to, keď pôjdete najbližšie k voľbám. Zabudnite na reči o cinknutých voľbách a manipuláciách. Pri dnešnom stave politiky netreba robiť žiadne manipulácie. Stačí sa pozrieť na volebnú účasť a percentá, akými vyhrala vládna strana či prezidentka. Jeden názorný príklad:

Predstavte si, že kandiduje poslanec, úplné hovädo/plagiátor/mafián/nedouk.
Sme traja voliči:
1. Ten, ktorý nechce voliť a myslí si, že voľbou nič nezmení.
2. Nerozhodný volič počuje toho prvého a povie si, že to má logiku – nepôjde voliť.
3. Rozhodnutý – pôjdem a zvolím toho debila.

Pritom ste vy dvaja mali možnosť prehlasovať rozhodnutého v pomere 2:1. Do funkcie sa však dostal debil a následky budeme znášať všetci traja voliči. Ešte horší problém je, že po tejto vláde narastie prvá a druhá skupina voličov. Narastie počet znechutených a je tu riziko, že účasť vo voľbách bude ešte nižšia. Takže sa do funkcií môžu dostať ešte väčší debili ako dnes. A s ešte menším mandátom. Teda legitimitou.

Myslite nato pri najbližších voľbách. Lebo raz prídu a lepšie je mať niekoľko plánov, ako  v panike improvizovať.

Doplnenie

Komu prospeje, že sa medzi sebou hádajú VÚC a starostovia obcí? Ani jednej, ale ani druhej strane. Vyhovuje to tomu, na koho hlavu sa kritika nevezie. Prečo sa nik nepozrie na vinníka Remišovú, ktorá nediskutuje, riadi direktívne a najlepšie sa to prejavilo na jej vlastnej zlyhanej strane. To je múdrych rečí (najmä z liberálneho tábora), že dobrý líder nemá byť despota, ale tímový hráč. Takto isto žiaľ riadi ministerstvo, takto isto riadi eurofondy a takto riadi aj informatizáciu. Všetko pomerne dôležité rezorty z pohľadu našej budúcnosti.

Viem, že starostovia majú mnoho výhrad k VÚC-kám, resp. k niektorým konkrétnym úradníkom, ktorí sa správajú arogantne. Treba si však uvedomiť, že teraz nemôžu vŕtať diery do pokazenej lode, nie uprostred búrky. Môžu len vtedy, ak majú pripravenú lepšiu loď alebo najprv dôjdu bezpečne do prístavu. Ani je jedno a ani druhé zatiaľ nie je na dohľad.

Aj keď si zoderiem klávesnicu a ústa, neustále budem opakovať potrebu zjednotiť sa a uvedomovať si, kto je skutočný vinník problémov. Boj jeden proti druhému má vždy len jediného víťaza – toho tretieho. Pozorovateľa, machinátora, bábkovodiča, človeka v pozadí.

Foto: MART PRODUCTION z Pexels