Posledné udalosti krásne odkrývajú spôsoby riadenia štátov aj spôsoby jednania medzi jednotlivými aktérmi. Stačí to len pozorovať a náležite vyhodnocovať. Ak navyše začnete politiku a jej dianie pozorovať a hodnotiť, možno sa vám podarí zbaviť sa zbytočného hnevu a emocionálnej záťaže. Skúste sa sústrediť na dej. Berte to ako film alebo úlohu, ktorú treba sledovať a rozmýšľať nad riešeniami.
Keď sa vám podarí prepnúť výhybku, máte šancu nestrácať energiu na hnev a zároveň sa budete menej čudovať, prečo nejaký politik povedal to alebo ono. Omnoho podstatnejšie však je, že budete mať lepšie informácie nato, aby ste vedeli ochrániť seba a svoju rodinu. Lepšie informácie na kľúčové rozhodnutia do budúcnosti. Vezmite si príklad, že musíte riešiť svoje bývanie. Pomôže vám pri rozhodovaní, že budete doma nadávať na nenažrané banky? Vyrieši to váš problém? Nie. Tak prečo robiť tú istú chybu pri analyzovaní politiky…
Figúrky na šachovnici sa pohli
Západní politici a ich médiá neustále vyvolávajú zdanie, že bude vojna na Ukrajine. Prišlo to až do toho bodu, že agentúra Bloomberg ohlásila napadnutie Ukrajiny Ruskom. Následne sa musela za tento hoax ospravedlniť.
Medzičasom sa nový nemecký kancelár Olaf Scholz vybral do Washingtonu žehliť, že Nemecko váha s podporou vojenských aktivít smerom k Ukrajine. Nechcú im napríklad dodať žiadne zbrane. Pošlú im len helmy. Následne sa ozvali dve spisovateľky, jedna z Bieloruska a druhá z Nemecka. Vraj nemecká vláda je slabošská. Takúto reakciu nemožno nazvať inak ako cirkus. Jednak že sa ozvali až dve osoby, jednak pre svoje povolanie a hlavne preto, že ide o ženy. Je skôr rarita, ak ženy podporujú vojnu. V drvivej väčšine prípadov za vojnové ťaženie kritizujú mužov.
Zatiaľčo Scholz bol vo Washingtone, rakúsky minister zahraničných vecí sa vybral do Kyjeva. Tu je zaujímavé, že sa tam stretol s Korčokom a českým kolegom Lipavským. S tým Korčokom, ktorý pred pár dňami asistoval v USA pri podpise vojenskej dohody. Korčok je teda kuriér, ktorý prišiel do Kyjeva odovzdať noty jednak ukrajinskej strane, ale aj zosynchronizovať ostatných hráčov. Dôležité veci sa totiž nikdy nevybavujú po telefóne alebo emailom. A návštevy iných štátov sa nerobia kvôli úsmevom a rukotrasom pred kamerami.
Zhruba v podobnom čase sa vybral Macron do Moskvy. No a spomenúť treba aj cestu Putina do Pekingu. Nešiel tam len kvôli olympiáde, ale práve v deň jej začiatku urobil s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom spoločné vyhlásenie. To prehlásenie sa týkalo jednak vzájomnej spolupráce, ekonomiky, Ukrajiny ale aj celkovej nestability vo svete.
Takéto frenetické hemženie pre pozorného diváka vždy pekne odkrýva, ako fungujú vzťahy a kto s kým kávu mieša. Mne z toho vychádza, že vojna nebude. Najmä nie po tom prerieknutí Bloombergu. Áno, Biden, Blinken aj Soros budú mať ešte kopec hustých rečí, ale len kvôli zotrvačnosti. V politike nemôžete robiť prudké obraty.
Vojenská zmluva s USA
V debate o tejto zmluve som si všimol, ako na ňu reagujú politickí komentátori. Dá sa povedať, že prebrali slovník Čaputovej. Na jednej strane pripúšťajú, že veľmoci si robia s malými štátmi, čo sa im zachce. Pripúšťajú, pretože inak by boli úplne na smiech. Zároveň však neustále tvrdia, že USA to robiť nebudú a spoločná dohoda nás ochráni. Ochráni pred čím? Nami samotnými?
Celá debata o zmluve DCA by sa mala zastaviť už len pre jeden jediný dôvod – slabú transparentnosť pri jej prejednávaní. V prvom rade ju dali na pripomienkovanie počas sviatkov. To je pokútne jednanie, ku ktorému sa uchýlili takmer všetky naše doterajšie vlády. V druhom rade arogancia, akou odpovedali Naď a Korčok na kritiku. Zmluva by mala byť vrátená na rokovací stôl už len pre tieto dve veci. Kto potrebuje niečo maskovať a následne nadáva kritikom evidentne robí niečo nekalé.
Treba si uvedomiť aj inú vec. Táto zmluva neposiluje NATO, ako nám to tvrdia politici. Nie je to zmluva medzi NATO a Slovenskom. Je to zmluva medzi USA a Slovenskom. Naopak, táto zmluva podkopáva alianciu, pretože umožňuje obísť nesúhlas Nemecka a Francúzska. Američania budú mať miesto a prostriedky na uskutočnenie vojenskej misie, pretože si našli slabšie články v reťazi. Napríklad nás.
Či zmluvu nakoniec Slovensko podpíše? Môže sa to stať. Či sem prídu americkí vojaci? Môžu. Ale nie je to koniec partie. Ten dej stále trvá, pretože je len podmnožinou väčších udalostí. Rovnako, ako Američania prídu, tak isto môžu aj odísť. A nemusí to trvať ani 40 rokov ako sovietskej armáde. Preto sa na prípadné schválenie zmluvy v parlamente nedívam ako na katastrofu. Skôr ako na príležitosť odhaliť jednotivých poslancov, ktorí za ňu dvihnú ruku. Budeme mať slušný zoznam ľudí, ktorých už nemožno v budúcnosti pustiť do žiadnej verejnej funkcie. Každá takáto udalosť núti všetky strany zaujať stanovisko. Každým prejavom vidíme, s kým máme do činenia. Ako sa vraví, po ovocí poznáte ich. Preto sa nezavzdušňujem, ak mi nejaký poslanec odpovie arogantne na môj otvorený list, ktorý som poslal poštou. Mimochodom, doteraz sa neuráčil odpovedať mi ani jeden. Taký poslanec si sám vystaví vizitku a rozhodne o svojom ďalšom osude. Ako nám ukazuje minulosť, pán nikdy nezachraňuje svojich sluhov. Vždy v prvom rade zachraňuje sám seba, na úkor všetkých ostatných. Je bláznivé od poslancov alebo ministrov myslieť si, že ich niekto bude zachraňovať. Ten, kto slúži, bude v lepšom prípade len opustený, v horšom prípade rovno predhodený davu. No a dav už patrične zúrivý je. Týmto nenahováram na lynčovanie, práve naopak. Prelievanie krvi si jednoducho nemôžeme dovoliť a bolo by koncom Slovenska.
Máme teda protestovať a zbierať podpisy? Určite áno. Ale neoplatí sa rozkývať tú húpačku viac, než je zdravé. Už je rozkývaná dosť, preto stačí menší tlak. Len toľko, aby sa hojdačka dostala do hornej polohy a ten, kto sa v nej drží zubami nechtami z nej konečne vypadol. Ak pošťuchneme príliš silno, hojdačka sa pretočí a osoba sa ocitne opäť v bezpečí a pohodlne si dobrzdí.
Generálny tajomník NATO sa stane guvernérom Nórskej centrálnej banky
Vojna, zbrojárstvo a peniaze vždy išli dokopy. V októbri mu skončí funkcia v aliancii, následne by mal nastúpiť do organizácie, ktorá mimo iného spravuje jeden z najväčších investičných fondov.
Koniec FB ako ho poznáme?
Tento týždeň vo mne dozrelo rozhodnutie zrušiť svoj účet na Facebooku. Nebolo to impulzívne. Skôr som si spočítal, že riziká už sú násobne vyššie ako benefity. Túto sociálnu sieť som používal na pracovné účely, ale aj ako agregátor správ z rôznych zdrojov. V tejto dobe sa už aj jednotlivci stali samostatnými informačnými zdrojmi. Na svoje písanie a informovanie nepoužívajú nejaký blog či noviny, píšu priamo na sociálnu sieť. O tieto informačné zdroje som teraz prišiel. Keby som sa na pozrel tak, že zrušením Facebooku o niečo prichádzam, bol by som tam uzamknutý. A držal by ma tam len detinský strach, že o niečo prídem.
O nič som neprišiel. Niektoré zaujímavé osoby môžem stále sledovať, aj bez konta na FB. Áno, sieť ma bude otravovať, aby som sa prihlásil či zaregistroval, ale k informáciám sa napriek tomu viem dostať. Čo sa týka agregovania správ, na to postačí jednoduchá RSS čítačka, s ktorou môžem oveľa prehľadnejšie prečesávať množstvo správ. Čítačku si môžem prispôsobiť na správy zo Slovenska, z Európy, sveta či USA. Prehľadne vidím, ktoré články som si už prezrel a ktoré môžem preskočiť. Ako bonus – algoritmus sledovania zdrojov si vytváram sám. Sám som jeho „programátorom“, nerobí to za mňa Facebook.
„Prišiel“ som četovaciu službu Messenger, ale namiesto nej som získal Signal a Telegram. Bez ohľadu na ne, stále viem používať telefón aj klasickým spôsobom – na telefonovanie. Na svojich blízkych a priateľov mám číslo, oni ho majú na mňa, vždy si môžeme zavolať a nemusíme sa pri tom nutne vidieť cez kameru. Verím v to, že ak sa s Vami chce niekto spojiť, spojí sa. To isté platí aj smerom odo mňa.
Zdá sa, že som sa intuitívne pripravil na niečo, čo môže nastať v budúcnosti. Pár dní potom, ako som zrušil účet, oznámil Zuckerberg, že zvažuje zrušenie Facebooku a Instagramu pre Európu kvôli ťahaniciam o dáta. Teda o životne dôležitú komoditu, na ktorej stojí a padá. Je tento úmysel reálny? Nemusí byť. Môže byť súčasťou verejného nátlaku, ale aj blufovanie. Zároveň však treba povedať, že rovnakým blufom je aj trhová hodnota Zuckerbergovej firmy. Dnes v miliardách, zajtra nula. Firma, ktorá ponúka virtuálny svet, sama funguje vo svete virtuálnych peňazí. A ešte virtuálnejšej hodnoty.
Vyhlásenie podľa mňa nie je bluf aj preto, pretože médiámi prebehla správa, že Facebook po prvýkrát začal skutočne strácať užívateľov. Ako sa vraví, žiaden strom ešte nedorástol do neba. Kto je v branži, ktorá vie predpovedať konanie ľudí, isto vie aspoň čiastočne predpovedať aj vlastnú budúcnosť. Možno je to damage control na zamaskovanie alebo zbrzdenie úpadku tejto sociálnej siete, ktorý sa už začína prejavovať. Len má zatiaľ veľkú zotrvačnosť a ešte nejaký čas potrvá.
Dvojtvárnosť vládne svetu?
Rusko nedávno vykázalo nemecké médium Die Deutsche Welle (DW). Ide paradoxne o médium, ktoré má mierne alternatívne zameranie a opatrne prináša informácie aj z iného uhla. V Európe sa proti kroku Ruska okamžite zdvihla vlna odporu. Keď však viete cudzie reči a sledujete široký záber médií, zistíte, že ani tento prípad nie je čierno-biely. Frankfurter Allgemeine a Süddeutsche Zeitung nedávno písali články o pomerne rozsiahlych obvineniach, ktorým DW čelí. Väčší počet autorov sa mal dopustiť antisemitských vyjadrení či popierania holokaustu.
Portál Politico zasa rozoberá dôvody, prečo Biden váha s jasným vymedzením pojmu domáceho terorizmu v legislatíve. Pripomína, že v škandinávskych štátoch neustále pochodujú neonacisti a vešajú po uliciach svoje plagáty. V našich médiách nepočujete odsudzujúce články. Ani Čaputová to nijako nepreciťuje. Iba Jerusalem Post sa sťažuje, že polícia v Oslo bráni podobné neonazi protesty argumentom o slobode prejavu.
V Amerike ide o to, že tam majú iba legislatívu na boj proti terorizmu financovaného zo zahraničia (FTO). Ak ide o skupiny, ktoré sú podporované v rámci USA, tam si zbierajú prostriedky a uskutočňujú svoje útoky, nie sú klasifikovaní ako teroristi. Tu tkvie koreň jazykovej diverzie, ktorá ľudí klasifikuje len ako útočníkov, nie ako teroristov. Štát má pritom páku a možnosti, ako to zmeniť. Prečo to doteraz neurobil je na serióznu otázku. Nie na konšpiračnú teóriu.
Doplnenie 8. 2. 2022 o 19:30
Hlasovanie o vojenskej dohode sa síce začalo chaosom v NRSR, ale ako som napísal vyššie, každý zúčastnený dostal šancu predviesť sa. Poslanci koalície tak urobili vyvesením ukrajinskej vlajky. A ešte aj tú držali hore nohami. Jasne tým potvrdili, načo tá zmluva v skutočnosti je. Na tzv. obranu Slovenska isto nie.
Kontrolná otázka – spomína sa v danej vojenskej zmluve akýmkoľvek spôsobom Ukrajina? Nie.
Ešte tretí podstatný argument k zmluve samotnej. Ak niekto takto silno tlačí na urýchlené schválenie, zrejme má čo skrývať. Alebo je na neho vyvíjaný neprimeraný tlak, aby tým urýchlil podpis. Je to rovnako pokútna a šmejdovská stratégia, ako keď vám predajca strká pod nos zmluvu a tlačí, aby ste ju čo najskôr podpísal.
Foto: Ylanite Koppens z Pexels
Výborný článok s výbornými postrehmi. Ďakujem.
Ďakujem. A to si ešte vezmi, že sa tam nedostalo všetko, čo som chcel spomenúť ;-)
Škoda. No kľudne napíš emailom. Rád si prečítam.