Po rozbore fungovania politických mimovládok a think-tankov si dnes rozoberieme spôsoby ich fungovania a zámery.
Začnem zdanlivo od témy, pri deľbe moci. Základná teória, ktorá sa učí aj v rámci predmetu Občianska náuka hovorí, že máme tri zložky moci: zákonodarnú (poslanci Národnej rady SR), súdnu a výkonnú (vláda SR). Problémom je, ak toto delenie moci zlyháva, resp. keď táto teória už neplatí ako celok.
V prvom prípade vidíme zlyhanie vzájomnej kontroly, kedy každý druh moci má zároveň strážiť tie zvyšné dve. V praxi a už dlhšie vidíme, ako napr. zákonodarná moc nekontroluje výkonnú a vidíme aj to, že súdna kontroluje najmä názorových oponentov vládnej a zákonodarnej moci.
V druhom prípade vidíme, že celý tento systém deľby moci nezodpovedá realite. Zdanlivo nám to ukazuje, že tieto tri delenia moci sú od nás na hony vzdialené. Áno, každému systém umožňuje vyštudovať za sudcu alebo byť zvolený za poslanca. Ale v realite vieme, že to takto nefunguje. Nie každý môže. Preto je táto teória nesprávna a nefunkčná.. Aj sám jednotlivec má moc, pretože existuje 5 delení moci.
Prvé tri sme si už vymenovali a tvoria spodné poschodie moci. Nad nimi je moc ideologická. Jej silu vidíme vo všetkých ideológiách, ktoré dnes panujú naprieč spoločnosťou. Z bežných spoločenských, praktických či filozofických tém (rovnoprávnosť, ekológia atď.) sa stali ideologické. Tak vidíme, ako napr. Čaputová vytrvalo vodí zahraničné návštevy k Teplárni, rôzne inštitúcie vyvesujú dúhové vlajky, inde je pretláčaná idea liberalizmu až všedovoľovania si. Aj z ekológie sa stalo novodobé náboženstvo (teda ideológia so svojim nebom a peklom). Hlavnou zložkou tejto moci sú médiá a „novinári“, ktorí zaručujú, aby nižšie tri druhy moci nevybočovali z danej ideológie alebo súboru rôznych kombinovaných ideológii. Kto vybočuje, dostane nálepku, šarlátové písmeno. Novinári dnes efektívne fungujú ako dozorcovia celého systému. Pracujú ruka v ruke s politickými mimovládkami, vyrábajú si zoznamy nepohodlných, dávajú si navzájom ocenenia a rôznymi spôsobmi sa snažia ovplyvňovať verejnú mienku.
Najvyšší stupeň moci, ktorý stojí nad ideologickým, je tzv. konceptuálny. To znamená, že osoba s takouto mocou nepodlieha žiadnej ideológii, je takpovediac slobodná vo svojom úsudku aj konaní. Jej úsudok nie je zahmlený hnevom alebo emóciami a dokáže aj vo vyjadreniach tzv. protivníka vidieť pozitívne návrhy. Problém je v tom, že tento stupeň moci má dve formy. Buď je ten človek morálny a koná pre všeobecné blaho alebo je to egoista, ktorý sa pozerá len na svoj osobný prospech a ciele. Sloboda bez morálky totiž neexistuje.
Príklad z praxe – dozorca
Toľko teórie, tak sa pozrime na moc ideologickú – médiá a „novinárov“, ako pracujú na ovplyvňovaním masy občanov. Konkrétny príklad – osoba menom Tomáš Kriššák. Vyštudoval politológiu v Bystrici. Svoju kariéru začal v at&t, ďalej pracoval pre mimovládku Liga za ľudské práva, Nadáciu otvorenej spoločnosti až sa postupne dostal do spoločnosti Gerulata Technologies, ktorá je subkontraktorom amerického armádneho a spravodajského sektora. Mimo týchto aktivít vytvoril chatbota pre „odhaľovanie dezinformácií“ na Facebooku, vytvoril vzdelávaciu platformu Hope a vedie prednášky na tému internetovej bezpečnosti a boja proti hoaxom. Je tiež v „komisii“ projektu konspiratori.sk. Nedávno vytvoril komix Kira, ktorý má šíriť ten správny názor na školách a zobrazuje konflikt na Ukrajine. Dnes zbiera peniaze na celovečerný film Uranus, čo má byť film o dezinformáciách. V médiách je označovaný ako odborník na dezinformácie.
Rozoberme si jeho jednotlivé aktivity na drobné. Kto je Gerulata Technologies? Ide o firmu, ktorá dodáva svoje produkty americkému vojenskému a spravodajskému priemyslu. Pred dvoma rokmi zorganizovali spolu s mimovládkou Adapt Institute konferenciu. O Adapt som písal v tomto článku. Ide o mimovládku, ktorá vznikla zlúčením Inštitútu strategických politík (Stratpol) a Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorú spoluzakladal Jaroslav Naď. Ide o transatlantické think-tanky. Gerulata sa v minulom roku chválila na svojom profile, že dodala strategické informácie pre výbor spravodajských služieb amerického Kongresu.
Pred rokom Tomáš Kriššák natočil pre projekt Občianske vzdelávanie rozhovor, kde sa ho dvaja mladí ľudia pýtajú. ako bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. Je to veľmi hodnotné video, ktoré nám dá jasný vhľad do jeho spôsobu rozmýšľania. Zvlášť je zaujímavá pasáž, kde sa ho pýtajú na konkrétne možnosti obrany proti hoaxom (od času 13:40). Vypočujte si to pozorne. Odporúča prestať sledovať internet a predplatiť si noviny. Tzv. seriózne noviny. Zrejme nemal na mysli Nový čas alebo Plusku a nemyslel asi ani Pravdu či Babišove Hospodárske noviny. Takže kto nám tu zostáva? Sme a Denník N. Počúvajte pozorne ďalej – máte si preprogramovať hlavu a myslenie a vnímať len to, čo napíšu tieto „denníčky“. Priamo ich menovať samozrejme nemôže, ale z aktuálneho stavu našich médií je odpoveď jasná. Rovnako jasnou rečou hovorí aj to, kde tento človek publikuje svoje články a s koho pomocou. Uhádli ste, je to Denník N.
Má to však aj ďalšiu rovinu. Tento dozorca ideologickej moci púšťa do obehu aj novozavedené slovíčka, jazykovú diverziu. Najnovšie vypustil slovo russizmus, čo má byť kombinácia Ruska a nacizmu. Stoj čo stoj sa ich propaganda snaží nasadiť svojmu protivníkovi tie najhoršie nálepky a Kriššák je nástroj tohoto riadenia. Cez infiltráciu do dennej tlače, do škôl aj do kín.
On a podobný už dlho fungujú v systéme médií, mimovládok a rôznych súkromných firiem, ktoré si navzájom kryjú chrbát. Tento systém dozoruje, ale zároveň aktívne chráni nižšie zložky moci (najmä tú vládnu) vrátane Čaputovej.
P.S.
Toľko k téme, či je Čaputová riadená sorosovcami či ambasádami. Preukázateľne je. Dá sa preukázať, že sieť mimovládok a rôznych samozvaných „expertov na hoaxy“ je financovaná priamo zo štátneho rozpočtu USA a Británie, resp. NATO. Rovnako sa dá preukázať, že sa tieto osoby pohybujú v kruhu spriatelených médií, kde dostávajú mimoriadne štedrý priestor aj mediálnu ochranu. Tiež sa dá dokázať, že chýba akákoľvek kritika tohoto systému, naopak, mediálne likvidovaní sú tí, ktorí upozorňujú na riziká aktivít politických mimovládok. O všetkých týchto detailoch som písal v predošlých článkoch, ktoré sú zazdrojované priamo z informácií týchto médií a organizácii. Ďalšie informácie nájdete v ich výročných správach.
Foto: Engin Akyurt z pexels.com
Na súčasné politické diskusie sa hodí Einsteinov výrok: „Šialenstvo je robiť rovnakú vec opakovane a očakávať iné výsledky“. Do zblbnutia sa hľadá zlepšenie v rámci starých pravidiel, ignorujúc fakt že tie sú cinknuté… Aj tie konštatovania čo píšeš, ako že „delenie moci zlyháva“ alebo „vidíme zlyhanie vzájomnej kontroly“, sa síce bežne používajú, ale mi nesedia na reálny stav vecí. Lebo zlyhávať môže iba niečo čo bolo pôvodne správne navrhnuté a zostrojené, a prípadne už niekedy správne fungovalo. Ale to, čo je od začiatku zle navrhnuté, zle zavedené, už môže iba zle fungovať. IT-čkári na to majú pekný bonmot: Ten problém nie je bug ale fičura…
Ako môžeme pozorovať na fungovaní našej politickej scény, ústavné pravidlá sú účelovo krivo nastavené tak, že parlament a vláda sú „jedno telo – jedna duša“, teda obe sú obsadené a dokonale previazané cez stranícke aparáty! A tiež majú páky na ovplyvňovanie súdnictva, nielen cez vládne ministerstvo spravodlivosti, ale aj cez personálne nominácie sudcov, až po ústavných… Žiadne delenie moci, ale len moc koncentrovaná pekne v rukách straníckych bosov a ich podržtašiek, takže vzájomná kontrola o ničom…
Vzletné politologické frázy o deľbe moci, o vzájomnej kontrole, o brzdách a protiváhach, sú prakticky len zástierkou reality, aby si občania nezačali klásť otázky že kto má vlastne v rukách skutočnú moc. Hoci sa vo všetkých tvaroch skloňuje slovo demokracia, teda v pravom slova zmysle „vláda ľudu“, tak ľud nie je k „vládnutiu“ pripustený ani omylom. Falošné náreky nad „krehkou demokraciou“, „zlyhávaním demokracie“ alebo „ohrozovaním demokracie“ sú len falošným plačom na nesprávnom hrobe. Podstatne ľahšie sa analyzujú deje na politickej scéne ak človek vychádza z triezveho predpokladu že skutočná demokracia u nás nikdy nebola a ani nie je… Ani nikde vo svete…
Hovoria nám, že máme zastupiteľskú demokraciu, že ľud vykonáva moc prostredníctvom zvolených zástupcov, ale pre volených straníckych poslancov sú záujmy ľudu niekde na konci najnižších priorít. Pritom je bežné pravidlo, že všetci vládcovia (aj monarchovia) vládnu prostredníctvom svojich zástupcov, ale na rozdiel od našej „vlády ľudu“ majú plné právo nielen okamžite odvolať svojho zástupcu pokiaľ nekoná v záujme vládcu, ale aj bezodkladne zrušiť zástupcovo nevyhovujúce rozhodnutie! Efektívna operatíva! Žiadne čakanie 4 roky na koniec volebného obdobia, a medzitým bezmocné čumenie na vyčínanie „zástupcov“ odtrhnutých z reťaze…
Ako najdôležitejšie treba zásadne zmeniť volebný systém, aby ľudia si volili svojich zástupcov zdola, od volebných okrskov. Tam si musia ľudia zvoliť najlepšieho zo svojich radov, základ skutočnej elity národa, nie súčasné samozvané elity straníckych nedoukov. Títo poslanci si v okresoch zvolia spomedzi seba poslancov do Národnej rady, počet podľa veľkosti okresu. A najdôležitejšie: Väčšinový názor poslancov musí byť najvyššou autoritou (mocou) v krajine! V každom okamžiku, v každej otázke! Žiadna deľba moci, len delegovanie, žiadne brzdy a protiváhy, žiadne viacnásobné (dokonca volené!) centrá moci… A aby skutočne rozhodnutia v Národnej rade boli v súlade s väčšinovým názorom ľudu, tak musí byť spätná väzba, že novoprijaté zákony budú následne posudzované v okresných zastupiteľstvách, a tie budú mať právo zmeniť ako hlasoval poslanec za ich okres!
Často voči takto zloženému parlamentu z jednotlivcov zaznieva výhrada, že poslanci sa nebudú vedieť dohodnúť na zostavení vlády. Je však najvyšší čas, aby sa prestalo s nezmyselným prekopávaním vlády a štátnej správy po každých voľbách. Treba zaviesť systém jednotnej a trvalej samosprávy (od vrcholu súčasnej vlády, cez štátnu správu až po súčasnú najnižšiu samosprávu), zloženej z odborníkov ako trvalých zamestnancov. Poslanci len z navrhnutých kandidátov vyberú premiéra (najvyššieho správcu), ktorý bude osobne zodpovedný za činnosť kompletnej samosprávy, a bude sa riadiť plánom práce a pokynmi poslancov… Už žiadna štátna správa, žiaden „zlý štát“, len jedna viacúrovňová samospráva!
A médiá, tie sú jedným z ďalších kandidátov na zavedenie jasných a dôsledných ústavných pravidiel ich činnosti. Veriť riekanke o „novinároch ako strážnych psoch demokracie“ je nielen naivné, ale dokonca sebazničujúce. Do novej ústavy treba zaviesť pravidlo, že povinnosťou každého média venujúceho sa spravodajstvu a publicistike, bude poskytnúť za úhradu primeraný priestor (25% ?) pre potreby všetkých poslancov a predstaviteľov ústavných orgánov. Poslanci Národnej rady v celoštátnych médiách, okresní poslanci v okresných novinách… Toto pravidlo budú administrovať pracovníci Národnej rady…
Je najvyšší čas, aby sa prestalo hľadať „politické“ riešenie v tom, ktorému straníckemu „pandrlákovi“ to hodiť v najbližších voľbách, ale aby sa čo najširšie diskutovalo ako si usporiadať spoločnosť podľa úplne nových pravidiel, skutočne demokratických…