Znovu som vybral menšie udalosti, niektoré z nich neboli pokryté v našich médiách.
V Nemecku bijú na poplach už aj výrobcovia cukroviniek
Po chemickom priemysle, ktorý je v Nemecku najväčším spotrebiteľom zemného plynu, sa ozval aj nemecký zväz výrobcov cukroviniek. Nie je to malá branža, len si spomeňte, koľko cukroviniek majú umiestnených na našom trhu.
Teraz bijú na poplach, že im vzrástli všetky vstupy, od energií až po základné suroviny. Budeme na diéte a aspoň nebudeme mať pokušenie ju porušiť?
Rubeľ sa vrátil na pôvodnú hodnotu, ale ešte nevyhral
Netrvalo dlho a ruský rubeľ sa vrátil na hodnotu pred začiatkom udalostí na Ukrajine. Na druhej strane sa zhmotnilo to, o čom som písal nedávno v súvislosti so sabotážou na ruských železniciach. Pre pripomenutie, ruské železnice začali požadovať od podnikov preddavkové platby za dopravu vo výške 100%. Keďže úrokové sadzby išli v Rusku hore, podniky majú problém zaplatiť dopravu. Následok je ochromenie priemyslu, čiže celého chodu štátu. Včera vyšla správa, že ruské železnice boli prehlásené medzinárodným výborom za platobne neschopné. Ten istý medzinárodný výbor napríklad v roku 2012 vyhlásil bankrot Grécka.
Článok o bankrote ruských železníc môže na prvý pohľad vyzerať ako senzácia, ale nemusí to tak byť. Najmä vtedy nie, keď si vezmeme tendenciu odstrihnúť Rusko od Swiftu či od iných medzinárodných organizácii. Vec sa môže vyvinúť aj tak, že Rusko bude ignorovať medzinárodný výbor a urobí si po svojom. Čosi podobné sa deje aj vo väčšom meradle. Rusko má síce prostriedky na zaplatenie svojich záväzkov, Západ mu však znemožnil technicky ich zaplatiť. Ak teda Západ vyhlási bankrot Ruska, pôjde o zavádzajúcu informáciu.
Stále platí, že sa hrá o to, kto zbankrotuje skôr. Aj keď to má momentálne podobu škaredej skupinovej šikany, hrá sa o čas. Niečo napovedali aj stretnutia svetových lídrov či hlasovanie v OSN. Proti vylúčeniu Ruska z Bezpečnostnej rady sa vyjadrilo necelých sto štátov, no početná skupina sa buď zdržala alebo ani prítomná pri hlasovaní. A Biden aktuálne obieha svet, aby tlačil na štáty ako India, nech sa vzdajú podpory Ruska.
Tak sme rozdali svoje vojenské vybavenie
Do vojny sme sa zapojili na tej najnižšej úrovni, teda vojenskej. Síce nie priamo, ale darovali sme Ukrajine funkčný systém protivzdušnej obrany. Jeho hodnota? Niekoľko stoviek miliónov eur. Prázdna špajza?
Napriek tomu vládni predstavitelia tvrdia, že sme ho nedarovali, ale vymenili. Hm, za prenajatý. Predstavte si, že máte byt, darujete ho susedovi a vy si s rodinou vezmete neistý a drahý prenájom. Aký človek to urobí?
Aká bude odpoveď Ruska? Tu ani veľmi netreba hádať, pretože bola oznámená jasne a zrozumiteľne vopred. Rusko sa pokúsi ho zničiť. Západná tlač správy o jeho zničení už teraz označuje za propagandu. Pozrime sa na to z vojenského hľadiska. Vyrábali by ste zbrane a predávali ich iným, aby vás nimi potom mohli napadnúť? Predávali by Američania zbrane Arabom, aby ich obrátili proti nim? Isteže nie. Rovnako ako existujú zadné vrátka v počítačových programoch, aj zbrane majú svoje poistky, aby nemohli byť zneužité. Z tohto pohľadu môže byť jednoduché pre Rusko vyradiť tieto zbrane z obehu.
Ale nezostane len pri tom. Je možné, že celú vec poženie pred súd (pretože predaj zbraní nie je obchod na Bazoši) a nakoniec odpovie, ale nie vojensky. Odpovie na vyššej priorite – napríklad ekonomickej. Plyn a energie za ruble. Horšia alternatíva by bola za zlato. To zlato, ktoré máme uložené vo Veľkej Británii.
Čím chceš byť? Udavač
Aktuálna slovenská vláda funguje vo veľmi zvláštnom režime. Ak príde jej smerom kritika, odpo trestným oznámením. Príkladov je množstvo, jeden som popísal pri kauze pripravovaného včelárskeho zákona. Prípravy sa začali pokútnym spôsobom (veď hlavne transparentne) a namiesto normálnej komunikácie to skončilo trestným oznámením na včelárov.
Ryba smrdí od hlavy vedá na ňua tento spôsob riešenia problémov sa začína prejavovať aj na nižších poschodiach riadenia štátu. Prejav tejto nenormálnosti ste mohli vidieť napríklad vo verejných obvineniach Chmelára, kde ho označili za vojnového štváča, dokonca padali slová o 20-ročnom treste. Viete, že ho dlhodobo kritizujem, ale nikdy som mu neuprel odbornosť v oblasti histórie a novinárstva. Tiež musím povedať, že som od neho počul aj inšpirujúce vyjadrenia. Zatvárať za názor je ale cez všetky čiary. Všetky. Poznám tiež prípad, kedy osoba trvalo žijúca v zahraničí udala osobu na Slovensku kvôli názorom. Urobila screenshoty z Facebooku a poslala ich zamestnávateľovi.
Vznikla nám tu opäť kultúra tupého bonzáctva, inak sa to nazvať nedá. Ako aj vtedy, tak aj dnes je posvätená a aktívne podporovaná zhora.
Propaganda sa definitívne utrhla z reťaze
Nedávno médiá uverejnili informáciu, že velenie v operácii na Ukrajine prebral ruský generál so skúsenosťami zo Sýrie. TV JOJ nezabudla túto informáciu podfarbiť a tvrdí, že generál má povesť brutálneho vojaka. Brutálny pre koho? Pre deviantov z ISIL, ktorých tam zastavil? Alebo pre deviantov a odrezávačov hláv, ktorých vyzbrojili a vycvičili americkí inštruktori?
Keď už sme pri tom, bolo by dobré konfrontovať správy médií s realitou. Stačí zobrať články, ktoré vyšli v našej tlači pred dvoma týždňami a porovnať s dneškom. 22. marca napríklad týždenník Trend priniesol informáciu, že ruskej armáde zostávajú zásoby už len na 3 dni. Dnes je 13. apríla. Za akým účelom šíria médiá takéto hoaxy?
Konfrontovanie médií nie je vždy takéto ľahké. Ak si neurobíte okamžite screenshot a neuložíte si informáciu, jednoducho ju stratíte. Výrazne tomu „napomáha“ aj fakt, že médiá začali uverejňovať takzvané bleskové správy. V nich je výrazne ťažšie hľadať informácie. Keď použijete vyhľadávanie v rámci danej stránky, hľadá väčšinou len články. Treba si dať pozor aj na to, že na stránkach je nastavené vyhľadávanie podľa relevancie. Relevanciu ale určuje ich systém a algoritmus. Dá sa to prepnúť na chronologické hľadanie, ktoré je často účinnejšie, ak si pamätáte približný dátum udalosti.
Podobný problém má aj vyhľadávanie cez Google. Mnoho krát som hľadal informáciu z minulosti, povedzme z roku 2006, no Google mi napriek tomu ponúkal len nové správy. Aj keď som do kľúčových slov zahrnul daný rok, Google ho vytrvalo ignoroval a ponúkal mi správy napríklad z roku 2021. Nakoniec som sa k výsledku rešeršovania dopracoval, ale nebolo to jednoduché, ani to netrvalo 5 minút.