Čo sa vlastne stalo 20. apríla 2022

Hlavnou správou dnešného dňa je nepochybne zadržanie Roberta Kaliňáka a obvinenie Roberta Fica. Lenže ako vždy, ak niekto ukazuje smerom k nebu, dívam sa na nebo, na prst a samozrejme aj na majiteľa prsta.

Dnes sa totiž nestala len táto jedna udalosť. Súbežne s ňou zrušili nosenie respirátorov všade s výnimkou medicínskych a sociálnych zariadeniach. Načasovanie je všetko, preto mi to pripadá ako zosilňovač. Vypustenie dvoch súbežne dôležitých správ v jeden a ten istý deň. Mnohým ľuďom a profesiám isto odľahlo a nastúpi radosť. Tá je ešte umocnená radosťou, že konečne „padla spravodlivosť na Fica“.  Do úvodzoviek som to dal náročky a tiež celkom logicky – pretože obvinenie neznamená právoplatné odsúdenie. Navyše ani to odsúdenie nemusí znamenať prejav spravodlivosti, ak bude súd vykonštruovaný.

Na druhej strane nám obvinenie špičiek strany Smer dá mimoriadne cenné informácie. Dozvieme sa, ako sme na tom u každého politika. Dozvieme sa, ako veľmi pomstychtivá je táto vláda, ale aj to, či je Smer skutočne tak skorumpovaný, ako píšu novinári. A dozvieme sa aj to, či obvinenia, ktoré prezentoval Fico na nedávnych tlačovkách sú blufom alebo dôvodom jeho terajšieho stíhania. Nateraz máme v praxi overené len jedno – táto vláda nemá nič, len slepú nenávisť k Ficovi. Na nej vyhrala voľby, na nej vystavala konštrukciu „prázdnej špajze“, v ktorej sa zrazu našli peniaze na masívne nákupy zbraní, zatiaľčo takmer milión našich občanov žije na hranici chudoby. To je každý piaty človek. Táto vláda domrvila, čo mohla a v každom rezorte, ktorý chytila do rúk. Udalosti na Ukrajine tomu nepomohli, naopak, ďalej odhaľujú neschopnosť štátnych úradníkov. Viem už do ďalšom ministerstve, kde zložilo funkcie jedno celé oddelenie, pretože odmietlo pracovať pod takto amatérskym vedením.

A čo sa dialo mimo reflektorov?

Nemali by sme sa však zastaviť len v tejto rovine. Pár dní nazad sa totiž spustilo trestné stíhanie bývalého prezidenta Andreja Kisku a obvinenie Fica s ním pomerne úzko súvisí. Je tu však ešte jedna udalosť, ktorá zostala v tieni. Dnes bol do Národnej rady SR doručený vládny návrh zákona po číslom 1001. Ide v ňom o nadchádzajúce komunálne voľby a Covid 19. Presnejšie o obmedzenie práva voliť, ak sa občan nachádza v karanténe. V takom prípade si má požiadať o špeciálny spôsob hlasovania, ktorý bude mať na starosti špeciálna volebná komisia. Keď vidím slovíčko „špeciálny“, nenapĺňa ma to pokojom, práve naopak. Rovnako, ako keď vidím, že výrobca zmenil pôvodnú dobrú receptúru, a teraz robí reklamu na novú špeciálnu edíciu. Často ide o pančovaný produkt, v ktorom v rámci tzv. šetrenia nahradili pôvodné suroviny za podradné. Predstavte si situáciu, že sa ocitnete nie vlastnou vinou v karanténe, pritom ste zdravý, len ste mali smolu na falošne pozitívny test prípadne na krátky kontakt s inou osobou. Takýto scenár zažili ľudia už dnes, napríklad keď chceli ísť na plánovanú operáciu, ale pár testov ju odložilo na neurčito. Pritom daný človek nemá žiadne príznaky, absolútne žiadne. Keď sa ocitnete v karanténe, musíte na diaľku zariadiť množstvo životne dôležitých vecí, takže vybavovať si špeciálne povolenie na voľby bude na vašom zozname skôr naspodu, ako na prvom mieste. Obštrukcia ako vyšitá.

Takže na pozadí obžaloby Fica a zrušenia respirátorov dali do parlamentu zákon, ktorým sa pripravujú na jeseň. Na jeseň príde nová chrípková sezóna, ako každý boží rok. Zvykne udrieť okolo októbra, stačí sa pozrieť na doterajšiu štatistiku sezónnych respiračných ochorení za posledné desaťročia. Nuž a v novembri sú voľby. Práve komunálne voľby majú šancu zmeniť niečo v tomto štáte, ak to už nejde cez parlament a referendum. Samospráva sa nie pre srandu králikov volá SAMOspráva, spravuje sa totiž sama. Má na to pomerne veľa kompetencií a v hierarchii štátu stojí ktorýkoľvek primátor na jednej úrovni s premiérom. Neviem, čo sa učí na občianskej alebo aké majú predstavy ľudia, ale takto to je. Premiér nie je šéfom primátora či starostu. Samospráva je posledná bašta ochrany nášho štátu, cez ktorú si môžeme vziať späť Slovensko. A presne tam budú smerovať všetky útoky. Presne tam by mala smerovať aj naša obrana. Kandidovať za miestnych poslancov a starostov.

Článok zakončím slovami politikov vládnej moci, ktorým vyhrali voľby a ktorým tiež komentovali akcie NAKA za posledné roky: „Žiaden politik by si nemal byť istý, že unikne zákonu“. Nikdy nezabudnime na to, že to platí pre všetkých politikov bez rozdielu. Teda aj pre terajšiu vládu.

P.S.

Do mozaiky môžete pridať ďalšie udalosti, ktoré sa stali pár dní pred a stanú sa pár dní po tomto. Som si istý, že sa nájdu a doplnia tak celý obraz.

Foto: Jenna HamraPexels

Bol článok zaujímavý? Pošli ďalej

7 komentárov k “Čo sa vlastne stalo 20. apríla 2022”

      1. ano, ale nejaky test nemoze byt podmienkou vykonania volebneho prava. Co sa tyka toho zakona, pise sa tam len o pozitivne testovanych, najvacsiu nachylnost na pozitivitu budu mat ockovani, kvoli nizkej imunite. Je to teraz dvojsecne, ale je vela zaockovanych rodin, ktore su neustale „nachcipane“, raz otec, neskor matka, potom deti a neustale sa v tom tocia uz aspon od jesene. Modry papier ala plosne testovanie ako v 2020, nuz ak si to ludia „nechaji libit“, tak prosim pekne. Ludom seru na hlavu presne tolko, kolko unesu, o gram menej ani viac.

  1. Nesmieme zabudnúť ani možnosť sfalšovania „špeciálneho povolenia“ za účelom získanie „falošne pozitívneho“ hlasu (t.j. nie prezenčnou, ale digitálnou účasťou). Karanténna osoba ani nebude vedieť, že bola voliť…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *