Najprv si povedzme, čo tvorí v štáte chrbtovú kosť. Nie je to len jedna oblasť alebo jedna časť hospodárstva či ekonomiky.
Jedna z častí opory štátu je infraštruktúra. Konkrétne železnice. Je to momentálne najefektívnejší spôsob dopravy a uvedomuje si to aj priemysel, ktorý zas tvorí chrbticu hospodárstva štátu. Pri Nitre napríklad závodu Jaguar – Land Rover vybudovali intermodálny železničný terminál v Lužiankach, aby mala fabrika kade posielať vyrobené autá do sveta. Nie kamiónmi, ale po železnici. Vedia to aj niektoré štáty, ktoré modernizujú svoje trate, zvyšujú ich bezpečnosť aj prevádzkovú rýchlosť. Nitra pritom ako jediné krajské mesto nemá dobré železničné napojenie. Ak chcete cestovať z Nitry, musíte prestupovať v Leopoldove.
Čo urobilo Slovensko za posledných 30 rokov so svojou infraštruktúrou? Dovolím si povedať takmer nič. Železnice začali chradnúť už čias Dzurindu, ktorý bol paradoxne sám železničiar – výpravca. Už vtedy sa začali rušiť prvé linky aj trate. Počas jeho druhej vlády potom oddelili ziskovú nákladnú dopravu do privatizácie. Odvtedy to ide už len dolu vodou a je zázrak, že sa na dráhe nestalo žiadne väčšie nešťastie. Nepomáhajú tomu ani „odborníci“ z Úradu hodnoty za peniaze, ktorí komentujú, čo by mali železnice modernizovať, resp. skôr nemodernizovať. Je potom úplne pochopiteľné, že niektoré naše trate postupne začínajú obsluhovať napríklad vlaky rakúskej ÖBB.
Chýbajú aj železničiari. Môj otec ním bol, jazdil s rýchlikom z Bratislavy do Žiliny, neskôr aj do Viedne. Z jeho života aj rozprávania viem z prvej ruky, čo obnáša toto náročné povolanie. Mám intenzívny pocit, že nám stále viac a viac ubúda ľudí, ktorí sú schopní a ochotní prevziať zodpovednosť. Dnes deti akoby netúžili robiť náročné povolania, chcú sa hlavne mať dobre. Túžba byť youtuberom alebo influencerom je už len pomyselná špička ľadovca. Kto bude prepravovať tovary, to už málokoho zaujíma. Bez priemyslu skončí hospodárstvo štátu. A ak priemysel nemá ako prepravovať tovary, potom skončí nadobro celý štát. Preto sa dnes diskutuje o samotnej podstate štátu. Aj skrz rušenie liniek a tratí.
A možno je to celé inak. Možno je to plánovaný vývoj, ktorý zapadá do väčšieho súkolia regionálneho rozvoja. Pretože kde nie je cesta, tam môžete zabudnúť na akýkoľvek rozvoj. Remišovej ministerstvo má až troch pracovníkov pre regionálny rozvoj. Jeden z nich pri tom tvrdí, že Slovensko nemá regióny, vraj sme jeden veľký región. Doprial by som mu ísť žiť napríklad do Rožňavy, Krtíša alebo Svidníka.
Myslíte, že za toto môže tento mladý nevzdelanec? Ťažko môže o niečom takomto rozhodovať jeden podobný úradník. Rozhoduje sa na oveľa vyšších miestach. Istá skupina ľudí vedená Denníkom N by ma teraz začala obviňovať z latentného konšpiračného teoretizovania, ale na ňu stačí jedna skúška správnosti. Vybral si dotyčný človek svoju funkciu alebo bol do nej dosadený? A poďme vyššie. Vybrala si Remišová svoje miesto, alebo bola do neho dosadená?
Likvidácia vidieka ide z úrovne EÚ, ak nie z vyššej. Únia totiž vo svojich plánoch územného rozvoja ráta len s mestami. Do miest má ísť celé financovanie, tie sa majú starať o priľahlý vidiek. Sú to mestá, ktoré majú organizovať celý život v krajine. Dobre, pár šušňov sa dostane aj na vidiek, ale v rámci schémy rozvoja poľnohospodárstva, ktoré sa v meste skrátka robiť nedá, ale inak všetky peňazovody smerujú do miest. Presne pre tento dôvod sa aj Remišová obklopila akademikmi, ktorí si dovolia tvrdiť, že vidiek vysáva mestá. Že vidiek ich ničí. Ignorujú pri tom objektívny fakt, že sťahovanie ľudí do miest produkuje sociálne problémy až deviácie. Je to problém najmä spoločenský, ale medzičasom už aj hospodársky a ekologický.
Pre toto všetko tvrdím, že tu prebieha sústredený útok na vidiek. Čo na to ZMOS? Snaží sa zorganizovať protesty aj štrajk. Ale samotní starostovia na to zjavne kašlú. Neprišli na mimoriadny snem, nechodia na dôležité rokovania, ale zato dnes vo veľkom organizujú oslavy MDD. Máme pred voľbami, takže dneska hojnosť, zajtra… veď viete čo.
Takýmto spôsobom už dnes nemáme na svietenie a po slovách Hegera, že nám odstavenie ruskej ropy neublíži, na kúrenie už nemáme dnes. Asi naozaj platí veta Čím horšie, tým lepšie. Inak sa zrejme spiaca väčšina nepreberie.
Foto: Vladislav Vasnetsov z Pexels