Zdá sa, že napriek počasiu bude jar horúca, ale nemyslím, že je to celkom tak. Ako horúcejšiu vidím skôr jeseň, kedy sa začnú naplno prejavovať dopady udalostí, ktoré zažívame posledné roky.
Diplomatická prestrelka
Často píšem, že si treba všímať procesy, nie jednotlivé udalosti. Vyhostenie diplomatov je na tom rovnako. Nie je to samostatná udalosť a predohru mala už dávno.
Vyhosteniu diplomatov predchádzali vyhrážky, že konflikt na Ukrajine sa bude stupňovať. Tam to malo pomerne rýchly spád. Najprv prišli provokácie na hraniciach s Doneckou a Luhanskou republikou, neskôr dupanie nohou, že Ukrajina chce byť v NATO a skončilo to tak, že Ukrajina dokonca začala pomýšľať nad jadrovými zbraňami. Medzi tým všetkým sa Zelenskyj snažil pozvať Putina na Donbas, čo bola len pasca, aby mohli ukázať, že Rusko tam je. Odpoveď bola predvídateľná – Putin na Donbas nepôjde a Ukrajina má v prvom rade rokovať s oboma republikami. Vyhrážky sa objavovali aj v Čechách, keď rebelovali traja starostovia a v Prahe odstránili sochu ruského generála.
Komik Zelenskyj preukázateľne jedná pod vplyvom americkej administratívy, ktorá zvolením Bidena stratila akékoľvek zábrany. Ukrajina je riadená na diaľku a plní dve zásadné úlohy – dráždi Rusko a zároveň odčerpáva energiu a zdroje Európe. Rovnako sú cez rôzne formy vydierania riadené aj Česko a Slovensko. Pozoruhodné je, že v Čechách sa vláda trasie vždy vtedy, keď ide o jadrovú elektráreň. Spomeňte si na pád Nečasa, vtedy sa chceli Američania naviezť do Temelína. Dnes sa stolička trasie pod Babišom a v hre sú Dukovany.
Rusko v tomto prípade nemusí robiť až tak veľa, lebo väčšinu práce zaň urobia nepríčetní posluhovači. Rusko urobilo jedinú podstatnú vec – dalo dostatočne najavo, že vojenská cesta je nemožná, pretože sú pripravení. Dostatočne to demonštrovala už v Sýrii, neskôr testami nových rakiet a lietadiel no a naposledy vynorením troch ponoriek za polárnym kruhom. Spomenúť treba aj odstúpenie Ruska z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Ako dôvod uviedli, že do roku 2025 očakávajú lavínovitý kolaps viacerých odvetví.s Na ostatné veci neodpovedá, resp. neustále dokola navrhuje diplomatické riešenie sporov. Diplomatické a obojstranné. Nie jednostranné požiadavky, že Rusko má alebo nemá spraviť to alebo ono.
A napriek tomu, že olej do ohňa priliala trojica Čaputová-Korčok-Naď svojim „solidárnym“ vyhostením 3 ruských diplomatov, táto bublina už začala praskať. Európska únia, ktorá mala predtým veľké reči o tom, že Rusko má na ukrajinských hraniciach 150.000 vojakov, neskôr svoje tvrdenie znížila na 100.000. Rusko. Dnes už je známe, že Rusko ukončilo cvičenie, vojakov poslalo domov a techniku nechalo na mieste pre ďalšie cvičenia.
Z denných správ treba odfiltrovať hrubú propagandu, ktorá tvrdí, že „naše“ cvičenia NATO v blízkosti ruských hraníc sú mierovou akciou, ale rovnaké cvičenia na hraniciach s Ukrajinou sú agresívne. Odfiltrovať treba aj posielanie diplomatov domov, pretože Rusko si veľmi dobre uvedomuje, že názor niekoľkých ľudí v Čechách alebo na Slovensku nie je názorom celého národa alebo štátu. Prejavuje sa to aj v jeho slovníku. Od istého času celkom otvorene hovorí o tom, že odpovedať bude tomu, ktorí tieto akcie organizuje.
Ďalší dôvod, prečo táto diplomatická prestrelka nie je žiadna tragédia je ten, že ak chcete upratať riadiacu štruktúru, ktorá je neodstaviteľná lebo sa zasekla, musíte niekedy zájsť do extrémov. Transatlantické riadenie je u nás tak zabývané, že nie je ľahké ho vypnúť. Je nanominované v mimovládkach, v médiách, v štátnej televízii no a od posledných volieb na úrade prezidenta aj v samotnej vláde. To všetko dlhodobo. Už sa to ani nesnažia skrývať. Nato, aby ste stiahli z obehu ľudí ako je Naď a Korčok, je najlepšie, aby sa definitívne odpísali oni sami. A presne to teraz robia. To isté platí aj pre Česko. Preto hovorím – len nech prší hustejšie a nech sú kvapky väčšie. Nechajme ich v kľude robiť chyby a vyfarbiť sa v celej kráse. Nech aj ten najmenej informovaný občan vidí, čo sú zač, čo propagujú a na koho strane stoja.
Pre všetkých, ktorí usilovne živia vojnový slovník, mám len jeden odkaz. Každá vojna raz skončí a po nej čo? Začne sa vyjednávať, budú sa počítať straty, vyvodzovať následky a obnovovať zničené. V médiách nevidím ani len náznak toho, ako si obdobie po vojne predstavujú títo ľudia. Vidím len ďalšie nabaľovanie a strašenie. Ako som napísal v úvode, toto všetko raz skončí, a potom príde omnoho horúcejšia jeseň.
Denník SME zmenil spolumajiteľa a priznal sa
Jedným zo spolumajiteľov denníka SME bola Penta, teraz z neho predáva 34-percentný podiel. Predala ho americkému fondu Media Development Investment Fund (MDIF). Samotné SME tento fond tituluje ako tradičného investora do nezávislých médií. Zároveň však priznáva, že peniaze z tohto zdroja dostala už za Mečiara – práve nato, aby ho pomáhala poraziť.
Fond založil George Soros a má prepojenia aj na Projekt N, čo bol predchodca terajšieho Denníka N. Udalosti vzniku denníka SME sú takmer rovnaké ako pri Denníku N. V tom čase sa z novín Smena zdvihli novinári a odišli založiť SME (odtiaľ podedilo nové médium svoje meno). Argument bol novinárska nesloboda za Mečiara. Previňte dej ďalej a dostanete sa k tomu istému SME, z ktorého opäť na protest odišla partia novinárov, aby založili Denník N. Argument bol rovnaký – novinárska nesloboda, pretože v tom čase do vydavateľstva SME vstúpila Penta. Neslobodu vytýkali aj Smeru, čo je otvorená lož, pretože práve za vlády Smeru tieto médiá aj mimovládky dostávali luxusný priestor aj financovanie nato, aby mohli rozkrikovať svoju propagandu a ovplyvňovať politiku. Skutočne brániť sa Smer začal až po kuciakiáde.
Zaujímavé na tom je, že MDIF sa podieľalo na vytvorení SME, ale aj na vytvorení Denníka N no a teraz sa kruh uzatvára. Do SME vstupujú už priamo. Doteraz to robili nepriamo – cez finančnú pomoc a tzv. poradenstvo.
Za celú túto dobu slovenská žurnalistika trpí na novinársky aktivizmus a propagandu. Noviny typu SME a Denník N sú vlajkovými loďami aktivizmu a po zmene spoluvlastníkov to lepšie asi nebude. Dôveryhodnosť klasických médií upadá dlhodobo a nielen na Slovensku. Pandémia tomu nepomohla, naopak, prepad podľa mňa ešte viac urýchli. Vidno to na vzniku mnohých nových médií, internetových televízii či portálov, ktoré si hľadajú miesto na trhu s informáciami. SME a Denník N namiesto toho, aby si spomenuli na základné zásady žurnalistiky, začali novovznikajúce médiá označovať ako alternatívne alebo konšpiračné, prípadne aktívne pomáhali vzniku rôznych zoznamov, kde tieto médiá spoločne odsudzovali. Sami sa pritom nezabudli označiť za „strážcov demokracie a pravej žurnalistiky“. Usilovne im v tom pomáhali aj mimovládne organizácie a ešte aj Čaputová, napríklad udeľovaním novinárskych cien a audiencií.
Výsledok ich práce si stačí pozrieť na internete. Keď vyšla informácia o odpredaji časti denníka SME, vymasírovaná časť ľudí to komentovala slovami, že „dezoláti budú mať Vianoce“. Čo na tom, že sa potvrdili informácie, ktoré boli doteraz nálepkované ako konšpiračné teórie.
V rovnakej slepej uličke sa ocitli aj tieto propagandistické médiá. Nezostalo im nič iné, len neprísť napríklad na tlačovku Smeru, kde boli spomínané tieto dlhodobé prepojenia. Možnosti majú dve. Buď tieto médiá priznajú farbu a ospravedlnia sa, alebo budú zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať. Predpokladám, že si vyberú druhú cestu, čo bude znamenať ich postupný zánik. Pandémia ľuďom ukázala, že sa o nich nikto nepostará. Keď vláda odopiera podporu jednotlivým sektorom, paradoxne spôsobí len to, že ľudia si nájdu iné cestičky a vytvoria paralelné svety. Títo istí ľudia po skončení pandémie už nikdy nepôjdu nakupovať tam, kde ich buzerovali kvôli modrým papierikom. A nikdy nezapnú Markízu ani neotvoria SME. V prípade obchodov to je pochopiteľné a dokonca žiadúce voliť nohami, ale v prípade médií to nie je želaný stav. Na základe informácií robím dôležité životné rozhodnutia, a preto nemôžem ignorovať aj zdroje, ktoré sú názorovo iné odo mňa. Zatvoriť sa do bubliny jedného média znamená pokračovanie zákopovej vojny a ešte väčšie rozdelenie spoločnosti. Rozumné je pozrieť si aj Markízu aj JOJku, rovnako ako iné informačné zdroje, ale konečný názor si poskladať sám.
Chýba skutočné kritické myslenie a prednášať na školách by o ňom rozhodne nemali vybraní ľudia zo SME alebo Denníka N. Na Slovensku máme dostatok rozhľadených ľudí, ktorým nebol doteraz daný mikrofón pre ústa, ale majú čo odovzdať a najmä, sú násobne nezávislejší, ako všetky médiá hlavného prúdu dokopy. Náznak toho badám v RTVS, ktoré necháva rôznych odborníkov hovoriť k téme o niečo dlhšie a občas neváha opýtať sa aj 4-5 odborníkov z rôznych kútov Slovenska. Vyberá pritom mená, ktoré sa na obrazovke doteraz neobjavovali a nie sú také známe.
Foto: David Bartus z Pexels