Budeme mať na svietenie a kúrenie?

V týchto týždňoch sa rozhoduje o tom, ako sa bude náš štát vyvíjať ďalej a či bude mať vôbec na svietenie a kúrenie. Nerozhoduje sa to v Národnej rade, ani v médiách, rozhoduje sa to na oveľa nižšej úrovni.

Možno viete, že Slovensko má dostať na najbližšie programové obdobie (eurofondov) sumu cca 20 miliárd Euro. Z časti sú to naše vlastné peniaze odvedené do EÚ a z časti je to pôžička. Teraz sa rozhoduje o tom, podľa akého kľúča sa budú tieto peniaze prerozdeľovať v štáte. Remišovej ministerstvo to spravilo tak, že do VÚC pošle sumu cca 1,5 miliardy, zvyšných 18,5 miliardy si ponechajú jednotlivé rezorty.

V praxi to prebehlo tak, že ministerstvo pozvalo na rokovanie VÚC, aby im oznámilo tento kľúč. VÚC na stretnutie neposlali aspoň svojich podpredsedov, poslali tam vedúcich odborov a v niektorých prípadoch dokonca tretie osoby. Na stretnutí sa nik neozval, že suma je malá a že by mali dostať viac. Len pekne poďakovali a ešte ministerstvo pochválili, koľko veľa im dalo. Tu sa končí rozprávka a začína tragédia.

VÚC prirodzene nemajú tendenciu žiadať o viac peňazí, pretože viac peňazí znamená aj viac práce a zodpovednosti. Svoje isto spravila aj najúšpešnejšia reklamná kampaň za posledných pár rokov – reklama na tzv. prázdnu špajzu. V tomto nastavení samozrejme úradníci ďakujú aj za to málo. Lenže realita je taká, že suma 1,5 miliardy je spoločná pre všetky VÚC dokopy a je to suma na 10 rokov. Takže keď to osekáme na bežné výdavky kraja, pomerne ľahko zistíme, že z tých peňazí sa podarí podržať pár nemocníc, pár škôl a odhrabať sneh. Na rozvoj zabudnite. VÚC v podstate nemajú vlastné peniaze a majú vykonávať 5 úloh. 4 sú prenesené – starostlivosť o cesty, domovy sociálnych služieb, nemocnice a školy. Piata úloha je regionálny rozvoj, na ktorú VÚC hľadajú peniaze práve v eurofondoch.

Ak dnes nadávate na zlé mosty, nefungujúce nemocnice a staré školy, pripravte sa, že to bude horšie. Dva dôvody som už vymenoval vyššie – ľudia uverili báchorke o prázdnej špajzi a zároveň sa boja zobrať na seba viac práce a hlavne zodpovednosti. Ide to však ešte ďalej. Na problém s prerozdeľovaním peňazí niekoľko rokov upozorňujú niektorí odborníci a nahlas hovoria, že o peniazoch by mali rozhodovať priamo regióny. Túto myšlienku koniec-koncov propaguje aj samotná EÚ. Hovoria tomu Partnerská dohoda. Partnerská dohoda podľa Remišovej je, že pozve zopár profesorov a sama určí, ako to bude. Kraje a regióny si môžu trhnúť. A keď sa odborníci ozvú, že 1,5 miliardy je zúfalo málo a týmto končí akýkoľvek regionálny rozvoj, tak sa začnú byť terčom slovných útokov. Pritom len daný odborník zobral verejne dostupný materiál a opýtal sa naň iného štátneho úradníka prečo to tak je. Čo si to vraj dovolil urobiť a čo si to dovolil opýtať sa.

Žiaľ, tu sa tragédia ešte nekončí, arogancia niektorých štátnych úradníkov je verejne známa. Na celej čiare zlyhali aj jednotlivé organizácie, ktoré sa nepostavili za svoje práva. Napríklad starostovia a ich ZMOS. Na rokovaniach síce vyjadrovali podporu návrhu, že o peniazoch pre regióny majú rozhodovať oni a spoločne, ale keď prišlo na hlasovanie v zastupiteľstvách VÚC, tak dvihol ruku jeden, možno dvaja. Ak vôbec niekto. Záver tragédie sa dá predpovedať. Keď sa to začne definitívne rúcať a starostovia zistia, že im zostali peniaze len na kúrenie a svietenie, tak nepôjdu vynadať Remišovej. Nepôjdu si ani tĺcť hlavy o múr. Ako prvé pôjdu zbabelo vynadať odborníkom, ktorí ich na to upozorňovali, že prečo im to nepovedali skôr. Pretože takto to obvykle u nás funguje. A dielo bude dokonané. Akýkoľvek odborník si dobre rozmyslí, či sa vôbec ešte niekedy ozve, či vôbec bude ešte na niečo upozorňovať.

Preto sa treba už konečne začať pýtať sám seba, prečo sme toto nechali zájsť až sem. Následne sa treba pýtať svojich starostov, čo robia okrem správy zverejnej obce. Treba sa tiež pýtať kraja, prečo si nepýtal viac peňazí. A rovnako sa treba pýtať, kto to poradil Remišovej. Pretože táto bábkoherečka dnes síce poťahuje nitkami, ale každý herec má svojho režiséra. A každé divadlo mecenáša, ktorý ho drží pri živote.

Ak sa nezačneme pýtať a vyžadovať veci, budeme mať ledva na svietenie a kúrenie. Peniaze v rezortoch sa stratia podobne, ako keď dáte 6-ročnému dieťaťu tisíc eur. Len jediný rezort obrany si vypýtal za posledné mesiace 2 miliardy na tanky, predtým stíhačky a helikoptéry, niečo stáli aj radary a niečo budú stáť obrnené vozidlá. Budú o nich rozhodovať diletanti, ktorí nebudú schopní rozložiť ich tak, aby sa konečne začali zmenšovať rozdiely medzi regiónmi. Svoje schopnosti predviedli dostatočne.

Foto: MART PRODUCTION z Pexels