Minulý týždeň sa predstavitelia samospráv v nitrianskom regióne ozvali, že vidiek v najbližšom čase zostane bez peňazí. Urobili tak v rámci tlačovej konferencie dňa 26. októbra.
Pre úvod zopár vysvetlení terminológie:
– národná úroveň = MIRRI = Ministerstvo informatizácie a regionálnych investícií (Remišová)
– SPR = strategicko-plánovacie regióny = schéma financovania vidieckych oblastí (protiváha ÚMR – schéma financovania mestských oblastí)
– Integrované územné stratégie = plán rozvoja na najbližších 10 rokov vrátane pridelených peňazí
– dopytovo-orientovaný systém = obce podávajú projekty a súťažia medzi sebou o peniaze namiesto toho, aby sa spájali a robili veci spoločne. V dopytových projektoch doslova kvitne korupcia.
Debata pokračovala v RTVS v rámci relácie Klub regionálnej politiky na Rádiu Regina, kde sa zúčastnil aj predstaviteľ MIRRI Matúš Drotár, riaditeľ odboru metodiky a koordinácie subjektov.
Spor je v rovine, že do vidieka pôjde len 10%. Ak pripočítame k 12 mld. Euro aj Plán obnovy, tak je to ešte menej percent. MIRRI argumentuje, že financie do vidieka pôjdu, len z národnej úrovne, resp. z úrovne ministerstiev, ale vraj regióny o tom budú rozhodovať. Regióny tomu prirodzene neveria. Nečudujem sa im, tejto vláde neveria aj mnohí iní – viď „nepovinné“ testovanie, viď „pandemická podpora“ podnikateľov, viď množstvo odborníkov na tlačových besedách za posledný rok, ktorí upozorňovali na problémy a neboli vypočutí. Ďalšia vec je, že odborníci z regiónov vedia, že napriek tomu čo Remišová hovorí, koná presne opačne. Koná direktívne. Bežný občan to vidí napríklad aj na jej vlastnej strane, ako ju riadi (resp. necháva rozpadnúť).
Ďalší problém je nasledovný. Mestá (mestské plány – ÚMR) nielen plánujú, ale aj majú peniaze, ktoré podľa plánu prerozdeľujú a kontrolujú ich využitie. Naproti tomu obce (vidiecke plány – SPR) sú síce definované v metodike ministerstva, vytvárajú plány, sú slovne podporované, ale peniaze nedostali ani ich nebudú kontrolovať. Ministerka či ministerský úradník sladko rozprávajú o tom, ako si môžu napríklad podeliť financie s VÚC. Hm, 90 milónov rozpočítaných na 10 rokov? Koľko z nich zostane na reálne veci, keď napríklad viac ako 50 miliónov potrebuje 30 obcí na vodovod? Z pohľadu riadenia sa rozprávame doslova o šupkách, za ktoré sa postavia leda tak lavičky na námestiach. Ako ovplyvnia lavičky život ľudí na vidieku?
Keď samosprávy povedia, že drvivá väčšina peňazí skončí v dopytovo-orientovaných projektoch, tak sa toho chytí ministerstvo a začne vyhlasovať, že ono samotné bojuje proti tomuto. Realita však nepustí, ministerstvo vyčlenilo vidieku na priame spravovanie iba 10%. Takže o väčšine bude rozhodovať úradník v Bratislave. A SPR budú len pekná fasáda, za ktorú sa dá schovať pred domácim voličom aj euroúradníkom. Úradník v Bratislave napríklad nedokáže skontrolovať projekty a čerpanie fondov. Nemá na to kapacity a pri tom objeme peňazí ani mať nebude. Čerpanie financií vo vidieku vie skontrolovať lepšie a rýchlejšie len vidiek samotný (VÚC, SORO a pod.).
Inými slovami – ak nevieš odvrátiť revolúciu, postav sa na jej čelo. Presne to robí celá táto vláda. Navonok hovorí, že robí pre ľudí a pomáha im. V realite nevie riadiť. Postupom času to bude stále viac a viac viditeľné, pretože predstierať riadenie sa nedá donekonečna.