Politický prehľad #54

Leto je zatiaľ mimoriadne horúce a jún trhol teplotné rekordy. Má to istú analógiu s politickou realitou, v ktorej žijeme.

Ako sa máš, Ekonomika?

Jej odpoveď bude zrejme Nič moc. Keď sa pozriete na veľkých obchodníkov s plynom, majú vážne problémy. V Nemecku podniká fínska firma Uniper. Dostala sa až do takých vážnych problémov, že Nemci uvažujú o jej znárodnení. Uniper nie je jediný veľký obchodník, ktorý má problém dodať požadované množstvá za predom dohodnuté ceny. Vtipné tiež je, ako od Uniperu dávajú Fíni ruky preč a problém si majú riešiť Nemci. Domino efekt je už na obzore. Nemci majú jediné šťastie, že stále majú v domoch aj sekundárny zdroj tepla.

Do USA sa pozrieme len krátko, aby sme náhodou nedostali šok. FED si zaumienil, že predá 30 miliárd dlhopisov a 17,5 miliardy hypotekárnych listov (MBS) mesačne od júna tohto roku. Výsledok? Dlhopisov predali len 10 miliárd a hypotekárnych listov im pribudli 3 miliardy. Inflácia im ďalej rastie, a keď si poviete, že je len vo výške 10 percent, tak sa oplatí pozrieť do minulosti, ako bola inflácia počítaná vtedy a ako to robia dnes. Je to podobné ako so štatistkou – ako si ju kto nastaví, také výsledky dostane.

Nazrime aj do Holandska, kde protestujú farmári a rybári. Tamojšia vláda chce skrz zelenú agendu v podstate škrtnúť asi tretinu fariem. Farmári odpovedali blokádou distribučných skladov, ktoré zásobujú veľké obchodné reťazce. Protesty dospeli až do toho štádia, že po internete kolujú zábery, ako holandská polícia strieľa po traktoroch. Existujú aj videá policajtov v civile, ktorí sa infiltrujú medzi protestujúcich, aby si vytipovali kľúčové osoby a tie pozatýkali. Na mieste je preto nasledovná otázka – čo je zelená agenda, ak nie riadený nedostatok potravín a príprava hladomoru? A na koho ten hladomor hodia? Odpoveď asi poznáte.

Všetko tu už raz bolo

Veľa sa diskutuje o tom, či má Rusko právo jednať tak, ako jedná. V tejto súvislosti sa spomína, že Rusko pomerne dlho a asertívne komunikovalo, že má problém s rozširovaním NATO smerom na východ, no nik ho nepočúval a nebral vážne. Zároveň upozornilo, že ak sa NATO rozšíri, potom začne Rusko budovať tesnejšie vzťahy s Čínou. Rusko to hovorí minimálne od roku 1997, kedy to komentoval vtedajší senátor a dnes prezident Biden. Ešte si robil naduté posmešky, že im praje veľa šťastia. Ak by im to nevyšlo, ako možnosť im ponúkol Irán. Nuž, pozor na to, čo si praješ, môže sa to splniť.

WATCH: “Where do they go?”
Biden comments on Russia’s NATO expansion concerns and their possibly “looking to China” – 1997
📽 @The92ers pic.twitter.com/vLLwndWfnz

— VBL (@VlanciPictures) July 1, 2022

Mimochodom, jedna z amerických vládnych inštitúcii začala otvorene volať po tzv. dekolonizácii Ruska. Čo to je? V newspeaku to zrejme znamená opak, ako je na dnešnú dobu príznačné. To znamená opätovné zaradenie Ostbloku pod koloniálnu nadvládu. Paradoxné je to najmä vo svetle poslendých udalostí v Afrike. Kým celý svet sleduje Ukrajinu a ceny ropy či plynu, Francúzi boli nútení stiahnuť sa zo svojich niekdajších pozícii v Afrike. Museli uvoľniť priestor Rusku. Nie preto, že by sa tam Rusko nejako extra pretláčalo. Skôr preto, že Afrika má plné zuby svojej minulosti aj svojich skúseností s kolonialistami.

Genderová agenda

Svoje kolečko si počas uhorkovej sezóny robí aj ďalší pseudoproblém – genderová agenda. Na nemeckej Humboldtovej univerzite mala mať prednášku biologička Marie Vollbrecht. Chcela hovoriť o tom, že máme len dve pohlavia. Jej prednášku preventívne zrušila samotná univerzita, pretože sa ozval študentský parlament a hrozil protestami. Univerzita preto skonštatovala, že nevie zaručiť bezpečnosť prednášajúcej.

Tento povrchný obraz u nás prebral napríklad denník Postoj, ktorému to sedí do konzervatívnej a antigender agendy. Pravda je samozrejme niekde hlbšie. Pozrel som sa do nemeckej tlače a našiel o pseudokauze viac informácií. V prvom rade ide o doktorandku, nie uznávanú vedkyňu. Jej prednáška nemala byť o biológii, ale tom, že existuje zámer dostať genderové témy do mainstreamu najmä v detských programoch. Študentskému parlamentu preto vadilo, že prednáška nie je z jej odboru. V rámci nej mala rozoberať aspekty biológie na úrovni strednej školy, ale nosná časť bola skôr z mediálnej oblasti a bádania.

Kauza nakoniec skončila tak, že prednáška sa uskutoční 14. júla, no bude doplnená o následnú diskusiu. Univerzita zrejme prehodnotila riziká a oba tábory sa už tešia na vzájomnú konfrontáciu.

Pre mňa ide o riadené divadlo, na ktoré bol použitý doktorand. Na jeho prípade bolo ostatným jasne ukázané, ktoré témy sú tabu a pri ktorých vás zruší študentský parlament. Aby sme sa rozumeli – súhlasím so študentami, že o médiách by mal prednášať odborník na médiá a biologička by sa mala držať svojho remesla. Lenže na rozdiel od nej ja v médiách pracujem takmer celý svoj pracovný život a vidím, z ktorých trendov sa stal mainstream. Svoje pozorovania teraz dopĺňam aj praxou v školstve.

Pre toto všetko to na mňa pôsobí ako riadená kauza, v ktorej zvíťazia všetci. Doktorandka to prežije, ešte bude mať nakoniec aj svoju prednášku, aktivisti z radu LGBTI tam prídu isto tiež a ostatní veľmi dobre vedia, ako si majú celú udalosť prečítať. V minulosti sme na to mali aforizmus – začem búkvy, vsjo jásno. Každý, kto niekde pracuje, vie veľmi dobre, s čím môže prísť za šéfom alebo do pracovného kolektívu a naopak čo nemá hovoriť. Na toto netreba ani študovať sociálne či mediálne vedy. Cancel culture a prehnaná politická korektnosť už je reálny a hmatateľný problém napríklad v USA, o čom píše nespočet osobností aj vedcov. Z USA sa tento problém prelial už aj do Európy, presnejšie do jej západných štátov. U nás ste si mohli napríklad všimnúť, ako sa postupne vytratila politická satira. Standupistov či zomri.sk, ktorí si občas zanadávajú na Fica, Kotlebu alebo Matoviča nepočítam. To sú len občasné šteky resp. obyčajné sprosté krčmové nadávanie do prázdna. Seriózna politický satira u nás už dávno neexistuje.

Nemci bilancovali doterajšie dva pandemické roky a hlavne opatrenia

V Nemecku ešte na chvíľu zostanem. Zriadili tam komisiu pre zhodnotenie doterajších pandemických opatrení. Pozostáva z 18 členov a medzičasom ju napríklad opustil známy virológ Christian Drosten.

Správa hovorí v skratke nasledovné:

• nie je možné overiť efektívnosť zatvorenia škôl
• počas pandémie sa neuskutočnil v dostatočnej miere riadny zber dát, takže nie je možné vyhodnocovať dôsledky
• lockdown fungoval len na začiatku, potom rýchlo stratil zmysel
• povinnosť testovania nedonútila napriek očakávaniam dostatok ľudí k očkovaniu
• v budúcnosti sa budú musieť testovať aj očkovaní
• Inštitútu Roberta Kocha vyčítajú nedostatočný zber dát o účinnosti opatrení
• na dostatočné zhodnotenie dopadov nechýbajú len dáta, ale aj čas a personál

Podpredsedníčka komisie, virologička Helga Rübsamen-Schaeff, komentovala správu slovami: „Ak ustanovíme povinnosti, musí zároveň s ňou prebiehať aj štúdia (dopadov).“

Tak si to spočítajme – prišli na to, že majú príliš málo informácii nato, aby vôbec mohli ohodnotiť opatrenia, ktoré nasadili. Toto je mimoriadne zaujímavá informácia – pretože žijeme v tzv. informačnom veku a denná tlač nás pravidelne ovlažuje slovíčkom big data. Kde tie big data teraz sú? Zrazu je obrovský problém nájsť ich, nieto ešte z nich niečo zmysluplné zistiť. Zvyšok je klasika – málo času a málo schopného personálu. Teda to, čo počúvam naprieč odvetviami. „Neni čas a nejsou lidi“. Ani u nás, ale už ani vo vyspelom Nemecku.

Ktokoľvek bude chcieť čokoľvek začať v septembri, najprv by mal preukázať, čo spravil za posledné dva roky. Ak mi to hodnoverne nepreukáže, nemá absolútne žiadnu autoritu nariaďovať mi ďalšie obmedzenia. Pozor, toto nie je občiansky odpor, takto má vyzerať normálna veda a normálne riadenie štátu!

Foto: Andrea Piacquadio z Pexels.com